
Spotrebiteľské zmluvy predstavujú dôležitú oblasť práva, ktorá sa dotýka každodenného života mnohých ľudí. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere majú špecifické postavenie v rámci spotrebiteľských zmlúv a ich úprava sa líši od všeobecnej úpravy záväzkov v Občianskom zákonníku. Cieľom tohto článku je poukázať na rozdiely medzi zmluvou o spotrebiteľskom úvere a Občianskym zákonníkom, a to s ohľadom na ich právnu úpravu a ochranu spotrebiteľa.
Pojem spotrebiteľská zmluva možno definovať v širšom a užšom zmysle. V širšom zmysle ide o akékoľvek zmluvy medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pri ktorých má spotrebiteľ možnosť ovplyvniť obsah zmluvy. V užšom zmysle ide o zmluvy, pri ktorých spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať ich obsah, bez ohľadu na právny predpis, podľa ktorého sa zmluva uzavrela. Pre materiálne posúdenie povahy spotrebiteľskej zmluvy je rozhodujúce, či ide o vzťah dodávateľa a spotrebiteľa. Spotrebiteľ vstupuje do právneho vzťahu s cieľom obstarať tovary a služby pre svoju osobnú spotrebu alebo pre potreby svojej domácnosti a členov rodiny.
Zmyslom zavedenia osobitnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je zvýšená ochrana slabšieho účastníka záväzkových vzťahov, ktoré vznikajú pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb. Právna úprava spotrebiteľských zmlúv obsahuje určité odchýlky od ostatných záväzkových vzťahov, pričom do nej sa premieta snaha zákonodarcu vyrovnávať faktickú nerovnováhu, ktorá vzniká tým, že na jednej strane zmluvného vzťahu je profesionálny účastník, ktorý si vopred určil zmluvné podmienky.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere má osobité postavenie v rámci spotrebiteľských zmlúv. Vzťahy, ktoré z nej vznikajú, sú osobité a mimoriadne náročné. Normy, ktoré ich upravujú, sú po vzore viacerých smerníc pomerne komplikované a ich vecný záber je veľmi široký. Pracujú s celou škálou ustanovení o predzmluvných informačných povinnostiach, náročnými finančnými a ekonomickými pojmami, finančnými vzorcami, odkazujú na osobitné prílohy, obsahujú vlastný mechanizmus kontroly a sankcií.
Právna úprava spotrebiteľských úverov prešla opakovanými zmenami. V čase schválenia legislatívneho zámeru vládou SR upravoval spotrebiteľské úvery zákon č. 258/2001 Z. z., ktorý reagoval na smernicu Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 v znení neskorších smerníc. V roku 2008 prijal Európsky parlament a Rada novú Smernicu 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, s potrebou jej transponovania do 2 rokov, čo sa v prípade Slovenskej republiky stalo prijatím zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách. Od prijatia tohto zákona však bolo prijatých niekoľko ďalších noviel, najmä zákon č. 352/2012 Z. z., ktorý rovnako reagoval na povinnosť Slovenskej republiky transponovať do slovenského právneho poriadku novú smernicu Európskej Komisie 2011/90/EÚ. Zatiaľ posledná novela je z novembra 2014, účinná od 1. januára 2015.
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
V súvislosti s rekodifikáciou súkromného práva na Slovensku bol vypracovaný návrh nového Občianskeho zákonníka. V rámci neho sa navrhuje zracionalizovať pôvodných 14 dielov zmluvného záväzkového práva do 5 dielov. Zmluva o spotrebiteľskom úvere by mala byť zapracovaná do obsahu nového Občianskeho zákonníka, avšak len v jej základnej a všeobecnej podobe, v ostatnom by sa malo odkázať na osobitný právny predpis.
Zmluva o pôžičke a zmluva o úvere by sa mali zaradiť do kategórie zmlúv o prenechaní veci na užívanie. Hospodárskym cieľom zmluvy o pôžičke je prenechanie určitej druhovo určenej veci na užívanie, avšak len na určitý čas, t. j. dočasne. Druhovosť plnenia má paradoxne za následok to, čo je podstatným znakom scudzovacích zmlúv, a to je prevod vlastníctva.
Ministerstvo hospodárstva SR malo podľa plánu legislatívnych úloh vlády na december 2014 pripraviť návrh spotrebiteľského kódexu a vypracovalo návrh Stratégie spotrebiteľskej politiky na roky 2014-2020, ktoré schválila Vláda SR na svojom zasadnutí dňa 15. októbra 2014. Vzhľadom na vývoj európskeho práva v posledných rokoch, najmä po prijatí smernice o právach spotrebiteľov, sa nastolila otázka prehodnotenia obsahu a rozsahu úpravy tzv. spotrebiteľských zmlúv v rekodifikovanom Občianskom zákonníku.
Rozhodcovské konanie je jedným zo spôsobov alternatívneho riešenia sporov. Zákonodarca pristúpil k úprave spotrebiteľského rozhodcovského konania prijatím zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorého účelom je vytvoriť osobitný druh mimosúdneho riešenia sporov blízky rozhodcovskému konaniu, ktorý umožní riešiť spotrebiteľské spory pri zachovaní garancie.
Súdna prax zohráva dôležitú úlohu pri ochrane spotrebiteľa. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa zaoberá problematikou spotrebiteľských zmlúv a rozhoduje v sporoch medzi dodávateľmi a spotrebiteľmi. Súdy skúmajú, či zmluvné podmienky nie sú neprijateľné a či neporušujú práva spotrebiteľa.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe