Potvrdenie o štúdiu pre účely dôchodku: Podmienky a dôležité informácie

Pri posudzovaní nároku na dôchodok a jeho výšky je dôležité, či sa do doby dôchodkového poistenia započítava aj doba štúdia. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tom, ako sa doba štúdia zohľadňuje pri nároku na dôchodok, aké sú podmienky a ako postupovať v rôznych situáciách.

Započítavanie doby štúdia pred rokom 2004

Do 31. decembra 2003 sa doba štúdia započítavala ako tzv. náhradná doba podľa vtedy platných predpisov (zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení). To znamenalo, že aj za dobu štúdia bol občanovi priznaný a vypočítaný dôchodok podľa vtedy platných pravidiel.

Zmena legislatívy od roku 2004

Od 1. januára 2004 platí zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Od tohto dátumu doba štúdia nie je automaticky obdobím povinného dôchodkového poistenia. Študent strednej alebo vysokej školy nie je v postavení zamestnanca ani SZČO, a preto si nemôže nárokovať dôchodkové poistenie.

Ako sa započítava doba štúdia po roku 2004?

Existujú výnimky a možnosti, kedy sa doba štúdia môže započítať aj po roku 2004:

• Obdobie, za ktoré platil poistné štát: Započítava sa obdobie, za ktoré za občana platil poistné na dôchodkové poistenie štát (napríklad za osoby, ktoré vychovávajú deti do 6 rokov alebo poberajú opatrovateľský príspevok).
• Doba poistenia v zmluvných štátoch: Započítava sa aj doba poistenia v zmluvných štátoch od roku 2004.
• Štúdium na vysokej škole: V zásade nie je problém so započítaním doby štúdia na vysokej škole. Napríklad, ak sa pani Alica narodila v roku 1983 a študovala na vysokej škole v rokoch 2002 až 2007, započíta sa jej doba štúdia v rokoch 2002 a 2003.
• Štúdium na strednej škole: Započítanie štúdia na strednej škole závisí od toho, ako sa posudzovala povinná školská dochádzka v čase, keď bol občan žiakom základnej školy.

Povinná školská dochádzka a jej vplyv na započítanie štúdia na strednej škole

Dĺžka povinnej školskej dochádzky sa v minulosti menila:

Prečítajte si tiež: Podmienky pre rodičovský príspevok

• Od školského roka 1961/1962 do 1977/1978: Povinná školská dochádzka trvala deväť rokov (zákon č. 186/1960 Zb.).
• Od školského roka 1978/1979 do 1983/1984: Zriaďovali sa základné školy s ôsmimi ročníkmi (zákon č. 63/1978 Zb.).
• Od školského roka 1984/1985 do 2007/2008: Povinná školská dochádzka trvala desať rokov (zákon č. 29/1984 Zb.). V období od 1. septembra 1984 do 31. júla 1991 bolo možné započítať dobu štúdia už od prvého ročníka strednej školy, najskôr však po ukončení ôsmich rokov školskej dochádzky. Od školského roku 1990/1991 po novelizácii zákona č. 29/1984 Zb. sa situácia opäť zmenila.
• Občania narodení po 31. auguste 1982: Títo občania končia povinnú školskú dochádzku, ktorá je desaťročná, v prvom ročníku strednej školy a nemusia preukazovať dátum jej skončenia.

Sociálna poisťovňa individuálne posudzuje, aká časť štúdia na strednej škole sa občanovi započíta do obdobia dôchodkového poistenia, v závislosti od toho, akú základnú školu žiak navštevoval a ako dlho ju navštevoval.

Príklady a situácie

Je dôležité si uvedomiť, že študent (žiak strednej školy alebo študent denného štúdia vysokej školy) nie je povinne poistený na sociálne poistenie a nemá voči Sociálnej poisťovni žiadne povinnosti prihlasovacie, oznamovacie ani odvodové.

Príklad 1: Materské pre vysokoškoláčku

Vysokoškoláčka otehotnie a nárokuje si materské. Sociálna poisťovňa jej ho neprizná, pretože nie je poistená v čase vzniku dôvodu na poskytnutie materského a nemá aspoň 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred pôrodom.

Príklad 2: Dávka v nezamestnanosti pre absolventa

Študent ukončí štúdium, nenájde si prácu a zaeviduje sa na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Sociálna poisťovňa mu neprizná dávku v nezamestnanosti, pretože nemá trvanie poistenia v nezamestnanosti aspoň 730 dní v posledných troch rokoch pred zaevidovaním sa na Úrade práce.

Príklad 3: Úraz žiaka na odbornej praxi

Žiak strednej odbornej školy utrpí úraz pri praktickom vyučovaní. Keďže študent nie je povinne poistený na sociálne poistenie, len zo samotného postavenia študenta nevyplýva povinnosť platiť poistné.

Prečítajte si tiež: Rodičovský príspevok: Ako získať potvrdenie o príjme

Možnosti dodatočného zaplatenia poistného

Za obdobie štúdia si možno kedykoľvek v budúcnosti zaplatiť poistné na dôchodkové poistenie aj dodatočne, napríklad aj pri spisovaní žiadosti o dôchodkovú dávku. Doplatiť si ho možno za obdobie od 1. januára 2004. So žiadosťou o dodatočné zaplatenie dôchodkového poistenia je potrebné obrátiť sa na príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého bydliska s vyplneným tlačivom „Žiadosť o dodatočné zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie“. Pri dodatočnom zaplatení poistného si fyzická osoba sama určuje vymeriavací základ, z ktorého si zaplatí poistné na dôchodkové poistenie dodatočne.

Príklad: Fyzická osoba si chce doplatiť poistné na dôchodkové poistenie za obdobie štúdia v roku 2009 a doplatiť si ho chce v roku 2013 (alebo neskôr). Minimálny vymeriavací základ pre dodatočné zaplatenie poistného stanovený pre rok 2009 je v sume 334,36 eur. Zo sumy 334,36 eur zaplatí na starobné poistenie 18 % a na invalidné poistenie 6 %.

Doplatenie poistného je možné len v prípade dôchodkového poistenia.

Dobrovoľné poistenie počas štúdia

Ak študent chce byť zúčastnený na sociálnom poistení v období štúdia (a následne - po splnení všetkých podmienok - mať nárok na dávky zo Sociálnej poisťovne), môže využiť dobrovoľné poistenie. Dobrovoľné dôchodkové poistenie nezaniká automaticky pri vzniku pracovného pomeru, t. j. pri vzniku povinného poistenia zamestnanca, prípadne vzniku iného povinného poistenia. Trvá až do dňa odhlásenia sa z dôchodkového poistenia, keďže spätne sa odhlásiť (ani prihlásiť) z dobrovoľného poistenia nie je možné.

Zamestnanie študenta a sociálne poistenie

Ak sa študent počas štúdia zamestná na základe pracovnej zmluvy, nadobúda v sociálnom poistení právne postavenie zamestnanca s povinnosťou platiť poistné na jednotlivé druhy sociálneho poistenia. Študent v postavení zamestnanca je povinne poistený na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie (starobné a invalidné) a poistenie v nezamestnanosti. Zamestnávateľ okrem poistného do uvedených fondov platí aj poistné na úrazové a garančné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity.

Prečítajte si tiež: Všetko o príspevku pri narodení dieťaťa

Dohoda o brigádnickej práci študentov

Študenti pracujúci na dohodu o brigádnickej práci študentov sú poistení a povinní platiť poistné na dôchodkové poistenie (starobné a invalidné), poistné za nich odvádza zamestnávateľ. Ak pravidelný mesačný príjem alebo priemerný mesačný príjem z tejto dohody u študenta mladšieho ako 18 rokov nepresiahol sumu 68 eur a u študenta nad 18 rokov nepresiahol 159 eur (pre rok 2014) a študent požiadal o výnimku z platenia poistného, nemá postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia. Od 1. januára 2015 (za kalendárne mesiace roku 2015) sa hranica mesačného príjmu alebo priemerného mesačného príjmu z dohody, ku ktorej si študent uplatní u zamestnávateľa výnimku, zvýši na jednotnú sumu 200 eur.

Príklad: 17-ročný žiak strednej školy má od októbra 2014 uzatvorenú dohodu o brigádnickej práci študentov s pravidelným mesačným príjmom a požiadal o výnimku z platenia poistného na dôchodkové poistenie. V závislosti od jeho zárobku v jednotlivých mesiacoch sa bude posudzovať, či platí poistné na dôchodkové poistenie.

Sirotský dôchodok

O sirotský dôchodok môže študent požiadať v prípade úmrtia rodiča alebo osvojiteľa. Žiadosť o sirotský dôchodok spisuje pobočka Sociálnej poisťovne v mieste trvalého pobytu žiadateľa. Dieťa, ktoré dosiahlo 15 rokov veku a je spôsobilé na právne úkony, si uplatňuje nárok na sirotský dôchodok vo vlastnom mene. Pri žiadaní o dôchodok študent preukáže, že je nezaopatreným dieťaťom a že sa sústavne pripravuje na povolanie. Nárok na výplatu sirotského dôchodku zaniká dňom, keď jeho poberateľ prestáva byť nezaopatreným dieťaťom, t. j. v prípade študenta ukončením štúdia.

Povinnosti poberateľa dôchodkovej dávky

Poberateľ dôchodkovej dávky je povinný v lehote do ôsmich dní oznámiť Sociálnej poisťovni zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Poberateľ sirotského dôchodku je povinný v tejto lehote vždy oznámiť, že štúdium zanechal (štúdium skončil skôr, ako je predpísaná dĺžka štúdia), prípadne štúdium prerušil.

Ako postupovať pri žiadosti o dôchodok

Pred podaním žiadosti o dôchodok je vhodné si v Sociálnej poisťovni overiť všetky potrebné informácie a doklady. Môžete tak urobiť osobne na pobočke SP alebo najjednoduchším spôsobom cez Rezervačný systém Sociálnej poisťovňe. Následne vám príde informácia: potvrdenie termínu, doklady potrebné k spísaniu žiadosti, kontaktné údaje na zamestnanca pobočky, ktorý bude s vami žiadosť spisovať.

Doklady potrebné k žiadosti o dôchodok

• Doklady preukazujúce dobu zamestnania a výšku hrubých zárobkov, ktoré nie sú uvedené v Informácii o stave individuálneho účtu poistenca za obdobie do 31. decembra 2003.
• Potvrdenie zamestnávateľa o dobe zamestnania pred 1. májom 1990.
• Potvrdenie o vedení v evidencii nezamestnaných občanov, ak ide o obdobie pred 1. januárom 2001, a o poberaní podpory v nezamestnanosti, ak ide o obdobie po 31. decembri 2000 do 31. decembra 2003.

Zmeny v poukazovaní dôchodku

O zmenu spôsobu poukazovania dôchodku z hotovosti na účet v banke si musí poberateľ požiadať písomne. Ak dôchodca zo zdravotných dôvodov nemôže dôchodok prijímať sám, Sociálna poisťovňa mu môže ustanoviť osobitného príjemcu.

Dôchodkový vek a jeho zníženie

Ak poistenec dosiahol dôchodkový vek v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2023, platia určité podmienky:

• Ženy môžu získať skorší dôchodkový vek podľa počtu vychovaných detí - v závislosti od počtu vychovaných detí môže ísť o ženy narodené až do 31. decembra 1961.
• Tí, ktorí pracovali v tzv. zvýhodnenej pracovnej kategórii - zachováva sa nárok na znížený dôchodkový vek z dôvodu odpracovania stanoveného počtu rokov v I. pracovnej kategórii, resp. I./II.

tags: #potvrdenie #o #studiu #pre #účely #dôchodku