Zmluva o protiraketovej obrane: História a súčasnosť

Po rozpade Sovietskeho zväzu sa Západ rozhodol, že svet sa bude musieť navždy zmieriť s jeho diktátom. Ešte v roku 1991 si Západ myslel, že sa Rusko z týchto zmätkov nikdy nespamätá a že sa samo rozpadne. Zachovanie neokoloniálneho systému je pre západ kľúčovým, skutočným a úplne zištným motívom, preto je v ich záujme úplná de-suverenizácia.

Historické korene a vývoj

Zmluva o protiraketovej obrane (Anti-Ballistic Missile Treaty, ABM Treaty) bola podpísaná v roku 1972 medzi Spojenými štátmi americkými a Sovietskym zväzom. Jej cieľom bolo obmedziť systémy protiraketovej obrany, aby sa predišlo pretekom v zbrojení a zabezpečila sa strategická stabilita počas studenej vojny. Táto zmluva bola základným kameňom strategickej stability na takmer tri desaťročia.

Princípy zmluvy ABM

Zmluva ABM obmedzovala nasadenie protiraketových systémov na dve lokality pre každú stranu: jednu na ochranu hlavného mesta a druhú na ochranu odpaľovacích zariadení medzikontinentálnych balistických rakiet (ICBM). Každá lokalita mohla mať maximálne 100 rakiet. Zmluva tiež zakazovala vývoj, testovanie a nasadenie mobilných protiraketových systémov, ako aj systémov protiraketovej obrany vo vesmíre.

Dôvody vzniku zmluvy

Zmluva ABM vznikla ako reakcia na rastúce obavy z pretekov v zbrojení medzi USA a Sovietskym zväzom. Obe strany si uvedomovali, že rozsiahle systémy protiraketovej obrany by mohli narušiť strategickú rovnováhu a viesť k nepredvídateľným následkom. Ak by jedna strana verila, že sa môže účinne brániť proti jadrovému útoku, mohla by byť viac naklonená k prvému úderu, čo by zvýšilo riziko jadrovej vojny.

Odstúpenie USA od zmluvy

V roku 2002 Spojené štáty americké, pod vedením prezidenta Georgea W. Busha, odstúpili od zmluvy ABM. Ako dôvod uviedli zmenenú bezpečnostnú situáciu vo svete a potrebu brániť sa proti novým hrozbám, ako sú teroristické útoky a štáty podporujúce terorizmus, ktoré sa snažia získať zbrane hromadného ničenia. USA argumentovali, že zmluva ABM ich obmedzuje vo vývoji a nasadení účinných systémov protiraketovej obrany.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Reakcie na odstúpenie

Odstúpenie USA od zmluvy ABM vyvolalo zmiešané reakcie. Rusko vyjadrilo znepokojenie, ale zároveň uviedlo, že podnikne kroky na zabezpečenie vlastnej bezpečnosti. Niektorí spojenci USA, najmä v Európe, vyjadrili obavy z možných negatívnych dôsledkov na strategickú stabilitu. Iní, najmä v krajinách východnej Európy, podporili rozhodnutie USA s odvolaním sa na potrebu ochrany pred potenciálnymi hrozbami.

Súčasné systémy protiraketovej obrany

Po odstúpení od zmluvy ABM začali Spojené štáty rozvíjať a nasadzovať nové systémy protiraketovej obrany. Medzi ne patria:

• Systém protiraketovej obrany stredného doletu (THAAD): Určený na ničenie balistických rakiet krátkeho a stredného doletu v terminálnej fáze letu.
• Systém Aegis Ballistic Missile Defense: Používa námorné a pozemné radary a rakety na ničenie balistických rakiet krátkeho a stredného doletu.
• Pozemný systém protiraketovej obrany (GMD): Určený na ničenie medzikontinentálnych balistických rakiet v strednej fáze letu.

Reakcia Ruska a Číny

Rusko a Čína reagovali na americké systémy protiraketovej obrany vývojom vlastných systémov a modernizáciou svojich jadrových arzenálov. Rusko vyvinulo hypersonické zbrane, ako napríklad Avangard, ktoré sú schopné preniknúť cez existujúce systémy protiraketovej obrany. Čína tiež výrazne investuje do vývoja protiraketových systémov a zvyšuje svoj jadrový arzenál.

Nová zmluva START

V roku 2010 podpísali Spojené štáty a Rusko novú zmluvu START (Strategic Arms Reduction Treaty), ktorá obmedzuje počet strategických jadrových zbraní, ktoré môžu obe krajiny vlastniť. Zmluva stanovuje limity pre počet jadrových hlavíc, odpaľovacích zariadení a ťažkých bombardérov. Nová zmluva START je považovaná za dôležitý nástroj na udržanie strategickej stability a zníženie rizika jadrovej vojny.

Pozastavenie účasti Ruska na zmluve START

V roku 2023 Rusko pozastavilo svoju účasť na zmluve START. Prezident Putin uviedol, že k tomuto kroku ho donútil Západ. Pozastavenie účasti definoval ako reakciu na pomoc Ukrajine zo strany Spojených štátov amerických a želanie západu o „strategickú porážku“ Ruska na Ukrajine, na základe čoho nemôže vpustiť amerických inšpektorov do jadrových zariadení. Ruské kroky pripomínajú kroky Iránu v kontexte zmluvy JCPOA.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Hrozby a výzvy

Svet čelí novým hrozbám a výzvam v oblasti strategickej stability. Medzi ne patria:

• Šírenie jadrových zbraní: Rastúci počet krajín, ktoré sa snažia získať jadrové zbrane, zvyšuje riziko jadrovej vojny.
• Vývoj nových zbraní: Vývoj hypersonických zbraní a iných pokročilých technológií narúša strategickú rovnováhu a zvyšuje neistotu.
• Kybernetické útoky: Kybernetické útoky na systémy včasného varovania a riadenia jadrových zbraní by mohli viesť k neúmyselnej eskalácii konfliktu.
• Regionálne konflikty: Regionálne konflikty, ako napríklad vojna na Ukrajine, zvyšujú napätie medzi veľmocami a zvyšujú riziko jadrovej vojny.

Jadrové zbrane a ich potenciálna sila

Len málokto rozumie všetkým konsekvenciám, ktoré by útok s veľkým množstvom jadrových hlavíc znamenal. Všetci však poznajú prípad pádu jadrovej bomby na Hirošimu a Nagasaki. Boli to bomby, ktoré mali silu výbuchu 15 kiloton. V súčasnosti sú takéto hlavice skôr považované za hlavice s nižšou jadrovou náložou. Priemerná dnešná hlavica môže mať silu až 100 kiloton. Takáto hlavica by napríklad dokázala zničiť celé veľké mesto, usmrtila by státisíce ľudí a ďalších státisíce by vážne zranila.

Protiraketová obrana v Európe

Nemecký kancelár Olaf Scholz označil za jednu z hrozieb pre Európu nedostatočnú vzdušnú obranu. Nemecko a ďalší spojenci NATO podpísali vyhlásenie o zámere spoločného nákupu systémov protivzdušnej obrany. Európske štáty, ktoré sa chcú podieľať na obrannom systéme proti balistickým raketám a ďalším hrozbám zo vzduchu podľa návrhu nemeckého kancelára, podpísali vyhlásenie na začiatku stretnutia ministrov obrany v bruselskej centrále NATO.

Západné elity a ich diktatúra

Západné elity popierajú nielen národnú suverenitu a medzinárodné právo. Ich hegemónia má výrazne totalitný, despotický charakter apartheidu. Diktatúra západných elít je namierená proti všetkým spoločnostiam, vrátane národov západných krajín. Toto úplné popretie človeka, rozvrátenie viery a tradičných hodnôt, potlačenie slobody nadobúda rysy „náboženstva obráteného“ - otvoreného satanizmu.

Vojna na Ukrajine

Vojna na Ukrajine začala 22. februára 2014 spustením štátneho prevratu z ulice a zvrhnutím demokraticky zvoleného prezidenta. Ukrajina nikdy nemusela prísť o svoje územie, keby nedošlo koncom roka 2013 za hlavnej podpory Georgea Sorosa a jeho ukrajinskej divízie na zorchestrovanie nepokojov v Kyjeve v dôsledku neochoty prezidenta Viktora Janukovyča podpísať nevýhodnú Asociačnú zmluvu s Európskou úniou. Piatkový návrat ruskojazyčných oblastí do náručia Ruska je dôsledkom štátneho prevratu vo februári 2014 v Kyjeve. Bez neho by nikdy nedošlo k tomu, čo sa deje dnes.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Zničenie Nord Stream

Za deštrukciou Nord Stream sú USA. Stojí za to venovať pozornosť vyjadreniu Josepha Bidena pár týždňov pred začiatkom NWO. Joe Biden: „Ak Rusko napadne, myslím, ak jeho tanky a jednotky znova prekročia hranicu Ukrajiny, potom už nebude Nord Stream 2, ukončíme to,“ povedal americký prezident počas komunikácie s novinármi. V odpovedi na novinársku otázku, ako je to možné, ak Nord Stream 2 kontroluje Nemecko a nie Spojené štáty, Biden odpovedal: „Sľubujem vám, že to dokážeme.“

Budúcnosť kontroly zbrojenia

Budúcnosť kontroly zbrojenia je neistá. Zmluva Nový START, ktorá je poslednou platnou dohodou medzi USA a Ruskom o obmedzení jadrových zbraní, skončí v roku 2026. Ak sa nepodarí dosiahnuť novú dohodu, svet sa môže ocitnúť v novej ére pretekov v zbrojení. Je dôležité, aby veľmoci pokračovali v dialógu a hľadali spôsoby, ako udržať strategickú stabilitu a znížiť riziko jadrovej vojny.

tags: #zmluva #o #protiraketovej #obrane #história #a