Súdny Poplatok za Konkurz: Detailný Prehľad

Právna úprava súdnych poplatkov je obsiahnutá v zákone č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, ktorý bol od jeho prijatia až do dnes pätnásťkrát novelizovaný a jeho posledná novela prijatá ako zákon č. 621/2005 Z. z. nadobudla účinnosť 1. januára 2006. Platenie súdnych poplatkov predstavuje dôležitú súčasť občianskeho súdneho konania, v rámci ktorého si tak podnikatelia, ako aj nepodnikateľské subjekty uplatňujú svoje oprávnené nároky. Z tohto dôvodu je potrebné pri hľadaní odpovedí na otázky súvisiace so súdnymi poplatkami vychádzať aj zo zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ktorý taktiež obsahuje vo viacerých svojich ustanoveniach úpravu súdnych poplatkov.

Úvod do Súdnych Poplatkov

Súdne poplatky sú platby, ktoré účastníci konania uhrádzajú štátu za úkony súdov. Tieto poplatky sú upravené zákonom č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Cieľom súdnych poplatkov je zabezpečiť financovanie súdneho systému a zároveň predchádzať šikanóznym žalobám a vedeniu akademických sporov.

Základné Princípy Súdnych Poplatkov

Podľa § 1 zákona č. 71/1992 Zb. sa súdne poplatky vyberajú za jednotlivé úkony alebo konania súdov, ak sa tieto vykonávajú na návrh účastníkov konania. Je dôležité rozlišovať úkony, ktoré sa spoplatňujú, od konaní súdov. Konaním na návrh sa rozumie predovšetkým konanie podľa Občianskeho súdneho poriadku. Konaním sa pre účely platenia súdnych poplatkov považuje nielen konanie pred súdom prvého stupňa, ale rovnako i odvolacie konanie a dovolacie konanie.

Úkony a konania, ktoré majú byť spoplatnené a sú obsiahnuté v jednotlivých typoch konaní tak, ako ich upravujú procesnoprávne predpisy, predpokladajú ich výslovné zaradenie do sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona. Sadzobník súdnych poplatkov sa s touto problematikou vysporiadal tak, že vytvoril štyri časti, z ktorých I. časť upravuje poplatky vyberané v občianskom súdnom konaní, II. časť poplatky za úkony súdov, III. časť sa zaoberá poplatkami orgánov štátnej správy súdov, no a posledná IV. Taktiež konania a úkony bez návrhu môžu podliehať poplatkovej povinnosti iba v tom prípade, ak sú výslovne uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov. Musí však ísť o úkon alebo konanie v prospech účastníka poplatníka (napr. - konkurzné konanie podľa osobitného predpisu (položka č. - za podanie námietky zaujatosti v konkurznom alebo reštrukturalizačnom konaní podľa osobitného predpisu, ktorá bola uplatnená na príslušnom súde do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok (položka č. - za podanie námietky zaujatosti v konkurznom alebo reštrukturalizačnom konaní podľa osobitného predpisu, ktorá bola uplatnená na príslušnom súde po uplynutí lehoty na prihlasovanie pohľadávok (položka č. - z návrhu na zníženie výživného medzi manželmi, z návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti medzi ostatnými príbuznými (položka č. - za konanie o určenie a zapretie rodičovstva [položka č. - za konanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom ústredných orgánov štátnej správy a iných orgánov s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky [položka č. 10 písm. - za vznesenie námietky zaujatosti účastníkom konania (položka č. 17a sadzobníka súdnych poplatkov).

Poplatková Povinnosť v Konkurznom Konaní

Pri podávaní návrhu na vyhlásenie konkurzu (rovnako tak aj návrhu na povolenie reštrukturalizácie a návrhu na povolenie oddlženia) sa neplatí súdny poplatok, nakoľko v zmysle § 4 ods. 2 písm. l) zákona č. 71/1992 Z. z. Namiesto súdneho poplatku však musí podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“) osoba podávajúca návrh na vyhlásenie konkurzu ešte pred samotným podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu zaplatiť preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu (ďalej len „preddavok“).

