Dohovor o minimálnej norme sociálneho zabezpečenia z roku 1952: Prehľad a význam

Sociálne zabezpečenie je kľúčovým pilierom moderných spoločností, ktorý poskytuje ochranu a istotu občanom v rôznych životných situáciách. Medzinárodná organizácia práce (MOP) zohráva významnú úlohu v stanovovaní medzinárodných štandardov v tejto oblasti. Jedným z najdôležitejších dokumentov je Dohovor o minimálnej norme sociálneho zabezpečenia (č. 102) z roku 1952. Tento dohovor stanovuje minimálne štandardy pre rôzne oblasti sociálneho zabezpečenia a slúži ako základný rámec pre národné systémy sociálneho zabezpečenia.

Prijatie a ratifikácia Dohovoru

Dohovor č. 102 bol prijatý 28. júna 1952 na 35. zasadaní generálnej konferencie Medzinárodnej organizácie práce. Československá socialistická republika ratifikovala dohovor 11. januára 1990 s výnimkou častí IV a VI. Dohovor nadobudol pre Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku platnosť 11. januára 1991.

Všeobecné ustanovenia Dohovoru

Časť IV dohovoru obsahuje všeobecné ustanovenia, ktoré definujú základné pojmy a princípy. Medzi dôležité definície patrí:

• Ustanovený: Určený vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo na ich základe.
• Pobyt: Obvyklý pobyt na území členského štátu.
• Obyvateľ: Osoba, ktorá obvykle býva na území členského štátu.
• Manželka: Žena, ktorú vyživuje jej manžel.
• Vdova: Žena, ktorú vyživoval jej manžel v čase svojej smrti.
• Dieťa: Školopovinné dieťa alebo dieťa mladšie ako 15 rokov.
• Čakacia doba: Príspevková doba alebo doba zamestnania alebo pobytu alebo akákoľvek ich kombinácia.
• Dávka: Dávky poskytnuté priamo vo forme služieb, alebo nepriame dávky vo forme náhrady nákladov vynaložených chránenou osobou.

Dohovor tiež stanovuje, že každý členský štát, ktorý je viazaný dohovorom, musí vykonávať časť I, aspoň tri z častí II až X (vrátane aspoň jednej z častí IV, V, VI, IX a X), príslušné ustanovenia častí XI, XII a XIII a časť XIV.

Časti Dohovoru a ich obsah

Dohovor č. 102 sa skladá z niekoľkých častí, ktoré sa zameriavajú na rôzne oblasti sociálneho zabezpečenia:

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Časť II: Liečebná starostlivosť

Táto časť sa zaoberá poskytovaním liečebnej starostlivosti chráneným osobám. Krytá sociálna udalosť zahŕňa každé ochorenie, tehotenstvo, pôrod a ich následky. Okruh chránených osôb zahŕňa určené skupiny zamestnancov, ekonomicky činného obyvateľstva alebo obyvateľov, ktoré tvoria spolu najmenej určité percento celkovej populácie. Dávky musia zahŕňať starostlivosť poskytovanú lekármi, odbornými lekármi, poskytovanie základných liečiv a umiestnenie v nemocnici, ak je potrebné.

Časť III: Nemocenské

Táto časť sa zameriava na poskytovanie nemocenského poistenia pre prípad pracovnej neschopnosti spôsobenej ochorením. Krytá sociálna udalosť zahŕňa pracovnú neschopnosť spôsobenú ochorením, ktorá má za následok zastavenie zárobku. Okruh chránených osôb zahŕňa určené skupiny zamestnancov, ekonomicky činného obyvateľstva alebo všetkých obyvateľov, ktorých prostriedky nepresahujú určenú hranicu. Dávkou je periodická platba vypočítaná podľa ustanovení článkov 65, 66 alebo 67.

Časť IV: Podpora v nezamestnanosti

Táto časť sa zaoberá poskytovaním podpory v nezamestnanosti pre prípad straty zamestnania. Krytá sociálna udalosť zahŕňa zastavenie zárobku spôsobené nemožnosťou získať primerané zamestnanie. Okruh chránených osôb zahŕňa určené skupiny zamestnancov alebo všetkých obyvateľov, ktorých prostriedky nepresahujú určenú hranicu. Dávkou je periodická platba vypočítaná podľa ustanovení článkov 65, 66 alebo 67.

Časť V: Starobný dôchodok

Táto časť sa zameriava na poskytovanie dávok v starobe. Krytou sociálnou udalosťou je prežitie určeného veku, ktorý nesmie presahovať 65 rokov. Okruh chránených osôb zahŕňa určené skupiny zamestnancov, ekonomicky činného obyvateľstva alebo všetkých obyvateľov, ktorých prostriedky nepresahujú určenú hranicu. Dávkou je pravidelne sa opakujúca platba vypočítaná podľa ustanovení článkov 65, 66 alebo 67.

Výnimky a flexibilita

Dohovor umožňuje členským štátom uplatňovať dočasné výnimky z niektorých ustanovení, ak ich hospodárske a zdravotnícke zariadenia nie sú dostatočne vyvinuté. Tieto výnimky sa musia uviesť vo vyhlásení pripojenom k ratifikácii a členský štát musí vo svojej výročnej správe uviesť dôvody pre ich trvanie alebo informáciu o vzdaní sa práva výnimku uplatňovať.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Sociálne zabezpečenie v Slovenskej republike

Sociálne zabezpečenie na Slovensku má dlhú históriu, ktorá siaha až do obdobia Československej republiky. V roku 1929 bol prijatý zákon č. 26, ktorý upravoval penzijné poistenie. Po vzniku Slovenskej republiky v roku 1939 bola zriadená Ústredná sociálna poisťovňa v Bratislave, ktorá zabezpečovala dôchodkové aj nemocenské poistenie. Po roku 1945 sa sociálne zabezpečenie stalo súčasťou sociálnej politiky komunistického režimu a prostriedky na jeho realizáciu sa sústredili v Slovenskom úrade dôchodkového zabezpečenia.

Po roku 1989 prekonalo sociálne zabezpečenie dve zásadné zmeny. V roku 1991 došlo k zlúčeniu výkonu dôchodkového zabezpečenia a nemocenského poistenia do jednej štátnej inštitúcie - Slovenskej správy sociálneho zabezpečenia. V roku 1993 bola vytvorená verejnoprávna inštitúcia - Národná poisťovňa. Neskôr došlo k rozdeleniu zdravotného poistenia a fondov sociálneho zabezpečenia a bola zriadená Sociálna poisťovňa.

Sociálna poisťovňa

Sociálna poisťovňa bola zriadená 1. novembra 1994 zákonom č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni ako verejnoprávna inštitúcia poverená výkonom nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia. Sociálna poisťovňa začala svoju činnosť v roku 1995. V roku 2004 bola spustená dôchodková reforma, ktorá ovplyvnila systém sociálneho zabezpečenia. Pôsobnosť Sociálnej poisťovne sa rozšírila o poistenie v nezamestnanosti a garančné poistenie. Od roku 2005 pribudli Sociálnej poisťovni nové povinnosti spojené s realizáciou starobného dôchodkového sporenia, t.j. druhým pilierom dôchodkovej reformy.

Zákon o sociálnom poistení

Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení upravuje postavenie zamestnávateľa v jednotlivých druhoch sociálno-zabezpečovacích právnych vzťahov, v náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca s právom zamestnávateľa kontrolovať dodržiavanie liečebného režimu, zamestnávateľ vystupuje ako platiteľ poistného a ako nositeľ povinností v jednotlivých podsystémoch sociálneho zabezpečenia, vedie evidenciu zamestnávateľa na účely sociálneho zabezpečenia, vykonáva ročné zúčtovanie poistného v zdravotnom poistení.

Ústava Slovenskej republiky

Ústava Slovenskej republiky upravuje v Článku 39, že občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa. Podľa Článku 40 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Medzinárodné dokumenty a sociálne zabezpečenie

Slovenská republika je viazaná množstvom medzinárodných dokumentov, ktoré upravujú oblasť sociálneho zabezpečenia. Medzi najdôležitejšie patrí:

• Všeobecná deklarácia ľudských práv
• Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach
• Dohovor o právach dieťaťa
• Dohovor o právnom postavení utečencov
• Dohovory Medzinárodnej organizácie práce
• Európska sociálna charta
• Európsky kódex sociálneho zabezpečenia

Tieto dokumenty stanovujú základné práva a princípy v oblasti sociálneho zabezpečenia a slúžia ako rámec pre národné systémy sociálneho zabezpečenia.

tags: #zmluva #o #socialnom #zabezpeceni #1952 #obsah