Zmluva o registrovanom partnerstve v Českej republike: Vzor a súvislosti

Spoločnosť, výchova a vzdelávanie sa neustále vyvíjajú, a to nielen v širšom kontexte spoločnosti, ale najmä v rámci rodiny. V rodine je možné pozorovať meniace sa pravidlá výchovného procesu. Klasický model rodiny sa zdá byť spochybňovaný, čo vedie k absencii pragmatických rodinných sociálnych sietí. Akcelerácia doby sa prejavuje rozpadom vzťahov a atomizáciou rodín. Sme svedkami vzniku nových typov rodinného spolužitia, ako sú single, mingle, patchwork rodiny a homosexuálne rodiny.

Čoraz viac mladých heterosexuálnych párov sa rozhoduje nevstúpiť do manželstva, pretože ho považujú za zbytočnú formalitu, vyhlasujúc, že nepotrebujú „papier na to, aby sa mali radi“. Na druhej strane, homosexuálne páry sa dožadujú legalizácie ich vzťahu až na úroveň manželstva alebo registrovaného partnerstva. Tradičné chápanie vzniku rodiny (heterosexuálneho manželstva) už „papier na legalizáciu svojho vzťahu“ nepotrebuje, zatiaľ čo novovznikajúce formy manželského spolužitia „tento papier“ vyžadujú.

Manželstvo: Tradičný pohľad

Manželstvo je zastúpené takmer vo všetkých krajinách sveta, či už vo forme civilného alebo cirkevného uzatvorenia, alebo formami, ktoré sú vzdialené našej kultúre a náboženskému svetonázoru. Latinský termín "matrimonium" sa prekladá ako manželstvo a skladá sa zo slov "mater" (matka) a "munia" alebo "munus" (úloha, poslanie).

V slovenskom rodinnom práve je manželstvo zakotvené ako trvalé spoločenstvo muža a ženy, ktorého hlavným účelom je založenie rodiny a výchova detí. Toto spoločenstvo je založené na zásadách dobrovoľnosti a rovnoprávnosti. Manželstvo je zväzkom jedného muža a jednej ženy, ktorý bol uzavretý spôsobom ustanoveným alebo uznaným Slovenskou republikou. Osobitnú ochranu, ktorú zákon priznáva manželstvu, nie je možné priznať inému zväzku.

Manželstvo sa často vymedzuje ako inštitúcia, ktorá zabezpečuje úlohy v spoločnosti, upravuje vzťahy medzi dvoma ľuďmi, najmä majetkové a právne. Fenomén manželstva je demonštrovaný v takmer všetkých náboženstvách rovnakým spôsobom - ako zväzok medzi mužom a ženou, s cieľom vzájomnej lásky, plodenia a výchovy detí a tvorby spoločenského statusu.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Kohabitácia a legalizované partnerstvo

Kohabitácia alebo legalizované partnerstvo nie je moderným trendom 21. storočia. O legalizovaných partnerstvách sa začalo hovoriť už na prelome 19. a 20. storočia, pričom fenomén homosexuality sa výrazne prezentoval na prelome 17. a 18. storočia. Legalizované partnerstvo je právnou formou uplatnenia zväzku dvoch ľudí rovnakého pohlavia, ktorí chcú uzatvoriť vzájomný vzťah ako alternatívu k manželskému zväzku.

Právne hľadisko v krajinách, kde legalizované partnerstvo nie je, buď absentuje, alebo je atomizované, pričom z partnerských zväzkov nevyplývajú žiadne povinnosti. Vzťahy muž/žena (kohabitácia), muž/muž alebo žena/žena (homosexuálne zväzky) sú v štatistických ukazovateľoch menej trvalé.

Manželstvo, z lat. matrimonium, sa prekladá ako mater (matka) a unus alebo nunus (úloha, poslanie). Homosexuálny vzťah sa teda z etymologického hľadiska môže označovať len ako partnerstvo. V štátoch, kde legislatívne existuje označenie homosexuálne manželstvo, momentálne riešia sťažnosti na ústavnom súde za „etymologický paradox“. Žiadne náboženstvo oficiálne neschvaľuje homosexuálne zväzky (iba toleruje).

Problematika legalizácie homosexuálnych partnerstiev (do pozície zrovnoprávnenia s klasickou podobou manželstva) je citlivou témou. Heterosexuálne vzťahy často odmietajú uzatvárať manželstvo s tvrdením, že nepotrebujú „papier“ ako dôkaz svojej lásky, pričom homosexuálne vzťahy tento „papier“ požadujú.

Registrované partnerstvá v Európe

Tradičné predstavy o manželstve ako legalizovanom zväzku muža a ženy s cieľom splodenia a výchovy detí v Európe pomaly nahrádza liberálnejší prístup. Zákon o registrovanom partnerstve platí už v osemnástich európskych krajinách a umožňuje partnerom rovnakého pohlavia uzatvárať zväzky podobné manželstvu.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Zákon upravuje vznik a koniec partnerského zväzku, ktorý sa uzatvára pred matričným úradom. Partnerom zaručuje nárok na informácie o zdravotnom stave a právo dediť. Zakotvuje aj vzájomnú vyživovaciu povinnosť a umožňuje spoločnú výchovu detí, nie však adopciu.

Manželstvo homosexuálnych párov

Manželstvá homosexuálnych párov sú rovnocenné manželstvám heterosexuálnych partnerov vrátane možnosti výchovy detí. Prvou krajinou, v ktorej boli legalizované homosexuálne manželstvá, bolo Holandsko (2001), za ním nasledovalo Belgicko (2003), Španielsko (2005) a doposiaľ posledným štátom, ktorý schválil legalizované homosexuálne manželstvá, bolo Francúzsko (2013). Vo Veľkej Británii síce schválili homosexuálne manželstvá (2005), avšak - v porovnaní s predchádzajúcimi štátmi sa vo Veľkej Británii oficiálne neuznávajú.

S otázkou legalizovania homosexuálnych manželstiev často súvisí aj adopcia detí pre tieto homosexuálne manželské páry. Belgicko, Holandsko, Španielsko, ale aj Veľká Británia túto myšlienku schválili. V Dánsku, Nórsku, Nemecku a Francúzsku sa homosexuálnym manželom umožňuje adoptovať si dieťa svojho životného partnera.

Tolerancia voči homosexuálnym partnerstvám

Z prieskumu, ktoré robilo Centrum pre výskum verejnej mienky v októbri 2005 a z údajov výskumných agentúr GEORG a Focus sa zistilo, že Slováci sú k homosexuálom (vrátane homosexuálnych partnerstiev a manželstiev) menej tolerantní než ľudia v Čechách. Zistilo sa, že iba 24 % Slovákov by súhlasilo, aby homosexuálne páry mali právo na uzavretie manželstva. Prieskum odhalil aj skutočnosť, že na rovnakú otázku odpovedalo kladne (v percentuálnom vyjadrení) aj 21 % Poliakov, 25 % Maďarov a až 42 % Čechov.

Ochrana manželstva a rodiny

Manželstvo a rodina nepoužívajú osobitný spoločenský status a vyššiu ochranu spoločnosti kvôli individuálnemu naplneniu cieľov jednotlivých členov manželstva, ale predovšetkým kvôli jedinečnému a spoločnosti prospešnému prínosu, ktorý manželstvo a na ňom založená rodina prinášajú spoločnosti ako celku. Preto sa štát by mal preferovať manželský zväzok, ktorý zabezpečuje potenciál pre vznik rodiny, pretože bezdetné manželstvá nebudú v životnom záujme tejto spoločnosti. Hlavným poslaním manželstva je založenie rodiny a výchova detí. Prirodzené postavenie a pôsobenie rodiny a manželstva vyplýva zo základných potrieb ľudskej bytosti. Status osobitnej ochrany zase vyplýva z dôvodov všeobecne prospešných prínosov rodiny a manželstva pre spoločnosť. K vedomiu každého človeka, ktorý vstúpil do manželského zväzku preto bezprostredne patrí aj dimenzia rodičovstva.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Kohabitácia, registrované partnerstvá (heterosexuálne a homosexuálne) a ich propagácia priamo ohrozujú inštitúciu manželstva a v neposlednom rade aj inštitúciu rodiny. Heterosexuálne partnerské spolunažívanie, inými slovami často označované aj ako konkubinát, či kohabitácia, si plní funkciu vzájomného obohatenia sa partnerov, no ostatné základné funkcie (ako reprodukčná a výchovná) často zostávajú nepovšimnuté, pretože veľa súčasných heterosexuálnych partnerstiev je natoľko pracovne a spoločensky vyťažených, že si nechcú priberať ďalšiu starosť, a to plodenie a výchovu detí. Homosexuálne partnerské spolunažívanie si neplní ani základnú reprodukčnú funkciu, formou priamej línie (napr. keď si žena alebo muž z prvého heterosexuálneho vzťahu privedie do homosexuálneho vzťahu vlastné dieťa, ktoré im bolo zverené do opatery). Homosexualita sa tak stáva častým medzistupňom k založeniu homosexuálnych registrovaných partnerstiev. Inštitút manželstva sa týmito procesmi často bagatelizuje.

Manželstvo bolo vždy chápané ako predpoklad základnej bunky spoločnosti - rodiny. Základná znamená, že sa dokáže deliť, teda odovzdávať život. Bunka - že v sebe má život. Spoločnosti - teda fakt, že bez budúcej populácie svet nebude. A rodina je prvým socializačným prostredím, kde dieťa dostáva prvé modely správania. Je miestom, kde sa po prvý raz buduje jeho osobnosť. A prioritný vplyv na budovanie detskej osobnosti majú vždy matka a otec.

Vývoj manželstva a rodiny

Manželstvo a rodina sa vyvíjajú. Vývoj manželstva sa počíta od prvého spoločného vysloveného ÁNO. Manželstvo a rodina sú poznačené deťmi, rodinnými vzťahmi, okolnosťami a inými faktormi, ktoré robia manželstvo a rodinu flexibilnejšími a odolnejšími. Vstupovať do manželstva s presvedčením, že práve TOTO manželstvo bude to najlepšie, je chybný pohľad. Tak, ako sa manželstvo vyvíja, mení a dozrieva, dozrievajú v ňom aj ľudia, deti, vzťahy, postoje, názory. S týmito skutočnosťami treba počítať, pretože veľa ľudí dnešnej doby, ktorí vstúpia do manželstva, sa po prvom konflikte rozchádzajú a utekajú.

Vývojové štádiá manželstva podľa Tirpáka (2010):

1. Obdobie manželstva a rodiny prvých 18 mesiacov: Manželia sa spoznávajú, majú spoločné záujmy, vedia o sebe, kto sa kde nachádza. Sú citliví jeden na druhého a vzájomne si všímajú, ako sa správajú k okoliu, hlavne opačnému pohlaviu. Začínajú chápať súvislosti okolo rodinných príslušníkov. Často prichádza k prvému tehotenstvu, k prvým spontánnym abortom, riešeniu prvých konfliktov. Ak nie je doposiaľ vyriešená otázka bývania, začínajú manželia nad ňou intenzívne premýšľať. Vytvárajú sa základy vzájomnej dôvery. S prichádzajúcim dieťaťom prichádzajú aj iné starosti a radosti. Manžel sa musí starať nielen o manželku v tehotenstve, ale musí si uvedomiť, že svet sa bude točiť teraz nie okolo neho, ale okolo dieťaťa.
2. Obdobie manželstva a rodiny do troch rokov: Vo väčšine manželstiev prichádza na svet prvé, ak nie druhé dieťa. Rodina je stabilná, manželia si rozumejú. Sú opatrní na svoje dieťa a dávajú veľmi pozor, kto, čo povie o ich dieťati. S príchodom druhého dieťaťa citlivosť klesá. To, čo neprehliadli pri prvom dieťati, to rozhodne budú prehliadať pri ďalšom. Nie že by mladšie dieťa dostávalo menej lásky a opatery, ale rodičia sú už skúsenejší a zrelší a nevyvedie ich z miery akékoľvek zakopnutie ich ratolesti. Ak manželia žili s rodičmi doteraz, vo väčšine prípadov zvažujú odchod do vlastného bývania. Rodičia kladú prvé základy etiky.
3. Obdobie manželstva a rodiny do šiestich rokov: Prichádzajú prvé krízy, v niektorých prípadoch nevera. Stupňujú sa povinnosti na oboch rodičov. Deti začínajú rásť, vystrájať. Rodinné vzťahy so širšou rodinou sa buď upevňujú alebo degradujú. Na druhej strane je to najkrajšie obdobie pre rodičov, pretože dieťa vidia od útleho veku rásť, zažívajú s ním prvé pády, prvé slová, prvé otázky, či zaľúbenia v materskej škole. V rodine často prichádza medzi súrodencami k hádkam, komu tá-ktorá vec patrí a pod. Otázka bývania je často už vyriešená. Manželia najčastejšie splácajú hypotekárny úver.
4. Obdobie manželstva a rodiny do dvanástich rokov: Manželia majú za sebou prvé krízy. Ich vzťah je stabilnejší. Prichádza opätovné vzájomné zaľúbenie. Otvára sa možnosť mať ďalšie dieťa, deti. Rodičia poznajú všetky školské povinnosti svojich detí. Je to obdobie rastu osobnosti nielen detí, ale aj manželstva. Rodičia sa začínajú stretávať v škole so svojimi spolužiakmi, taktiež rodičmi, a vymieňajú si skúsenosti a zážitky. Sú relatívne šťastní a ohľaduplní k sebe navzájom.
5. Obdobie manželstva a rodiny do dvadsiatich piatich rokov: Manželstvo je relatívne stabilné. Rodičia riešia často pubertálne otázky, prvé vážne zamilovania, sexuálnu a duchovnú orientáciu svojich detí. Manželia objavujú čaro svojich rokov, budujú si kariéru. V tomto období málokedy prichádza na svet ďalšie dieťa. Manželia navštevujú rôzne stretávky a radi sa chodia zabaviť s tým, že o ich deti sa stará príbuzná rodina.
6. Obdobie manželstva do päťdesiatich rokov manželstva: Je obdobie ve…

