Vzor zmluvy o správe rekreačného zariadenia: komplexný pohľad

Právne predpisy Slovenskej republiky upravujú možnosti a podmienky krátkodobého a dlhodobého prenájmu nebytových a bytových priestorov, ich častí a iných nehnuteľností určených na ubytovanie vo viacerých právnych predpisoch. Tieto služby sú v praxi veľmi často využívané a dotýkajú sa širokého okruhu osôb. Z hľadiska osobného statusu sa táto problematika týka tak špecializovaných subjektov, ako aj rozsiahleho okruhu dotknutých osôb, ktoré vlastnia rôzne druhy nehnuteľností, obcí, záujmových združení, osôb pôsobiacich v cestovnom ruchu, hotelierov, občanov poskytujúcich svoje priestory na bývanie alebo ubytovanie v súkromí a podobne.

Právny rámec pre prenájom a ubytovanie

Pri prenechávaní nehnuteľných priestorov na prenájom aj na ubytovanie neexistuje jednotná právna úprava, ktorá by jednotne upravovala možnosti a podmienky ich poskytovania. Z hľadiska právnej zodpovednosti a istoty je pre obe skupiny osôb dôležité poznať informácie o rozdielnom spôsobe a formách regulácie prenechávania nehnuteľných priestorov na prenájom a na ubytovanie, a tým aj o rozdielnych postupoch a povinnostiach dotknutých osôb voči príslušným orgánom verejnej správy a voči samotným priestorom určeným na prenájom alebo ubytovanie.

Pri prenechávaní uvedených priestorov iným tretím osobám je potrebné vychádzať z viacerých právnych rámcov, ktoré na seba nadväzujú a ktoré je potrebné posudzovať vo vzájomnej spojitosti a regulačnej prepojenosti.

Občianskoprávny rámec

Na občianskoprávny rámec regulácie nadväzuje živnostensko-právny rámec, ktorý bližšie upravuje postup prenajímateľov nehnuteľností a poskytovateľov ubytovania pred živnostenskými (obvodnými) úradmi na základe a za podmienok ustanovených živnostenským zákonom. Osobitne sa rozlišujú najmä podmienky prenajímania podnikateľským a nepodnikateľským spôsobom v právnom rámci zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní.

Živnostensko-právny rámec

Živnostensko-právny rámec prenajímania nehnuteľných priestorov je v uvedenom reťazení kľúčovým právnym východiskom pre daňovú reguláciu, ktorá v závislosti od predchádzajúcej kvalifikácie na konci tohto reťazca upravuje povinnosti a postup prenajímateľov pred orgánmi daňovej správy, osobitne na účely (vecne i časovo diferencovanej) registrácie dane z príjmov v právnom rámci zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, osobitne na účely rozdielneho spôsobu zdaňovania príjmov nadobudnutých z prenajímania nehnuteľností v právnom rámci zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (osobitne treba rozlišovať príjmy z prenajímania nehnuteľností alebo ich častí podľa § 6 ods. 2 a osobitne podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov v platnom znení).

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

V konkrétnom prípade treba rozlišovať požiadavku, či ide o povinnosť registrácie osoby v postavení podnikateľa, ktorú môže za podnikateľa obstarať živnostenský (obvodný) úrad v postavení tzv. jednotného kontaktného miesta - registračná povinnosť v tomto prípade vzniká okamihom vzniku živnostenského oprávnenia, alebo ide o povinnosť registrácie osoby, ktorá prenajíma nehnuteľnosť alebo jej časť (s výnimkou pozemku) nepodnikateľským spôsobom - vznik registračnej povinnosti (iba za podmienky, ak je uzatvorený nájomný vzťah) je v tomto roku závislý od toho, či sa prenajíma celá nehnuteľnosť alebo iba jej časť; registračná povinnosť pre osoby, ktoré prenajímali časť nehnuteľnosti pred 1. januárom 2010, bola stanovená do 28. 2.

Rozlíšenie prenájmu a ubytovania

Východiskom na účely správneho určenia regulácie nakladania s nehnuteľnosťami v medziach uvedeného občianskoprávneho, živnostenského a daňového rámca je správna kvalifikácia a rozlíšenie skutočnosti, či ide v danom prípade o prenajímanie bytových priestorov, nebytových priestorov, prípadne o prenájom iného druhu nehnuteľností alebo o poskytovanie ubytovacích služieb. Na účely súčasnej regulácie nakladania s nehnuteľnosťami ide o fundamentálnu otázku postavenia osoby, ktorá prenajíma nehnuteľnosť alebo poskytuje ubytovanie.

Pokiaľ ide o rôznorodosť okolností prenajímania nehnuteľností a ubytovania, treba rozlišovať rôznorodosť okolností, za ktorých k nemu dochádza, čo sa navonok prejavuje najmä tým, že prenájom nehnuteľností možno vykonávať buď podnikateľským, alebo nepodnikateľským spôsobom. Ide o prenájom bytových alebo nebytových priestorov oprávnenou fyzickou alebo právnickou osobou výlučne za podmienok dohodnutých v (súkromnom) zmluvnom vzťahu a za prípadných podmienok ustanovených neopomenuteľnými ustanoveniami (súkromno-právnej) úpravy Občianskeho zákonníka.

Na rozdiel od úpravy možného prenajímania nehnuteľností alebo ich častí bez toho, aby k tomu oprávnená osoba potrebovala osobitný súhlas alebo povolenie autorizovaného orgánu verejnej správy, právny poriadok SR pri úprave možného prenechávania určených priestorov na prechodné ubytovanie vychádza z odlišnej úpravy. V oboch prípadoch s odlišnými podmienkami a povinnosťami ich prenajímateľov, vyplývajúcimi tak zo súkromnoprávnej, ako aj z platnej verejnoprávnej úpravy.

Na prenajímanie priestorov určených na bývanie platí predovšetkým súkromno-právna úprava, ktorá vymedzuje právny rámec, v medziach ktorého možno prenajať priestor určený na bývanie. Občiansky zákonník v ustanoveniach § 685 a nasl. upravuje podmienky, podľa ktorých možno prenajať obytné miestnosti určené na trvalé bývanie; na rozdiel od nájmu bytov alebo ich častí ide o priestory, ktoré nemajú charakter bytov (projektovo) určených na bývanie rodín s deťmi.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Prenájom nebytových priestorov

Osobitným právnym predpisom, ktorý upravuje problematiku prenajímania nebytových priestorov fyzickými a právnickými osobami, je zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o nájme a podnájme nebytových priestorov). Ide o právny predpis, ktorý má nielen súkromno-právny charakter, ale je zároveň významným predpisom verejno-právnej povahy.

Podmienkou pritom bolo, aby išlo o nebytové priestory, ktoré sú určené na prevádzkovanie obchodu a poskytovanie služieb. V prípade chýbajúceho súhlasu s uzatvorením nájomnej zmluvy alebo v prípade vyjadreného nesúhlasu obce s prenajatím predmetných nebytových priestorov išlo o neplatný právny akt. Uzatvorená nájomná zmluva bola v takomto prípade, aj keď bola inak formálne (z občianskoprávneho hľadiska) správna, od samotného počiatku neplatná.

Za súčasného právneho stavu sa už súhlas obce nevyžaduje (nemôže vyžadovať). Pri prípadnom posudzovaní relevantnosti naďalej existujúcich zmluvných vzťahov podnikateľského subjektu na užívanie prenajatých nebytových priestorov je potrebné postupovať obozretne s ohľadom na diferencovaný právny stav, ktorý platil do 30. júna 2004, dokedy bol súhlas obce podmienkou platnosti zmluvy, a po tomto dátume, odkedy nemôžu obce vyžadovať súhlas s prenajímaním priestorov na území dotknutej obce.

Poskytovanie ubytovania

Rovnako ako v prípade prenajímania bytových a nebytových priestorov platí aj na poskytovanie priestorov využívaných na ubytovanie súkromnoprávna úprava, ktorá vymedzuje východiskový právny rámec, v medziach ktorého možno poskytnúť priestory určené na ubytovanie. Touto úpravou je Občiansky zákonník, ktorý v ustanoveniach § 754 a nasl. upravuje podmienky poskytovania prechodného ubytovania v zariadeniach na to určených, tzv. hotelového typu, za ktoré nemožno považovať iba hotelové zariadenia, ale aj ubytovacie zariadenia inej kategórie s menším vybavením a nižšou úrovňou a rozsahom poskytovaných služieb (nocľahárne, útulky a iné obdobné zariadenia).

Podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (§ 43c) platí, že v prípade ubytovacích zariadení hotelového typu ide o priestory, ktoré sa nachádzajú v tzv. nebytových budovách, za ktoré treba považovať stavby, v ktorých je viac ako polovica ich využiteľnej podlahovej plochy určená na nebytové účely.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Rozlíšenie priestorov na ubytovanie a prenájom

V súvislosti s posudzovaním a rozlíšením podmienok regulácie priestorov využívaných na poskytovanie (krátkodobých) ubytovacích služieb a bytových a nebytových priestorov využívaných na (trvalé alebo dočasné) prenajímanie je osobitne dôležité ich kvalifikované rozlíšenie, s poukazom na to, že na odlišný charakter týchto priestorov sa vzťahuje odlišný právny režim. V nedostatočnom alebo v nekvalifikovanom posúdení tejto prednostnej otázky vznikajú aj v praxi najväčšie problémy.

V praxi sa možno stretnúť s prípadmi, kedy obec v snahe vyhnúť sa porušovaniu živnostenského zákona, podľa ktorého je živnosťou prenájom nehnuteľností, ak sa popri ich prenájme poskytujú (zároveň) aj iné ako základné služby (pozri k tomu text v ďalšej časti príspevku), uzatvára so záujemcami o krátkodobý pobyt v priestoroch spravovaných zariadení zmluvy u prenájme (časti) nehnuteľností obvykle formou tzv. nepomenovaných zmlúv (podľa § 51 Občianskeho zákonníka) v právnom rámci Hlavy VII Občianskeho zákonníka, namiesto zmlúv o poskytovaní ubytovania v právnom rámci Hlavy XI Občianskeho zákonníka (podľa § 754 a nasl. Občianskeho zákonníka). Ide o nesprávny postup, ktorý nevyhnutne vyvoláva viacero nesprávnych následných právnych krokov, predovšetkým na úrovni živnostenského zákona, zákona o správe daní a poplatkov a zákona o dani z príjmov.

Najväčšie nedostatky na úrovni živnostenského zákona spočívajú najmä v tom, že uvedený postup zamieňa dve živnosti s možnými odlišnými požiadavkami na odbornú spôsobilosť (voľnú a viazanú živnosť). Na úrovni daňových predpisov ide najmä o rozdielnu kvalifikáciu uvedenej činnosti aj pri plnení (diferencovanej) registračnej povinnosti, aj pri (diferencovanom) zdaňovaní príjmov nadobudnutých osobitne z prenájmu bytových a nebytových priestorov poskytovaných podnikateľským a nepodnikateľským spôsobom, ako aj z ubytovacích služieb poskytovaných podnikateľským spôsobom.

Za predpokladu, že sa s poskytovaním prenájmu bytového alebo nebytového priestoru, prípadne nehnuteľných priestorov iného charakteru poskytujú aj iné ako základné služby, ktorými sú v takýchto prípadoch najmä doplnkové upratovacie služby, poskytovanie a výmena posteľnej bielizne, poskytovanie stravy a pod., neznamená to, že ide v týchto prípadoch (z občianskoprávneho hľadiska) automaticky o prenajímanie bytových alebo iných nehnuteľných priestorov. Nech nemýli dotknuté ustanovenie živnostenského zákona (§ 4 ods. 1), ktoré by mohlo zvádzať k tomu, že o prenájom nehnuteľných priestorov ide vždy, ak sa s prenájmom konkrétneho priestoru viaže aj poskytovanie iných ako základných (doplnkových) služieb. Účelom tohto ustanovenia je iba určiť to, či ide o živnosť alebo o nepodnikateľskú činnosť. Nejde o úpravu, ktorá by určovala na živnostenské alebo daňové účely kvalifikáciu priestoru - či a kedy ide o priestory určené na prenajímanie a kedy ide o priestory určené na ubytovanie tretím osobám. Z okolností (účelu a doby) ich poskytovania a charakteru priestorov je zrejmé, že v tomto prípade ide o poskytovanie ubytovacích služieb.

V uvedenej súvislosti, najmä v prípade menších obcí, dochádza pri poskytovaní ubytovacích služieb, či už formou zmlúv o ubytovaní alebo formou nepomenovaných zmlúv, k zásadným nedostatkom. Tie spočívajú v tom, že zmluvnou stranou (prenajímateľom alebo poskytovateľom ubytovania) nie je obec, ale obecný úrad. V takomto prípade nejde iba o formálno-právne nedostatky zmluvného vzťahu, ale o nelegitímny právny stav, ktorý robí každý takýto zmluvný vzťah neplatným. Je to dané tým, že obecný úrad v právnom rámci zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov nemá postavenie právnickej osoby (ani výkonného orgánu obce), a tým ani spôsobilosť na právne úkony, za ktoré treba uzavretie takejto zmluvy považovať. Právne spôsobilým na uzatváranie takýchto i akýchkoľvek iných záväzkov je sama obec v postavení samostatnej právnickej osoby, za ktorú koná starosta príslušnej obce (primátor mesta) v postavení najvyššieho výkonného orgánu.

Problémy pri prenechávaní častí bytov

Osobitné problémy s rozlíšením právnej kvalifikácie priestorov majú občania pri prenechávaní časti bytov, rodinných domov alebo iných druhov nehnuteľných priestorov na dočasné užívanie tretím osobám. V praxi sa možno stretnúť veľmi často s problémami právnej kvalifikácie priestorov pri prenechávaní časti bytov, rodinných domov alebo iných druhov nehnuteľných priestorov na dočasné užívanie tretím osobám najmä v rá…

Praktický vzor nájomnej zmluvy

Prinášame vám vzor ako jednoducho zostaviť nájomnú zmluvu, uzatvorenú podľa § 685 a nasl. Občianskeho zákonníka.

I. Predmet a účel nájmu

1. Predmetom nájmu je byt nachádzajúci sa v Bratislave na Tulipánovej ulici, súpisné číslo 5, vchod číslo 5, byt číslo 15, bytový dom je postavený na pozemku parcele registra „C“ č. 234, zapísaného na liste vlastníctva č. 567 vrátane podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti tohto podielu XX/X.
2. Byt pozostáva z 4 obytných miestností a príslušenstva. Príslušenstvom bytu je: kuchyňa, hala, kúpeľňa, WC, pivničná kobka, lodžia, terasa.

II. Nájomné a úhrady za služby

1. Nájomné je splatné vždy do konca každého kalendárneho mesiaca vopred.

VI. Práva a povinnosti nájomcu

1. Nájomca je povinný:

   • drobné opravy v byte súvisiace s jeho užívaním a obvyklé udržiavacie práce v byte si zabezpečí sám a na vlastné náklady.
   • chyby a poškodenia, ktoré nájomca spôsobí sám alebo tí, ktorí s ním bývajú, odstráni bez zbytočného odkladu a navráti do pôvodného stavu na vlastné náklady.
   • nebude vykonávať podstatné zmeny a stavebné úpravy bez predchádzajúceho písomného súhlasu prenajímateľa, a to ani na svoje náklady.
   • umožní vstup prenajímateľovi do bytu s cieľom prekontrolovania technického stavu bytu a dodržiavania zmluvných podmienok.

VII. Záverečné ustanovenia

1. Nájomca je povinný do 14 dní odo dňa uzavretia zmluvy zložiť na účet nájomcu uvedený v článku I. peňažnú zábezpeku (ďalej len „depozit“) vo výške trojmesačného nájomného. Depozit slúži na zaplatenie dlžného nájomného vrátane úrokov z omeškania a zmluvných pokút alebo úhrad spojených s užívaním bytu, resp. nedoplatku za ročné vyúčtovanie nákladov súvisiacich s užívaním bytu za čas trvania nájmu, ak nedôjde k dobrovoľnej úhrade zo strany nájomcu.
2. Prenajímateľ sa zaväzuje vrátiť depozit v plnej výške alebo jeho nepoužitú časť do konca mesiaca nasledujúceho po skončení nájmu na účet nájomcu uvedený v tejto zmluvy.
3. Prenajímateľ môže nájomcovi písomne vypovedať nájom bytu z dôvodov uvedených v § 711 Občianskeho zákonníka, ako aj z dôvodu porušenia ďalších povinností uvedených v článku VI. bod 1 tejto zmluvy. Výpovedná lehota je trojmesačná a začína plynúť od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. Za doručenie výpovede sa považuje aj vrátenie nedoručenej zásielky nájomcovi na adresu prenajímaného bytu.

Zisk a sociálny fond

Od prvej verzie návodu “Ako si rozdeliť zisk” sa - úplne prirodzene - počas školení či mastermindových odborných debát nazbieralo pár zaujímavých otázok z praxe.

Prídel zisku do sociálneho fondu

Je pravda, že samotný Obchodný zákonník - ako základný predpis pre fungovanie eseročiek a obchodných spoločností - možnosť presunúť časť účtovného zisku firmy do sociálneho fondu nespomína. No zmienka o tejto možnosti sa pre zmenu nachádza v zákone o sociálnom fonde. Ten povinne tvorí každá firma, ktorá je zamestnávateľom - a teda zamestnáva aspoň 1 osobu v režime pracovné právo (na trvalý pomer či jednu z dohôd). A to povinným prídelom - v sume 0,6 až 1% z hrubých miezd. A možným dobrovoľnými prídelmi. Jedným z nich je aj príspevok z použiteľného zisku - z logiky veci ide o účtovný zisk po zdanení, povinných prídeloch (napr. do rezervného fondu) a po otestovaní príslušných limitov, aké sa vzťahujú na rozdelenie zisku spoločníkom (najmä limity uvedené v § 179 ods. 3 a 4 Obchodného zákonníka, tj či sa použitím zisku spoločnosť nedostane do úpadku alebo jej vlastné imanie neklesne, kam klesnúť nesmie.). No samotný prídel je legálny. Na základe rozhodnutia valného zhromaždenia resp. jediného spoločníka (§ 125 ods. 1 písm. a) + § 132 ods. Obchodného zákonníka) sa interným dokladom príslušná odklepnutá suma zaúčtuje zápisom 428 / 472 (resp. Sociálny fond sa následne môže použiť na niektoré presne vymedzené plnenia pre zamestnancov a ich príbuzných či bývalých zamestnancov na dôchodku - no nie konateľov či nezávislých externých kontraktorov. Napr. rekreácie a dopravu zamestnancov či doplatok do plnej výšky sumy stravy, aby ho nemuseli zamestnanci doplácať sami. A či už ho firma vedie na samostatnom bankovom účte, v samostatnej pokladnici alebo “iba” účtovne (ako účtovnú kategóriu/kôpku), nemôže ísť z logiky veci do mínusu. Ak tam teda na želané plnenia pre zamestnancov nie je dostatok prostriedkov, práve vtedy sú namieste prídely “nad rámec” zákona o sociálnom fonde.

Napr. účtovný zisk sa zdaní na úrovni spoločnosti. Samotný presun / prídel do sociálneho fondu sa nezdaňuje. Ak ide o úhradu niektorých vybraných plnení priamo z firemných peňazí (účtovaných ako sociálny fond) a priamo konkrétnemu poskytovateľovi, na strane zamestnancov sa nezdaňujú. V praxi teda úhrada za “použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom” (§ 5 ods. 7 písm. d) zákona o dani z príjmov). Či hodnota nealko nápojov na spotrebu na pracovisku (§ 5 ods. 7 písm. c) zákona o dani z príjmov).

Väčšina ostatných plnení uhradených zo sociálneho fondu - napr. preplatenie vstupenky do fitka či výletu - je však príjmom zdaňovaným. Na strane zamestnanca bude teda príslušná suma tvoriť zložku mzdy na výplatnej páske, samozrejme zdanenú preddavkom na daň a odvodmi (vrátane odvodov vyčíslených a zaplatených zamestnávateľom). Od začiatku roka 2022 je však zároveň možné uplatniť oslobodenie od dane pre nepeňažné (no iba nepeňažné) príjmy zamestnancov v sume 500 EUR za všetky nepeňažné príjmy od všetkých zamestnávateľov (!) daného zamestnanca za rok (§ 5 ods. 7 písm. o) zákona o dani z príjmov). No iba za podmienky že si daný zamestnávateľ (zamestnávatelia) poskytnuté plnenia neuplatnia v daňových výdavkoch. Znie to ako výhodná úľava a sem by teoreticky bolo možné niektoré benefity vopchať, ale je to tak neskutočne zložité - ako odsledujete všetkých zamestnávateľov?

Tip k téme stravovania: V prípade zložitého stravného a jeho financovania, môže byť firemný sociálny fond jedným zo zdrojov financovania oficiálnej stravy oficiálnych zamestnancov v režime pracovného práva. Popri príspevku z nákladov firmy (ktorá je daňovo uznaná len do povinných súm podľa Zákonníka práce) a prípadných príspevkov zamestnancov, ktorým si túto historickú vymoženosť aspoň čiastočne platia sami. Ak firma chce zamestnancom na stravné prispieť viac (aby oni nemuseli) a bez toho, aby bola za tento príspevok nad rámec Zákonníka práce potrestaná daňovou neuznateľnosťou, môže tak urobiť - práve zo sociálneho fondu. A ak tam peniaze v dostatočnej výške nemá, tak ich tam pošle - zo zisku.

Záväzok spoločnosti pri rozdelení zisku

Keď spoločnosť rozhodne o rozdelení zisku spoločníkom, spoločnosti vzniká záväzok, ktorý zaniká napr. vyplatením predmetnej sumy z bankového účtu či pokladnice. Záväzok však rovnako zaniká aj zápočtom. Aj úhrada zápočtom - v prípade spoločníka-fyzickej osobe - podlieha zdaneniu (§ 43 ods. 10 zákona o dani z príjmov).

Preddavky na zisk vyplácať možné nie je. Takýto právny úkon je zakázaný. Vyberať peniaze z účtu možné je. Čo sa v praxi samozrejme často deje. A keďže je to často bez právneho podkladu či označenia právneho úkonu resp. zaúčtovať výber peňazí z bankového účtu firmy ako pohľadávku voči spoločníkovi. Z logiky veci najsprávnejší postup. Túto pohľadávku je možné - okrem iného - započítať so záväzkom z titulu rozdelenia zisku spoločníkom a zdaniť.

Postup zaúčtovať výber peňazí z bankového účtu firmy ako presun peňazí do firemnej pokladnice, je menej správny - pokladnica účtovne narastá, čo nie vždy celkom zodpovedá reálnemu stavu. A po obchodno-právnom, účtovnom a daňovom uzatvorení roka a rozdelení podielu na zisku tento podiel akokeby spoločníkom vyplatiť z pokladnice - v podstate ex post, neskôr a dávno po reálnom vyplatení použitých peňazí.

Darovanie zisku

O tejto téme sa tak pofidérne diskutuje a ja sa priznám, že v nej nemám jasno. Darovať zisk (ako sumu na účte 428) sa podľa všetkého dá (nikto to nezakazuje). Ale prečo to komplikovať? Darovať je možné “peniaze” ako zložku majetku, pričom dar je nákladom účtovným (došlo k spotrebe či použitiu tohto majetku), nie daňovým (tj samotná eseročka týmto úkonom štát neukráti). Teda dar z nákladov, nie zo zisku.

Nehovoriac o obídení zdanenia - ak eseročka rozhodne o rozdelení časti zisku spoločníkovi eseročky (prípadne zamestnancovi), na jeho strane sa podiel na zisku spravidla zdaňuje (prípadne “zodvodňuje”, ak ide o staršie zisky z rokov 2010-2016 resp. zisky vyplatené zamestnancom bez podielu na imaní firmy). Ak namiesto rozdelenia zisku konkrétnej fyzickej osobe rozhodne eseročka o darovaní zisku, tak na strane obdarovaného sa prijatý dar nezdaňuje - ak teda nejde o dar v súvislosti s výkonom závislej činnosti či samostatnej zárobkovej činnosti (i keď tento limit nie je celkom jasný). Minimálne v prípade spoločníkov či zamestnancov firmy môže teda daňový úrad i prokurátor v tomto úkone zhodne vidieť disimulovaný resp. zastretý právny úkon a možné obídenie zdanenia s výhľadom na trestný čin skrátenia dane.

#

tags: #zmluva #o #správe #rekreačného #zariadenia #vzor