Prečítajte si tiež: Riziká príspevkov online

Preddavok na Úhradu Odmeny a Výdavkov Predbežného Správcu

Výška preddavku na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu upravuje vyhláška 655/2005 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii.

Spôsoby Úhrady Preddavku

Preddavok je možné uhradiť dvoma spôsobmi:

• Priamo v pokladni príslušného súdu, na ktorý sa návrh na vyhlásenie konkurzu podáva, kde platiteľovi vydajú doklad o zaplatení, ktorý priloží k návrhu.
• Prevodom na bankový účet súdu, ktorý spolu s variabilným symbolom a ďalšími potrebnými informáciami k platbe oznámi navrhovateľovi pracovník súdu (účtareň resp. ZKR uvádza, že povinnosť zaplatenia preddavku nemá likvidátor dlžníka, ktorý vykonal likvidačnú účtovnú súvahu a zistil, že majetok dlžníka nepostačuje ani na úhradu preddavku. Odmenu a výdavky predbežného správcu v tomto prípade platí štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka; ak tieto orgány nie sú ustanovené, odmenu a výdavky predbežného správcu platí štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, ktorý vykonával funkciu naposledy.

Kto je Poplatníkom?

Poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka súdnych poplatkov ustanovený poplatok z návrhu.

• Kto podal návrh na začatie konania (žalobu) podľa tretej časti Občianskeho súdneho poriadku. Pôjde teda o navrhovateľa (žalobcu), ktorý sa domáha ochrany svojich práv alebo oprávnených záujmov na súde v základnom konaní. Tu patria aj návrhy na vydanie platobného rozkazu a návrhy na konania vo veciach upravených v piatej hlave tretej časti ako osobitné druhy konania (napr. Súčasne so zmenami, ktoré nastali v súvislosti s poslednou novelou zákona o súdnych poplatkoch v sadzobníku súdnych poplatkov došlo logicky k rozšíreniu okruhu poplatníkov, a to napríklad o účastníka konania, ktorý podal námietku zaujatosti, o navrhovateľa v konaní, ktorého predmetom je zníženie výživného medzi manželmi, prípadne zníženie vyživovacej povinnosti medzi ostatnými príbuznými atď.

Výpočet Súdnych Poplatkov

Ak sa uplatňuje viac nárokov určených percentnou sadzbou, platí sa súdny poplatok zo základu, ktorý je daný súčtom základov jednotlivých nárokov. Ak je kumulácia nároku, pri ktorom sa platí poplatok z pevnej sadzby a nároku podľa pevnej alebo percentnej sadzby, platí sa súdny poplatok za obe zvlášť. Pri percentnej sadzbe je základom poplatku cena predmetu poplatkového úkonu. Cena je najčastejšie charakterizovaná ako peňažná suma dojednaná pri predaji a nákupe tovaru alebo vytvorená pre ocenenie tovaru na iné účely. Z toho by mal navrhovateľ poplatkového úkonu vychádzať pri platení súdneho poplatku. Ak nie je možné základ poplatku zistiť takýmto spôsobom, je základom poplatku cena obvyklá v mieste a čase podania návrhu na vykonanie poplatkového úkonu.

Špecifické Situácie pri Výpočte Poplatkov

Osobitným prípadom je situácia, ak je predmetom konania nehnuteľnosť (určenie vlastníckeho práva k nej a pod.). V takýchto prípadoch súd zvyčajne aj požaduje od navrhovateľa poplatkového úkonu, aby mu predložil znalecký posudok vyhotovený na predmetnú nehnuteľnosť a na základe posudku súd vypočíta výšku samotného poplatku. Zákon o súdnych poplatkoch však v sadzobníku ustanovuje niektoré výnimky, keď určuje nevyvrátiteľnú domnienku, že pri návrhu na začatie konania o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, nemožno cenu predmetu konania určiť. Poplatok sa preto vyberá podľa písmena b) tejto položky vo výške 3 000 Sk v občianskoprávnych veciach a 10 000 Sk v obchodnoprávnych veciach.

Prečítajte si tiež: Humanitárne víza a rozhodnutie ESD

Ak však ide o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti alebo vypratanie, táto domnienka neplatí, lebo poplatok sa vyrubí z ceny predmetu, ku ktorému sa má vlastníctvo určiť alebo ktorý sa má vypratať. Dalo by sa teda povedať, že aj vtedy, ak možno pri určovacích návrhoch zistiť cenu predmetu poplatkového úkonu, platí sa pevná sadzba, čo ale neplatí pre konanie o určenie, či tu je alebo nie je vlastnícke právo. Poplatok tu súd vyrubí z ceny toho, čo robí navrhovateľ poplatkového úkonu sporným, teda, ak určitý podiel odporca uznáva, o čom navrhovateľ podáva v návrhu na začatie konania popis, platí navrhovateľ súdny poplatok len zo sporného podielu. Ak by však navrhovateľ v konaní žiadal o určenie celej veci a odporca až v priebehu konania po začatí vo veci samej uzná sčasti nárok, poplatok sa nemôže sčasti vrátiť. V takomto prípade za predpokladu úspechu má však navrhovateľ právo na náhradu celého poplatku.

Cena príslušenstva sa zahrnie do základu poplatku len vtedy, ak je sama predmetom poplatkového úkonu. S príslušenstvom sa v praxi možno najčastejšie stretnúť práve u bežných pohľadávok vzniknutých z nesplneného záväzku. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky je širší pojem než sú trovy súdneho konania, ktoré sú jedným z druhov týchto nákladov. V konaní možno uplatniť tiež náklady spojené s uplatnením pohľadávky pred podaním žaloby na súde. Tie ale musia byť však v priamej súvislosti s uplatnením pohľadávky pred podaním žaloby na súde a taktiež zrejme primerané samotnej povahe pohľadávky. Odlíšenie istiny od príslušenstva neprináša v praxi problémy.

Povinnosti Poplatníka

Poplatník je povinný uviesť cenu predmetu poplatkového úkonu. Ak tak neurobí alebo ak uvedie cenu zjavne nízku, cenu určí súd. Ak určuje cenu súd, tak nevykonáva dokazovanie, ale podľa okolnosti prípadu môže vykonať šetrenie, ktoré však nie je konaním vo veci samej. Týka sa to predovšetkým konaní, ktorých predmetom je nehnuteľnosť. V praxi sa vyskytujú aj také prípady, kde súd nepožaduje predloženie znaleckého posudku, ale cena nehnuteľnosti je určená podľa odhadu. Netýka sa to pravdaže konaní, kde je predmetom nehnuteľnosť (najmä určenie vlastníckeho práva k nej) s vysokou trhovou hodnotou. Stanovenie tohto medzníka však viac-menej ostáva na súde. Nie je vôbec vylúčené, že neskôr súd môže podľa dokazovania vykonaného v konaní korigovať výšku súdneho poplatku.

Opakujúce sa Plnenia

Ďalším v praxi sa pomerne často vyskytujúcim prípadom sú opakujúce sa plnenia. Opakujúce plnenia sa týkajú práv, ktoré sa plnia pravidelne v určitých intervaloch. Najčastejšie sa s nimi stretávame pri plnení zo zmlúv, ale môže byť ním aj poplatok z omeškania, prípadne úroky z omeškania, ak sú samé predmetom poplatkového úkonu. Ak súd odsúdil na opakujúce sa plnenie v budúcnosti zročných dávok, znamená to, že treba ich plniť, len čo sa podľa rozsudku stanú zročnými. Ak výška opakujúceho sa plnenia je známa, súdny poplatok sa potom vyrubí zo súčtu jednotlivých plnení, pokiaľ nejde o čas presahujúci tri roky, za cenu plnenia sa považuje trojnásobok ceny ročného plnenia. To isté platí o cene práv, ktoré možno vykonávať opätovne. Ak teda ide o čas dlhší ako tri roky, na dobu života alebo na neurčitý čas, stanovuje sa základ poplatku tak, ako že je ním trojnásobok ceny ročného plnenia. Tento odsek obsahovo vzťahujúci sa k právu, ktoré možno vykonávať opätovne, sa používa predovšetkým pri rozhodovaní o právach, ktoré zodpovedajú nájomnému pomeru alebo vecnému bremenu k nehnuteľnosti.

Zmeny v Návrhu a Odvolacie Konanie

Rozšírenie návrhu znamená zároveň aj rozšírenie predmetu poplatkového úkonu. Toto je relevantné vtedy, ak súd pripustí zmenu návrhu v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. V odvolacom konaní je základom poplatku cena nároku uplatňovaného v odvolaní. Cena nároku bude v takomto prípade zistiteľná podľa toho, aká časť rozsudku je napadnutá a aký je rozsah prieskumnej povinnosti odvolacieho súdu. Môže dôjsť aj k takej situácii, že v priebehu odvolacieho konania bude odvolateľ svoj návrh meniť. Vtedy bude súdny poplatok odvolateľovi vrátený alebo dokonca dovyrubený. Poplatok zaplatený za odvolanie alebo presnejšie povedané jeho časť možno vrátiť iba vtedy, ak k zmene odvolacieho návrhu v súvislosti s rozsahom prieskumnej povinnosti došlo ešte pred začatím odvolacieho konania vo veci samej. Inak sa už súdny poplatok odvolateľovi nevráti. Základ súdneho poplatku sa zaokrúhľuje na celé stokoruny dolu a vyrubený poplatok zas na celé koruny nahor.

Prečítajte si tiež: Podmienky nároku na súdny poplatok

Sadzby Súdnych Poplatkov

Sadzby súdnych poplatkov za konanie a jednotlivé úkony sú stanovené v sadzobníku buď pevnou čiastkou v korunách, alebo percentom zo základu. Pevnou čiastkou je stanovená zároveň najnižšia sadzba poplatku, ktorá je 500 Sk v občianskoprávnych a v obchodných veciach je to 2 000 Sk a aj najvyššia sadzba poplatku, ktorá je 500 000 Sk v občianskoprávnych veciach a 1 000 000 Sk v obchodnoprávnych veciach. Základ percentného poplatku tvorí cena predmetu konania alebo úkonu, prípadne v odvolacom konaní cena nároku uplatňovaného v odvolaní. Ako zákon uvádza, rozsah poplatkovej povinnosti sa určuje relatívne zo základu (pri percentnej sadzbe) alebo absolútnym číslom (pri pevnej sadzbe). Jednotlivé prípady už ďalej podrobnejšie upravuje samotný sadzobník. Výška súdneho poplatku predstavuje tak v občianskoprávnych, ako aj obchodnoprávnych veciach 6 % z ceny predmetu konania alebo z hodnoty predmetu sporu, najmenej však 500 Sk v občianskoprávnych veciach a 2 000 Sk v obchodnoprávnych veciach. Ako už bolo uvedené, rozdielne sú aj horné hranice výšky poplatku pre občianskoprávne a obchodnoprávne veci. Ak je ustanovená sadzba za konanie, rozumie sa tým konanie na prvom stupni. Odvolacie konanie je konanie o riadnom opravnom prostriedku, dovolanie zas znamená mimoriadny opravný prostriedok. Súdny poplatok za odvolanie sa platí iba vtedy, ak je odvolateľ poplatníkom.

Oslobodenie od Súdnych Poplatkov

Ustanovenie § 138 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku len dopĺňa oslobodenia, ktoré uvádza zákon o súdnych poplatkoch. Priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov v zmysle § 138 Občianskeho súdneho poriadku predpokladá návrh účastníka konania, teda inými slovami - o oslobodenie od súdnych poplatkov je potrebné požiadať. Oslobodenie od súdnych poplatkov nemôže súd priznať účastníkovi z úradnej moci bez návrhu (ex offo), a to ani v prípade, ak by na oslobodenie od súdnych poplatkov boli splnené podmienky a splnenie týchto podmienok by bolo možné vysloviť z údajov z dokladov predložených žiadateľom (napr. daňového priznania). Súd voči účastníkovi v tomto smere má poučovaciu povinnosť. Návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov môže účastník podať spolu s návrhom na začatie konania, ale aj v priebehu konania, a to ako prvostupňového, tak aj odvolacieho, aj dovolacieho.

Keďže v konaní platí zásada rovnosti účastníkov, je isté, že návrh na oslobodenie môže úspešne podať aj právnická osoba. Do roku 1990 a do rozvoja trhovej ekonomiky sa táto možnosť nepripúšťala a vlastne ani nejudikovala. V nových podmienkach je len samozrejmé, že oslobodenie môže žiadať napríklad obchodná spoločnosť, ktorá je sekundárne zadlžená a nemá na vysoké súdne poplatky. V praxi sa ale priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov obchodnej spoločnosti vyskytuje len veľmi zriedka. Oproti predchádzajúcej právnej úprave z hľadiska vecného oslobodenia od súdnych poplatkov už nie je oslobodené konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej rozhodnutím štátu alebo nesprávnym úradným postupom.

Osobné Oslobodenie od Súdnych Poplatkov

V oblasti osobného oslobodenia od súdnych poplatkov došlo k tým zmenám, že podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona sú oslobodené popri nadáciách a charitatívnych, humanitárnych a ekologických organizáciách aj združenia pôsobiace na ochranu spotrebiteľov, v písm. f) bol nahradený už zjavne zastaralý výraz „zľahnutie“ výrazom „pôrod“, v písm. - správca podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 7/2005 Z. z. - navrhovateľ v konaní o vylúčení majetku zo súpisu majetku podstát podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 7/2005 Z. z. - navrhovateľ v konaní o vylúčení majetku zo súpisu podstaty podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 328/1991 Zb. - navrhovateľ v konaní o vylúčení veci z exekúcie podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 233/1995 Z. z. - navrhovateľ v konaní o určení popretej pohľadávky podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 7/2005 Z. z.

Vznik a Zánik Poplatkovej Povinnosti

Vznik a zánik poplatkovej povinnosti upravuje zákon v § 5 zákona o súdnych poplatkoch. Poplatková povinnosť vzniká v tom okamihu, keď nastanú právne skutočnosti, s ktorými zákon spája vznik tejto povinnosti. Vznik poplatkovej povinnosti znamená vlastne vznik povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Vznik poplatkovej povinnosti sa časovo však nezhoduje s okamihom vyrubenia súdneho poplatku. V praxi sa často stávajú prípady, kedy súd vyrubuje súdny poplatok (prípadne ho následne aj vymáha) až po vzniku poplatkovej povinnosti. Tu však zákon limituje súd lehotou troch rokov od splatnosti poplatkovej povinnosti, po ktorej márnom uplynutí už súdny poplatok nemožno vyrubiť. Ak by sa rozhodovalo po uplynutí tejto zákonnej trojročnej lehoty, neostávalo by totiž nič iné, ako rezignovať na vyrubenie alebo vymáhanie súdneho poplatku.

Právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik poplatkovej povinnosti, sú výlučne procesnoprávneho charakteru. Najzákladnejšou právnou skutočnosťou zakladajúcou povinnosť zaplatiť súdny poplatok je podanie návrhu, a to v prvom rade návrhu na začatie konania. - procesné podania, ktorými sa rozširuje návrh. Žiadosti o vykonanie procesného úkonu majú rozmanitý charakter, najčastejšie ide o žiadosti adresované orgánom štátnej správy súdov a obchodnému registru. Vznik povinnosti zaplatiť poplatok je podmienený tým, že poplatníkom je navrhovateľ, t. j. žalobca, odvolateľ a dovolateľ. Presné zistenie, či došlo k vzniku poplatkovej povinnosti, determinuje celý rad ďalších postupov …

Zmeny v Súdnych Poplatkoch

Novela Zákona o súdnych poplatkoch nadobudne účinnosť 1. apríla tohto roku. Do tohto momentu, ak vznikne poplatková povinnosť, je potrebné platiť poplatok ešte v starej, pôvodnej platnej cene. To znamená, že poplatky vyrubené za konania začaté pred účinnosťou novely zákona o súdnych poplatkoch nebudú navyšované. Avšak ak poplatok nebude zaplatený v momente, kedy vznikne poplatková povinnosť alebo nebol zaplatený v lehote podľa výzvy na zaplatenie, bude sadzba podliehať novej právnej úprave.

V prílohe Zákona o súdnych poplatkoch je upravená sadzba za jednotlivé úkony v Sadzobníku súdnych poplatkov. Pri podávaní žaloby alebo návrhu na začatie konania je žalobca vždy povinný súdny poplatok, ktorý bude do 1. apríla vo výške 6% z hodnoty konania alebo predmetu sporu, najmenej však vo výške 16,50 eur, t. j. najnižšia možná suma pokiaľ 6% z hodnoty konania alebo predmetu sporu nedosahuje 16,50 eur. V prípade, ak predmet konania nemožno oceniť peniazmi, napr. konanie o určenie neplatnosti zmluvy, platí sa poplatok vo výške 99,50 eur, avšak po novom od 1. V prípade žaloby o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM”) je momentálne ustanovená výška poplatku na 66 eur, avšak od 1.4. sa táto zvýši na rovných 100 eur. V prípade žaloby na zrušenie BSM sa z aktuálnych 165,50 eur stane 250 eur. Obdobne sumu 100 eur bude potrebné od 1.4. Dôležitá zmena nastane aj v konaniach, ktoré začnú návrhom na určenie rodičovstva, ktoré podliehali taktiež poplatkovej povinnosti vo výške 66 eur. Sadzobník súdnych poplatkov vo svojej položke č. Sadzba všetkých vyššie uvedených poplatkov bude do 1.4. vo výške 331, 50 eur, avšak po účinnosti novely sa zvýšia až o 138,50 eur.

Konkurzné konanie o riešení úpadku dlžníka speňažením majetku dlžníka a kolektívnom uspokojení jeho veriteľov podľa osobitného predpisu podlieha taktiež poplatkovej povinnosti. Za konkurzné konania sa platí poplatok vo výške 1% z výťažku zo speňaženého majetku zapísaného do súpisu majetku vo všeobecnej podstate alebo 0,5% výťažku v oddelenej podstate. V momente podania návrhu na vykonanie exekúcie je potrebné platiť súdny poplatok vo výške 16,50 eur, podobne ako pri podaní žaloby. Od apríla tohto roka sa taktiež zvýši aj tento poplatok na 25 eur.

Návrhy na prvozápis alebo zmenu vo veciach obchodného registra sa taktiež menia v súvislosti s touto novelou. V prípade návrhov na prvozápis akciovej spoločnosti sa poplatok mení od apríla z pôvodných 375 eur na nových 550 eur. Pokiaľ pôjde o iné právnické osoby, ako je napríklad spoločnosť s ručením obmedzeným, poplatok bude síce nižší ako aj doteraz ale taktiež sa zmení z dnešných 150 eur na nových 220 eur. Ak požiadate návrhom obchodný register o zmenu právnej formy obchodnej spoločnosti alebo družstva, nebude vaša poplatková povinnosť vo výške 165 eur, ale taktiež 220 eur. Poplatok za návrh akcionára na poverenie a zvolanie valného zhromaždenia sa taktiež zvýši z pôvodných 99 eur na 140 eur.

Sadzobník súdnych poplatkov upravuje aj poplatky za úkony z obchodného registra a registra trestov. Ide predovšetkým o vydanie výpisu, odpisu alebo kópie listín. V niektorých prípadoch zákon vyslovene ustanovuje povinnosť doručovania písomností na súd výlučne elektronicky. Notári, advokáti a exekútori v konaniach pred súdom majú práve takúto povinnosť, avšak pri nesplnení tejto povinnosti je vyrubený poplatok 20 eur za spracovanie listinného podania do elektronického prostredia a podanie vrátane príloh. Ak nebude podanie doručované elektronicky od 1. apríla sa tento poplatok zvýši o 10 eur, t. j. V dedičskom konaní po zomrelom poručiteľovi sú taktiež ustanovené súdny poplatky za toto konanie. Ak bude v konaní o dedičstve čistá hodnota dedičstva do 3 319 eur, je ustanovený poplatok v sume 6,50 eura, avšak po novom sa zvýši na 10 eur. Pri podaní návrhu na prejednanie dedičstva k novoobjavenému majetku súdom ide o poplatok vo výške 1% z čistej hodnoty dedičstva, ktoré sa má prejednať. Všetky vyššie uvedené poplatky sú obsiahnuté v prílohe Zákona o súdnych poplatkoch s názvom Sadzobník súdnych poplatkov.

Podanie podania elektronickými prostriedkami je upravené v § 6 tohto zákona. Toto ustanovenie upravuje aj sadzbu za takéto podanie. Vo všeobecnosti platilo pravidlo, že pokiaľ nie je určitý poplatok pri takejto forme podania upravený osobitne, jeho výška je 50% zo sadzby poplatku stanovenej v sadzobníku toho - ktorého zákona. Zníženie poplatku je limitované a platná právna úprava umožňuje zníženie výšky poplatku maximálne o 70 eur. Zmena správnych poplatkov od 1. Zmena nastane ako v súdnych tak aj v správnych poplatkoch.

Oddlženie Formou Konkurzu

Rozmýšľate nad osobným bankrotom a neviete, či je pre vás správnou voľbou konkurz alebo splátkový kalendár? Nedávno sme vám priniesli článok, v ktorom sme sa venovali porovnaniu týchto dvoch spôsobov oddlženia. Dnes vám prinášame prehľad najdôležitejších informácií, ktoré potrebujete poznať, ak sa chcete oddlžiť prostredníctvom konkurzu.

Podmienky pre Oddlženie Formou Konkurzu

• Platobná neschopnosť a exekúcia, ktorá trvá dlhšie ako rok (Príklad 1: z exekučného príkazu doručeného dlžníkovi je zrejmé, že súd vydal exekútorovi poverenie na začatie exekúcie dňa 1.1. Z uvedeného je zrejmé, že odo dňa začatia exekúcie už uplynul jeden rok a dlžník spĺňa podmienku na oddlženie formou konkurzu, Príklad 2:Poverenie na začatie exekúcie bolo vydané pred mesiacom. Dlžník má aj iné dlhy, inú exekúciu však nemá.
• Centrum hlavných záujmov na Slovensku - dlžník žije na Slovensku prevažnú časť roka, má tu ekonomické, sociálne, rodinné väzby (Príklad: Dlhodobo žijem a pracujem vo Veľkej Británii, avšak trvalý pobyt a rodinu mám stále na Slovensku. Taktiež mám na Slovensku aj dlhy a exekúcie, čo bolo dôvodom na môj odchod. Môžem absolvovať oddlženie na Slovensku? Nie. Bez ohľadu na to, kde má osoba trvalý a prechodný pobyt, centrum hlavných záujmov má v tej krajine, kde trávi prevažnú časť roka a má na tú krajinu väzby, či už pracovné alebo ekonomické, sociálne a pod.
• Majetok - pri konkurze nie je podmienkou, teda aj dlžník bez majetku vie absolvovať oddlžovacie konanie.

Zastupovanie Centrom Právnej Pomoci

Pozor! Dlžník musí byť v konaní o oddlžení formou konkurzu zastúpený Centrom právnej pomoci. Dlžníkovi za zastupovanie Centrom nevznikajú žiadne ďalšie náklady a toto zastupovanie je poskytované dlžníkovi bezplatne. Zastupovanie trvá do dňa vyhlásenia oddlženia a ustanovenia správcu.

#

tags: #sudny #poplatok #za #konkurz