Zmluva o registrovanom partnerstve v Českej republike - vzor

V Českej republike zákon o registrovanom partnerstve (zákon č. 115/2006 Zb., o registrovanom partnerstve a o zmene niektorých súvisiacich zákonov) upravuje právne postavenie osôb rovnakého pohlavia, ktoré sa rozhodnú vstúpiť do registrovaného partnerstva.

Podmienky pre vstup do registrovaného partnerstva

• Vek: Aspoň jeden z partnerov musí byť plnoletý (18 rokov).
• Spôsobilosť na právne úkony: Obaja partneri musia byť spôsobilí na právne úkony.
• Stav: Ani jeden z partnerov nesmie byť v manželstve alebo v inom registrovanom partnerstve.
• Príbuzenský vzťah: Partneri nesmú byť príbuzní v priamom rade (napr. rodič a dieťa) alebo súrodenci.

Práva a povinnosti partnerov

Registrované partnerstvo zakladá medzi partnermi vzájomné práva a povinnosti, ktoré sú podobné právam a povinnostiam manželov, s výnimkou adopcie detí a spoločného priezviska. Medzi tieto práva a povinnosti patria:

• Vyživovacia povinnosť: Partneri majú voči sebe navzájom vyživovaciu povinnosť.
• Dedenie: Partneri majú právo dediť po sebe.
• Informácie o zdravotnom stave: Partneri majú právo na informácie o zdravotnom stave druhého partnera.
• Spoločná domácnosť: Partneri majú povinnosť žiť v spoločnej domácnosti (ak tomu nebránia závažné dôvody).
• Spoločné majetkové práva: Majetok nadobudnutý počas trvania registrovaného partnerstva patrí do spoločného majetku partnerov.

Zánik registrovaného partnerstva

Registrované partnerstvo zaniká:

• Smrťou jedného z partnerov.
• Rozhodnutím súdu o zrušení partnerstva.

Súd môže registrované partnerstvo zrušiť na návrh jedného z partnerov, ak sú vzťahy medzi partnermi hlboko a trvalo narušené a partnerstvo nemôže plniť svoj účel.

Vzor zmluvy o registrovanom partnerstve

V Českej republike sa zmluva o registrovanom partnerstve neuzatvára v písomnej forme. Vstup do registrovaného partnerstva sa realizuje pred matričným úradom, kde partneri osobne vyhlásia, že chcú vstúpiť do registrovaného partnerstva. Matričný úrad následne vydá potvrdenie o vzniku registrovaného partnerstva.

tags: #zmluva #o #registrovanom #partnerstve #Česká #republika