Zmluva o spolupráci v stavebníctve: Vzory a právne aspekty

Ustanovenie § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka dáva podnikateľom možnosť uzatvárať aj zmluvy, ktoré nie sú zákonom priamo upravené ako zmluvný typ. Dôležitou podmienkou je, aby účastníci zmluvy dostatočne určili predmet svojich záväzkov, inak zmluva nemôže byť platne uzavretá. Tieto zmluvy sa označujú ako inominátne (nepomenované) zmluvy. Medzi nepomenované zmluvy patria aj zmluvy o spolupráci. Medzi typické zmluvy o spolupráci zaraďujeme zmluvu o vzájomnej spolupráci a rámcovú zmluvu o obchodnej spolupráci.

Zmluva o vzájomnej spolupráci verzus rámcová zmluva o obchodnej spolupráci

Kedy je vhodnejšie použiť zmluvu o vzájomnej spolupráci a kedy rámcovú zmluvu?

Zmluva o vzájomnej spolupráci

Zmluvou o vzájomnej spolupráci sa zmluvné strany dohodnú, že budú vykonávať činnosť, ktorá smeruje k vzájomnej spolupráci a koordinácii. Keďže ide o nepomenovanú zmluvu, práva a povinnosti zmluvných strán sa riadia predovšetkým úpravou, ktorá je obsiahnutá priamo v zmluve. Pokiaľ však zmluva určité otázky nerieši, zmluvné strany sa riadia všeobecnou právnou úpravou pre obchodno-záväzkové vzťahy.

Uvedenú zmluvu je vhodné a výhodné použiť vtedy, keď si podnikatelia chcú zabezpečiť vzájomnú spoluprácu, ktorá môže spočívať napr. v tom, že jeden z podnikateľov poskytne druhému finančný príspevok a druhá zmluvná strana sa zaviaže podnikateľa propagovať. Častá je aj vzájomná spolupráca podnikateľov a škôl. Predmetom vzájomnej spolupráce môže byť napríklad záväzok podnikateľa umožniť študentom vykonať prax či poskytnúť materiálnu pomoc škole a záväzok školy poskytnúť spoločnosti študentov na predajných a reklamných podujatiach spoločnosti. Zmluvu o vzájomnej spolupráci uzatvárajú často za účelom skvalitnenia poskytovaných služieb v cestovnom ruchu aj ubytovacie zariadenia a rôzne aquaparky, wellness centrá či podobné zariadenia slúžiace na oddych a regeneráciu. Predmetom vzájomnej spolupráce je najčastejšie poskytnutie zľavy ubytovaným hosťom a propagácia relaxačného zariadenia.

Rámcová zmluva o obchodnej spolupráci

Keďže rámcová zmluva o obchodnej spolupráci nie je osobitne upravená žiadnym právnym predpisom a nie je možné zaradiť ju pod žiaden zmluvný typ, aj v tomto prípade ide o nepomenovanú zmluvu. Všeobecne sa rámcová zmluva využíva tam, kde budú následne v druhej etape dojednané podmienky, ktoré neboli upravené v dohode medzi zmluvnými stranami. Rámcová zmluva o obchodnej spolupráci je súčasťou určitého súboru zmlúv, pričom jej význam spočíva v tom, že sčasti určuje podmienky ostatných zmlúv. Podmienky dohodnuté v rámcovej zmluve sú teda spravidla súčasťou ostatných čiastkových zmlúv. Čo sa týka čiastkových zmlúv, ktoré bližšie upravujú práva a povinnosti zmluvných strán, tie môžu byť dojednané ako jednotlivé zmluvné typy alebo opätovne ako nepomenované zmluvy.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Rámcovú zmluvu o obchodnej spolupráci využívajú najčastejšie podnikatelia, ktorí spolu dlhodobo a opakovane spolupracujú a realizované obchody chcú urýchliť a zjednodušiť. Do určitej miery môžeme rámcovú zmluvu prirovnať k všeobecným obchodným podmienkam, keďže jej význam spočíva v uľahčení a zjednodušení kontraktačného procesu. Rámcová zmluva spravidla len stanoví rámec práv a povinností zmluvných strán a podmienky ich vzájomnej spolupráce. Rámcová zmluva sa tak následne používa v spojení s ďalšou čiastkovou zmluvou, kde sa uvedú niektoré ďalšie náležitosti zmluvného vzťahu.

