
Zmluva o preprave osôb je právny akt, ktorý upravuje vzťah medzi dopravcom a cestujúcim. Občiansky zákonník definuje základné princípy tejto zmluvy a stanovuje práva a povinnosti oboch strán. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na zmluvu o preprave osôb, vrátane vzoru a podstatných ustanovení.
Zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas. Je dôležité porozumieť právnemu rámcu, ktorý upravuje prepravu osôb, aby boli obe strany chránené a vedeli, aké sú ich povinnosti.
Pre lepšiu ilustráciu uvádzame vzor zmluvy o preprave osôb, ktorý je možné prispôsobiť konkrétnym potrebám a okolnostiam.
Dopravca:
Cestujúci:
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
(Dopravca a cestujúci spolu aj ako „zmluvné strany“ a každý samostatne aj ako „zmluvná strana“) sa dohodli na uzatvorení tejto Zmluvy o preprave osôb (ďalej len „zmluva“) v zmysle ust. § 760 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení, za nasledovných podmienok:
Predmet tejto zmluvy tvorí odplatné vykonanie prepravy cestujúceho dopravcom do miesta určenia v stanovenom časovom období, a teda dopravca sa zaväzuje, že dňa 02.02.2015 prepraví cestujúceho z miesta jeho trvalého bydliska na adresu: Hlavná 20, Bratislava.
Predmetom zmluvy je aj záväzok cestujúceho zaplatiť dopravcovi za vykonanú prepravu dohodnuté cestovné.
Zmluvné strany sa dohodli na cestovnom za vykonanú prepravu vo výške 50,- Eur (slovom: päťdesiat Eur), pričom dohodnutá cena v sebe zahŕňa aj odplatu za naloženie a vyloženie batožiny.
Dohodnutá odplata je splatná v hotovosti najneskôr pri podpise tejto zmluvy.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Vo veciach neupravených zmluvou sa zmluvný vzťah spravuje Občianskym zákonníkom a príslušnými ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov.
Zmluva je vyhotovená v dvoch (2) rovnopisoch, jeden (1) rovnopis obdrží dopravca a jeden (1) rovnopis obdrží cestujúci.
Zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom jej podpisu zmluvnými stranami.
Dopravca má povinnosť prepraviť cestujúceho riadne a včas do miesta určenia. To zahŕňa zabezpečenie bezpečnej a pohodlnej prepravy, ako aj dodržiavanie dohodnutého času príchodu. Zároveň má dopravca právo na zaplatenie cestovného od cestujúceho.
Cestujúci má právo na riadnu a včasnú prepravu do miesta určenia. Je povinný zaplatiť dohodnuté cestovné a dodržiavať prepravné podmienky stanovené dopravcom. Taktiež je zodpovedný za svoje správanie počas prepravy a nesmie ohrozovať bezpečnosť ostatných cestujúcich.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe
Cestovné je odplata za prepravu, ktorú cestujúci platí dopravcovi. Výška cestovného sa zvyčajne stanovuje dohodou medzi dopravcom a cestujúcim, alebo je určená v prepravných podmienkach dopravcu.
Dopravca zodpovedá za škodu, ktorá vznikla cestujúcemu počas prepravy v dôsledku porušenia povinností dopravcu. Cestujúci má právo na náhradu škody, ak mu bola spôsobená ujma na zdraví, strate alebo poškodení batožiny.
Zmluva o preprave osôb môže byť aj zmluvou v prospech tretej osoby. V takomto prípade vzniká tretej osobe právo na plnenie zo zmluvy, ak s ňou vysloví súhlas.
Právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom je hlavným alebo primárnym vzťahom zo zmluvy v prospech tretej osoby, na základe ktorého - po vyslovení súhlasu tretej osoby s touto zmluvou - vzniká právo veriteľa požadovať od dlžníka, aby dlžník plnil tretej osobe. Pokiaľ tretia osoba nevysloví so zmluvou v prospech tretej osoby súhlas - ak nie je dohodnuté niečo iné - môže veriteľ požadovať plnenie od dlžníka vo svoj prospech.
Do vyslovenia súhlasu tretej osoby so zmluvou v prospech tretej osoby má veriteľ aj dispozičné oprávnenia týkajúce sa zmluvy v prospech tretej osoby. V tejto súvislosti sa napríklad veriteľ môže s dlžníkom dohodnúť na zmene zmluvy, môže vypovedať zmluvu, odstúpiť od zmluvy, postúpiť pohľadávku či odpustiť dlh.
Po vyslovení súhlasu tretej osoby veriteľ stráca tieto dispozičné oprávnenia, a to v takom rozsahu, v akom sa dotýkajú nároku tretej osoby voči dlžníkovi a jej právneho postavenia.
Právny vzťah medzi treťou osobou a dlžníkom je daný zmluvou v prospech tretej osoby. Okamihom vyslovenia súhlasu tretej osoby so zmluvou v prospech tretej osoby totiž vzniká tretej osobe nárok na plnenie voči dlžníkovi práve podľa tejto zmluvy. To znamená, že tretej osobe voči dlžníkovi vznikne ten nárok na plnenie, na ktorý sa dlžník zaviazal v zmluve v prospech tretej osoby.
Tretej osobe vznikne voči dlžníkovi nárok v takom rozsahu, v akom existoval daný záväzok dlžníka zo zmluvy v prospech tretej osoby v tom čase, keď tretia osoba vyslovila svoj súhlas s touto zmluvou. Ďalej platí, že dlžník má voči tretej osobe právo uplatniť tie námietky, ktoré sa týkajú samotnej pohľadávky zo zmluvy v prospech tretej osoby, ako napríklad námietku premlčania, preklúzie či relatívnej neplatnosti právneho úkonu.
Nemôže však ísť o námietky, ktoré sa týkajú vzťahu medzi dlžníkom a veriteľom, ako napríklad námietka započítania pohľadávok dlžníka voči pohľadávkam veriteľa. Dlžník by mohol voči tretej osobe namietať len započítanie jeho pohľadávok voči pohľadávkam tretej osoby.
Tretia osoba nemusí byť v zmluve v prospech tretej osoby určená konkrétne v tom zmysle, že nemusia byť uvedené jej osobné údaje, ako napríklad meno a priezvisko. V tejto súvislosti podľa Najvyššieho súdu ČR postačuje, ak je tretia osoba určená dostatočne objektívnymi skutočnosťami, na základe ktorých môže byť individualizovaná. Skutočnosťou, ktorá môže určiť osobu oprávnenú zo zmluvy v prospech tretej osoby, môže byť aj právo nájmu k bytu. Dokonca platí, že tretia osoba nemusí v čase účinnosti zmluvy v prospech tretej osoby vôbec existovať. Právna teória pripúšťa aj tú možnosť, že v zmluve v prospech tretej osoby si môžu zmluvné strany dohodnúť, že veriteľ je oprávnený určiť tretiu osobu aj dodatočne po uzatvorení takejto zmluvy.
Tretej osobe vznikne nárok voči dlžníkovi na plnenie zo zmluvy v prospech tretej osoby momentom, keď s touto zmluvou vysloví súhlas. Vyslovenie súhlasu tretej osoby so zmluvou v prospech tretej osoby je jednostranným právnym úkonom tretej osoby adresovaným dlžníkovi, ktorým tretia osoba prejavuje svoj úmysel prijať plnenie zo zmluvy v prospech tretej osoby. Za vyslovenie takéhoto súhlasu tretej osoby je možné podľa právnej teórie považovať aj podanie žaloby tretej osoby na súd, ktorou sa tretia osoba voči dlžníkovi domáha plnenia podľa zmluvy v prospech tretej osoby.
Tretia osoba môže vysloviť aj svoj nesúhlas so zmluvou v prospech tretej osoby, nakoľko platí, že tretej osobe nemožno vnútiť postavenie veriteľa. Vo veci udelenia súhlasu tretia osoba dokonca nemusí uskutočniť žiadny úkon a môže ostať pasívna. Tým sa však tretia osoba vystavuje riziku, že pokiaľ nevysloví svoj súhlas so zmluvou v prospech tretej osoby, môže od dlžníka požadovať plnenie vo svoj prospech veriteľ. Navyše, ďalším rizikom pasivity tretej osoby je skutočnosť, že veriteľ môže do momentu vyslovenia súhlasu tretej osoby vykonávať aj dispozičné oprávnenia týkajúce sa zmluvy v prospech tretej osoby, ktorými môže napríklad ukončiť zmluvu v prospech tretej osoby.
Tretia osoba - ak nebolo v zmluve v prospech tretej osoby dohodnuté inak - môže svoj súhlas udeliť kedykoľvek počas platnosti zmluvy v prospech tretej osoby.
V súvislosti s vyslovením súhlasu - najmä, ak je tretia osoba dlhodobo pasívna - môže vzniknúť otázka, či vyslovenie súhlasu treťou osobou je právom, ktoré podlieha premlčaniu. V tomto prípade je podľa nášho názoru možné analogicky vychádzať z rozsudku Najvyššieho súdu ČR, sp. zn.: 23 Cdo 1737/2009, zo dňa 20.07.2009. V danom rozhodnutí sa Najvyšší súd ČR zaoberal vznesenou námietkou premlčania zo strany dlžníka, ktorou dlžník namietal premlčanie práva v obdobnej veci, a to konkrétne premlčanie práva veriteľa vysloviť súhlas s prevzatím dlhu podľa § 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Najvyšší súd ČR konštatoval, že súhlas veriteľa podľa § 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka nepredstavuje právo, ktoré podlieha premlčaniu v zmysle § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V prípade súhlasu veriteľa totiž ide o právny úkon veriteľa, ktorý je iba súčasťou zloženej právnej skutočnosti, ktorej účinkom je prenos povinnosti zaplatiť dlh na nového dlžníka. Premlčanie takéhoto práva preto nie je možné namietať.
Je dôležité rozlišovať zmluvu o preprave osôb od iných typov zmlúv, ako je napríklad poukážka podľa § 535 Občianskeho zákonníka. V takomto prípade však nie je možné hovoriť o zmluve v prospech tretej osoby podľa § 50 Občianskeho zákonníka, ale vždy len o tejto typickej zmluve či inštitúte, ktoré podliehajú vlastnej právnej úprave. Opakom zmluvy v prospech tretej osoby je zmluva na účet tretej osoby, ktorú však náš právny poriadok nepozná, pričom právna teória zastáva názor, že takáto zmluva by bola neplatná pre jej rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka.