
Článok sa zaoberá problematikou premlčania spotrebiteľského úveru, konkrétne v kontexte súdnych sporov. Analyzuje rozhodnutia súdov v sporoch o spotrebiteľské úvery, pričom sa zameriava na otázku premlčania pohľadávky a jej vplyv na súdne konanie. Dôsledkom uplynutia premlčacej doby a neuplatnenia práva veriteľa v tejto dobe je "len" oslabenie práva, kedy súdna vymáhateľnosť nároku je síce naďalej možná, avšak v dôsledku procesnej obrany žalovaného v podobe úspešného vznesenia námietky premlčania súd nemôže žalobe vyhovieť. V prípade práv podliehajúcich preklúzii následkom kumulácie uplynutia zákonom stanovenej doby v spojení s ich neuplatnením je ich zánik, pričom (na rozdiel od premlčania) súd posudzuje preklúziu z úradnej povinnosti, t. j.
Okresný súd Prievidza rozsudkom z 29. októbra 2021 žalobu zamietol, pretože dospel k záveru, že pohľadávka zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere je premlčaná. Súd vychádzal zo skutočnosti, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli dňa 25. 09. zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa zmluvy mal žalovaný vrátiť prostriedky v dohodnutých splátkach po 342,47 eur, teda celkovú sumu 3.424,70 eur (10 splátok). Právny predchodca žalobcu ku dňu 28. 07. celý úver zosplatnil.
Súd prvej inštancie vychádzal zo záveru, že ku dňu 28. 07. nastala okamžitá splatnosť úveru, pretože právny predchodca žalobcu pristúpil k požadovaniu predčasnej splatnosti úveru v zmysle podmienok § 565 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na to, že išlo o spotrebiteľský spor, súd aplikoval § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka s určitým obmedzením.
Súd poukázal na to, že prvýkrát sa žalovaný dostal do omeškania so splátkou splatnou už dňa 05. 05. 2016, teda prvýkrát mohol žalobca využiť právo zosplatnenia už po dni 05. 08. 2016, avšak urobil tak až o cca 9 mesiacov neskôr. Súd prihliadal na premlčanie postupom podľa § 54a Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že premlčacia doba začala plynúť dňom 05. 05. 2017, pretože ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti 28. 07. bol žalovaný viac ako 3 mesiace v omeškaní so splatnosťou. Súd zohľadnil aj predĺženie premlčacej lehoty podľa zák. č. 62/2020 Z. z. o 35 kalendárnych dní (za obdobie od 27. 03. 2020 - 30. 04. 2020), a teda premlčacia lehota uplynula najneskôr 10. 06. 2020. Žaloba bola podaná na súd dňa 28. 08. 2020, teda po uplynutí premlčacej doby.
Súd poukázal na to, že žalobca neoznačil dôkaz o tom, že bezprostredne pred zosplatnením dlhu upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Žalobca predložil do sporu len listinný dôkaz - výzvu na plnenie, avšak až zo dňa 18. 08. 2017. Súd sa odvolal na ustálenú rozhodovaciu prax Krajského súdu v Trenčíne (sp. zn. 6CoCsp/21/2021 zo dňa 15. 07. 2021, 6CoCsp/12/2021 z 15. 07. 2021 a 19CoCsp/46/2020 z 27. 05. 2021) v otázke zosplatnenia dlhu v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
O nároku žalovaného na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Súd vyslovil, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva, pretože z obsahu súdneho spisu nevyplýva, že by mu nejaké trovy vznikli.
Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 26. apríla 2022 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.
Odvolací súd zamietol odvolanie žalobcu vychádzajúc z názoru, že podľa ust. § 103 Občianskeho zákonníka v spojitosti s ust. § 565 Občianskeho zákonníka začína plynúť premlčacia doba od zročnosti nesplnenej splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu dlhu. Odvolací súd posúdil právny vzťah založený zmluvou o úvere ako spotrebiteľský (§ 52 a nasl. OZ) a vychádzal z nespornosti zosplatnenia dlhu podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie tiež dostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP.
Odvolací súd poukázal na to, že ak veriteľ mohol pristúpiť k zosplatneniu len za podmienok podľa § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, tak sa s názorom súdu prvej inštancie stotožnil. Odvolací súd sa v tomto prípade nemá dôvod odchýliť, keďže ide o ustálenú rozhodovaciu prax odvolacieho súdu.
Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Žalobca podal proti rozsudku odvolacieho súdu dovolanie, ktoré odôvodnil poukazom na ustanovenie § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Dovolateľ namieta, že právny názor odvolacieho súdu:
Žalobca tvrdí, že premlčacia doba nemôže začať plynúť od dátumu neuhradenia mesačnej splátky, s ktorou bol dlžník prvýkrát v omeškaní, pretože dovtedy veriteľ nemôže procesne úspešne žalovať nárok zo spotrebiteľskej zmluvy. Keďže návrh na začatie konania bol na Okresný súd Banská Bystrica doručený dňa 28. 08. 2020, pri zohľadnení trojročnej premlčacej lehoty, došlo k uplatneniu nároku včas a v súlade s § 101 OZ.
Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že dovolanie je procesne prípustné, pretože rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
Najvyšší súd sa zaoberal otázkou, kedy začína plynúť premlčacia doba pri spotrebiteľských úveroch, ak dôjde k zosplatneniu celého dlhu v dôsledku nesplnenia niektorej zo splátok. Súd uviedol, že premlčacia doba jednotlivých splátok plynie odo dňa ich zročnosti. Ak sa v dôsledku nesplnenia niektorej splátky stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Súd zdôraznil, že veriteľ je povinný pred uplatnením práva na predčasné splatenie úveru písomne vyzvať spotrebiteľa, aby zaplatil dlžnú sumu, a určiť mu na to lehotu nie kratšiu ako 15 dní. Právo žiadať predčasné splatenie úveru môže veriteľ uplatniť najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe
Najvyšší súd dospel k záveru, že odvolací súd nesprávne právne posúdil vec (§ 432 ods. 1 CSP), preto rozsudok odvolacieho súdu zrušil (§ 449 ods. 1 CSP) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 449 ods. 2 v spojení s § 450 CSP).
tags: #zmluva #o #spotrebiteľskom #úvere #premlčanie #rozsudok