Spolupráca je zmluva o vzájomnej spolupráci medzi dvomi zmluvnými stranami, kde sa zmluvné strany dohodnú, že budú vykonávať činnosť zameranú na vzájomnú spoluprácu a kooridnáciu. Zmluva o spolupráci sa uzavára podľa § 269 Obchodného zákonníka, pričom zmluva o vzájomnej spolupráci nadobúda platnosť a účinnosť dňom jej podpisu oboma zmluvnými stranami. Medzi takéto zmluvy o spolupráci patrí napríklad aj rámcová zmluva o obchodnej spolupráci.

V prípade výpovede zmluvy o spolupráci, ktorú podáva jedna zo strán bez udania dôvodu na základe zmluvy, je potrebné postupovať v súlade s podmienkami uvedenými v zmluve a právnymi predpismi. Každá zmluva a rovnako, tak aj zmluva o vzájomnej spolupráci sa musí riadiť právnymi predpismi platnými v Slovenskej republike.

Zmluva o dielo v stavebníctve

Príspevok sa venuje problematike určenia správneho daňového zaradenia príjmu, ktorý plynie daňovníkovi v prípade uzatvorenia zmluvy o dielo. Vymedzením predmetu zmluvy, t. j. dielom, je daná odlišnosť od iných zmlúv upravených zákonom č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“), ako aj od vzťahov upravených inými záväznými predpismi, najmä zákonom č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“).

Podnikanie podľa Obchodného zákonníka

Obchodný zákonník upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Sústavnosť ako znak podnikania sa zásadne viaže na profesijné zameranie podnikateľského oprávnenia a jeho rámec netvoria všetky činnosti podnikateľa, ktoré s jeho podnikaním súvisia. Samostatnosť pri výkone podnikateľskej činnosti podnikateľom je potrebné chápať tak, že podnikateľ sám rozhoduje o svojej podnikateľskej činnosti. Nie je podriadený inému subjektu, ktorého príkazy by musel plniť. Za vlastnú zodpovednosť podnikateľa je možné považovať takú činnosť, keď za podnikanie nezodpovedá niekto iný, zodpovednosť prevzal sám tento podnikateľ.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Zmluva o dielo ako obchodný záväzkový vzťah

Ustanovenie § 536 a nadväzujúce ustanovenia tohto zákona vymedzujú zmluvu o dielo, obchodný záväzkový vzťah. Zmluva o dielo je jedným z najvyužívanejších obchodných záväzkových vzťahov, ktorý sa uzatvára v podnikateľskej praxi. Zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Kritériom na odlíšenie zmluvy o dielo ako zmluvného typu od iných zmlúv ustanovených v Obchodnom zákonníku je samostatné vykonávanie činnosti (dielo), ktoré smeruje k dosiahnutiu konkrétneho výsledku.

Zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase. Pri vykonávaní diela postupuje zhotoviteľ samostatne a nie je pri určení spôsobu vykonania diela viazaný pokynmi objednávateľa, ibaže sa výslovne zaviazal plniť ich. Samostatnosť pri vykonávaní diela nevylučuje oprávnenie objednávateľa kontrolovať spôsob vykonávania diela. Objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom vymedzeným v zmluve. Záväzok vyplývajúci zo zmluvy o dielo (vykonanie diela a zhotovenie predmetu diela) je splnený ukončením a odovzdaním diela. Záručná doba týkajúca sa diela začína plynúť odovzdaním tohto diela.

Daňové aspekty zmluvy o dielo

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) v § 3 ustanovuje jednotlivé druhy príjmov fyzických osôb v špecifickom rozdelení s ohľadom na zisťovanie čiastkového základu dane a vyberanie dane. Týmto sa ustanovujú osobitosti pri zdaňovaní konkrétneho druhu príjmu, zo závislej činnosti, z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu, z kapitálového majetku a ostatných príjmov. Takýmto vymedzeným druhom príjmu je aj príjem z podnikania ustanovený v § 6 v odseku 1 tohto zákona. Ide o príjmy, ktoré daňovník dosiahol napr. na základe živnostenského oprávnenia, osvedčenia alebo na základe podnikania podľa osobitných predpisov.

Ak daňovník, ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, alebo daňovník, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty len časť zdaňovacieho obdobia, neuplatní preukázateľné daňové výdavky, môže uplatniť výdavky percentom z príjmov. Daňovník, ktorý sa rozhodne pri príjmoch z podnikania uplatniť výdavky percentom z príjmov, môže si naviac uplatniť vo výdavkoch v preukázanej výške zaplatené poistné a príspevky.

Príklad z praxe: Zmluva o dielo v stavebníctve

Zhotoviteľ (daňovník, ktorý vykonáva živnostenské podnikanie v stavebníctve) sa zaviazal v zmluve o dielo, že zhotoví pre objednávateľa dielo (stavebné práce) a odovzdá toto dielo spôsobilé na účel užívania, ktoré bude spĺňať všetky platné normy ako celok naraz. V zmluve sa dohodol termín začatia zhotovovania diela, ukončenia a odovzdania. Cena diela bola dohodnutá a stanovená dohodou podľa predloženej cenovej ponuky, kalkulácie cien. Odsúhlasený položkový rozpočet tvoril neoddeliteľnú súčasť zmluvy o dielo. Po ukončení prác zhotoviteľ vystavil konečnú faktúru.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Zo zmluvy o dielo vyplýva, že zhotoviteľ vykonal dielo samostatne a na vlastné nebezpečenstvo. Objednávateľ predložil technickú a projektovú dokumentáciu k predmetu diela, stavebné povolenie, kópie všetkých ďalších súvisiacich povolení zo strany objednávateľa boli prístupné k nahliadnutiu a priložené k stavebnému denníku. Zhotoviteľ mal plnú zodpovednosť za materiál a zariadenie nachádzajúce sa v objekte areálu stavby, bol zodpovedný za dodržiavanie príslušných vyhlášok a nariadení súvisiacich so stavebnými prácami, počas realizácie stavby viedol stavebný denník. Objednávateľ prevzal dielo po dokončení protokolom o odovzdaní a prevzatí. Zhotoviteľ zodpovedal za to, že predmet zmluvy počas záručnej doby bude mať vlastnosti dohodnuté v zmluve, aj za nedostatky, ktoré by mal predmet v čase jeho odovzdania.

Daňovník vykonal stavebnú činnosť na základe zmluvy o dielo samostatne ako podnikateľ vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.

Rozlišovanie zmluvy o dielo od závislej práce

Zákonník práce upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy. Za závislú prácu, ktorá je vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, sa považuje výlučne osobný výkon práce zamestnanca pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, za mzdu alebo odmenu, v pracovnom čase, na náklady zamestnávateľa, jeho výrobnými prostriedkami a na zodpovednosť zamestnávateľa. Ide o výkon práce, ktorá pozostáva prevažne z opakovania určených činností.

Vykonávanie práce podľa pokynov zamestnávateľa je základnou charakteristikou závislej práce, ktorá je vždy osobnou závislosťou zamestnanca voči svojmu zamestnávateľovi. Zamestnávateľ rozhoduje o priebehu práce a znáša aj hospodárske riziko výkonu práce. Pre pracovný pomer má právny význam práca ako ľudská činnosť, nie výsledok ľudskej činnosti. Správnym obsahovým ohraničením pojmu pracovného pomeru ako hlavného druhu pracovnoprávnych vzťahov by zamestnávatelia mali predchádzať situáciám, v ktorých pri výkone závislej práce sa snažia využívať zmluvné typy obchodného práva.

Zamestnávatelia nahrádzajú pracovnoprávne vzťahy inými, aj obchodno-právnymi vzťahmi, dôvodom je vyhýbanie sa plneniu daňových a odvodových povinností, ale aj povinností vyplývajúcich zamestnávateľovi zo Zákonníka práce. Zamestnávatelia nútia zamestnancov vybaviť si živnostenské listy na rôzne profesie a následne s nimi uzatvárajú napr. aj zmluvy o dielo podľa Obchodného zákonníka.

Daňové dôsledky prekvalifikovania príjmu

V otázke zaradenia jednotlivých druhov príjmov a následného zdaňovania v prípade nahrádzania pracovnoprávneho vzťahu obchodno-právnym vzťahom a uzatvorením zmluvy o dielo je potrebné sa pridržiavať ustanovení zákona o dani z príjmov. V daňovom konaní sa pri uplatnení daňových predpisov berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybranie dane (§ 2 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov).

V prípade, ak správca dane vie dokázať, že nejde obsahovo o zmluvu uzatvorenú v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka, ale o pracovnoprávny vzťah, je možné pre daňové účely príjem daňovníka prekvalifikovať a zdaniť ako príjem zo závislej činnosti. K prekvalifikovaniu takýchto príjmov pre daňové účely sa použijú charakteristiky zamestnávateľa vyplývajúce najmä z pracovnoprávnych predpisov. ktorá určuje (objednáva) množstvo, kvalifikáciu a ďalšie požiadavky na zamestnanca (napr. v priestoroch ktorej sa práca vykonáva a ktorá na prácu poskytuje vlastné výrobné a pracovné prostriedky (napr.

Pre úplnosť poznamenávame, že ak miestne príslušný správca dane vie dokázať v čase kontroly u platiteľa príjmu (zamestnávateľa), ktorý uzatvára zmluvu o dielo s daňovníkom („podnikateľom“), že nejde obsahovo o zmluvu uzatvorenú v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka, ale o pracovnoprávny vzťah, pre daňové účely príjem z podnikania takéhoto daňovníka prekvalifikuje na príjem zo závislej činnosti.

Príklad prekvalifikácie príjmu: Spracovanie a povrchová úprava kovov

Podľa zmluvy o dielo, ktorú uzatvoril zhotoviteľ (daňovník) s objednávateľom (spoločnosť s ručením obmedzeným), činnosťou zhotoviteľa je spracovanie a povrchová úprava kovov. Zhotoviteľ sa zmluvne zaviazal dodržiavať všetky platné predpisy vzťahujúce sa na túto činnosť, vykonávať podľa pokynov objednávateľa osobne, riadne a svedomito práce, riadiť sa pokynmi a inštrukciami pracovníkov poverených objednávateľom, dodržiavať disciplínu v záujme prosperity objednávateľa. Konkrétny rozsah práce bol zadaný oprávneným zástupcom objednávateľa pred nástupom na miesto výkonu práce. Zhotoviteľ túto činnosť vykonával v priestoroch spoločnosti každý deň od 6,00 hod. do 14,00 hod., evidenciu odpracovaných hodín a pracovných výkonov tomuto zhotoviteľovi denne podpisoval zástupca objednávateľa. Objednávateľ poskytoval zhotoviteľovi potrebný materiál, výrobné a pracovné prostriedky a výkresovú dokumentáciu.

V zmysle uvedeného daňovník vykonával výrobnú činnosť kovoobrábača na základe zmluvy o dielo v priestoroch spoločnosti, s jej materiálom a výrobnými a pracovnými prostriedkami, dbal na pokyny a príkazy tohto objednávateľa. Tento daňovník nevykonával sústavnú činnosť samostatne ako podnikateľ vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Ten, kto vykonáva závislú prácu ako podnikateľ, nie ako zamestnanec, nespĺňa obsahové vymedzenie pojmu podnikanie podľa Obchodného zákonníka.

Vzor zmluvy o dielo

uzatvorená podľa ust. § 536 a nasl. Obchodného zákonníka

  1. Zhotoviteľ:

    • Obchodné meno: OMAMA, s. r. o.
    • Sídlo: SR, 949 01 Nitra, Vinohradnícka č.
    • Oprávnený konať v mene spoločnosti: Ing.

  2. Objednávateľ:

    • Obchodné meno: KEMMA, s. r. o.
    • Sídlo: SR, 811 00 Bratislava, Obchodná č.
    • Oprávnený konať v mene spoločnosti: Ing.

I. Predmet zmluvy

  1. Zhotoviteľ sa zaväzuje, že za dojednanú cenu vykoná pre objednávateľa dielo podľa čl. 2.
  2. Objednávateľ sa zaväzuje dokončené dielo prevziať a za dielo zaplatiť zhotoviteľovi dojednanú cenu podľa článku VII tejto zmluvy.
  3. Predmetom tejto zmluvy je záväzok zhotoviteľa dodať pre objednávateľa kuchynské zariadenie špecifikované v prílohe č. 1.

II. Čas plnenia

  1. Zhotoviteľ sa zaväzuje na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo vykonať dielo v zmysle čl. III tejto zmluvy s termínom začatia plnenia do 10 dní odo dňa podpísania tejto zmluvy oboma zmluvnými stranami a s termínom ukončenia plnenia do ……….
  2. Zhotoviteľ nie je v omeškaní s plnením záväzku, ak mu objednávateľ neposkytol potrebnú súčinnosť.
  3. O prevzatí dokončeného a namontovaného diela musí byť spísaný odovzdávací protokol podpísaný objednávateľom a zhotoviteľom. Deň podpisu protokolu oboma zmluvnými stranami sa považuje za deň odovzdania diela.

III. Povinnosti objednávateľa

  1. Objednávateľ sa zaväzuje zabezpečiť pre zhotoviteľa dodávku montážneho materiálu špecifikovaného v prílohe č. 2 tejto zmluvy, ktorý je potrebný k vykonaniu diela a ktorý bude počas účinnosti tejto zmluvy uskladnený v priestoroch zhotoviteľa.

IV. Povinnosti zhotoviteľa

  1. Zhotoviteľ sa zaväzuje, že vykoná dielo podľa tejto zmluvy vrátane dodania potrebného montážneho materiálu s výnimkou materiálu, ktorý je povinný zabezpečiť objednávateľ v zmysle čl. V bod 1 tejto zmluvy.

V. Cena diela

  1. Cena za vykonanie diela zhotoviteľom (t. j. cena prác a cena montážnych dielov) je určená na základe vzájomnej dohody zmluvných strán a jej špecifikácia tvorí obsah prílohy č. 2.
  2. Zhotoviteľ je oprávnený zvýšiť dohodnutú cenu o sumu, ktorá nevyhnutne prevýši náklady účelne vynaložené zhotoviteľom, ktoré zhotoviteľ hodnoverne preukáže.

VI. Záruka

  1. Záručná doba na dielo podľa tejto zmluvy je 24 mesiacov a začína plynúť dňom podpisu odovzdávacieho protokolu.
  2. Zhotoviteľ nezodpovedá za vady spôsobené nesprávnym používaním predmetu tejto zmluvy alebo poškodením predmetu zmluvy objednávateľom.

VII. Zmluvné pokuty

  1. Pri nedodržaní termínu realizácie dodávky a montáže diela zhotoviteľom (čl. IV bod 1 zmluvy) je zhotoviteľ povinný zaplatiť objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške ………..

VIII. Záverečné ustanovenia

  1. Zmluvné strany si zmluvu prečítali, jej obsahu porozumeli a prehlasujú, že ich prejavy vôle sú slobodné, vážne, zrozumiteľné a určité, čo svojimi podpismi potvrdzujú.

V Bratislave dňa 10.

OMAMA, s. r. o. KEMMA, s. r. o.

Ing. Michal Veverka - konateľ Ing.

Zmluva o poskytovaní služieb

Zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie, pričom dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci, alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

Čo je to zmluva o poskytovaní služieb?

Zmluvou o poskytovaní služieb sa poskytovateľ zaviaže pre klienta zabezpečovať (alebo jednorazovo zabezpečiť) nejakú činnosť - poskytovať službu. Službu sa zaväzuje poskytovať v dohodnutom rozsahu a kvalite, za dojednanú odmenu a počas dohodnutého obdobia. Služba má vždy nehmotnú povahu a nikdy nevedie k zmene vlastníctva k čomukoľvek.

Využitie zmluvy o poskytovaní služieb

V praxi zmluvu o poskytovaní služieb (nazývanú aj ako zmluva o poskytnutí služieb) využíva:

  • Poskytovateľ, ktorý ponúka na zabezpečenie potrieb klienta:
    • svoju prácu (upratovanie, stráženie),
    • svoje vedomosti, schopnosti (poradenstvo, administratíva),
    • príp. možnosť využitia svojho materiálneho substrátu.

Poskytovateľom je najčastejšie podnikateľ. Nie pre všetky tieto prípady využívame zmluvu o poskytovaní služieb. Niekde sú určené iné zmluvné typy (ako zmluva o dielo v stavebníctve). Služby môže poskytovať aj nepodnikateľ (napr. sociálne služby nezisková organizácia, štátna inštitúcia, dobrovoľník).

  • Klient (zákazník), ktorý potrebuje zabezpečiť svoje súkromné potreby alebo zabezpečiť verejné potreby (subjekty verejného práva, mimovládne organizácie). Je ochotný zaplatiť za ponúkanú službu protihodnotu - odmenu.

Náležitosti zmluvy o poskytovaní služieb

Podstatné náležitosti, alebo čo do zmluvy určite dať:

V zmluve o poskytovaní služieb musíme dostatočne určito vymedziť predmet svojich záväzkov. Musí byť jednoznačné kto, komu, po akú dobu a akú službu má poskytovať a aká odmena mu za to prináleží. Zmluva o poskytovaní služieb ako inominátna (nepomenovaná) zmluva nemá zákonom vymedzené náležitosti. V závislosti od jej predmetu však obsahuje:

  1. Identifikácia zmluvných strán - označujeme ich ako klient (zákazník, prijímateľ) a poskytovateľ, (príp. objednávateľ a dodávateľ).
  2. Predmet zmluvy - vymedzuje záväzok poskytovateľa poskytovať klientovi nejakú službu. Súčasne záväzok klienta za službu zaplatiť.
  3. Obsah a rozsah poskytovaných služieb - používame slovný opis alebo odkaz na príslušnú normu. Podrobný rozpis môže byť v prílohách zmluvy o poskytovaní služieb.
  4. Termín plnenia je podstatnou náležitosťou zmluvy o poskytovaní služieb, ak to vyplýva z jej predmetu (službu je potrebné vykonať v určenom termíne).
  5. Doba platnosti zmluvy - určitá alebo neurčitá. Môže byť totožná s termínom plnenia.
  6. Miesto plnenia je podstatnou náležitosťou zmluvy o poskytovaní služieb, ak to vyplýva z jej predmetu (službu je potrebné vykonať na určenom mieste).
  7. Odmena (cena) - cenu určujeme pevnou sumou, spôsobom jej výpočtu, odkazom na cenový predpis alebo na cenník poskytovateľa. Výnimočne môže byť služba poskytnutá bezodplatne (charita alebo ako doplnková služba). Bezodplatnosť treba v zmluve výslovne uviesť.

Ostatné náležitosti:

  1. Podrobnejšia špecifikácia kvality poskytovaných služieb
  2. Všeobecné obchodné podmienky ako príloha zmluvy o poskytovaní služieb alebo odkaz na všeobecné obchodné podmienky poskytovateľa.
  3. Splatnosť ceny (termín splatnosti, spôsob platby, spôsob fakturácie, úroky z omeškania).
  4. Reklamácie - spôsoby uplatnenia reklamácie za vadné služby (nižšej kvality alebo menšieho rozsahu). Lehoty na uplatnenie reklamácie. Záruka, ktorú poskytol poskytovateľ, alebo ktorá vyplýva z osobitného zákona. Reklamačný poriadok poskytovateľa môže byť prílohou zmluvy o poskytovaní služieb.
  5. Práva a povinnosti zmluvných strán nad rámec predmetu zmluvy
  6. Zmluvné pokuty
  7. Dôvernosť (povinnosť zachovávať mlčanlivosť o informáciách získaných pri plnení zmluvy).
  8. Zodpovednosť za škodu. Okolnosti vylučujúce zodpovednosť za škodu (vyššia moc - vis maior).
  9. Spôsoby ukončenia zmluvy (dôvody na vypovedanie zmluvy, odstúpenie od zmluvy, výpovedná lehota).
  10. Komunikácia s klientom. Zadávanie pokynov poskytovateľovi. Doručovanie.
  11. Rozhodné právo (strany si dohodou zvolia právny režim zmluvy o poskytovaní služieb.

Ústna alebo písomná forma zmluvy?

Zmluva o poskytovaní služieb ako zmluva inominátna nemá obligatórne písomnú formu. V záujme zachovania právnej istoty ju však vo väčšine prípadov preferujeme. V závislosti od charakteru služby je možné zmluvu uzatvoriť aj ústnym dohovorom strán alebo iným prejavom vôle. V praxi sú to jednoduchšie služby (jednorazové). V takýchto prípadoch postačuje písomná alebo elektronická objednávka a následne faktúra (niekedy iba pokladničný blok).

Prípady, kedy je písomná forma zmluvy o poskytovaní služieb povinná:

  • Zmluvné strany (podnikateľ a fyzická osoba) sa dohodnú na režime podľa Obchodného zákonníka, aj keď by sa mali riadiť Občianskym zákonníkom. Jedná sa o tzv. fakultatívne obchody. Takáto dohoda o voľbe práva musí byť písomná.
  • Zmluva o poskytovaní služieb sa okrem právneho režimu podľa Obchodného a Občianskeho zákonníka môže riadiť prioritne režimom podľa osobitného zákona. Takýto zákon môže ukladať pre určitý typ zmluvy povinne písomnú formu. Príkladom je Zmluva o poskytovaní sociálnej služby podľa § 74 zákona 448/2008 o sociálnych službách Z. z.

#

tags: #zmluva #o #spolupráci #v #stavebníctve #vzor

Ďalšie články