Rozdiely medzi zmluvou o sprostredkovaní a zmluvou o obchodnom zastúpení

V podnikateľskom svete existuje množstvo zmlúv, ktoré upravujú rôzne formy spolupráce. Dve z najčastejších sú zmluva o sprostredkovaní a zmluva o obchodnom zastúpení. Hoci sa na prvý pohľad môžu zdať podobné, medzi týmito dvoma typmi zmlúv existujú zásadné rozdiely. Tento článok sa zameriava na podrobné preskúmanie týchto rozdielov, právny základ oboch zmlúv, ich náležitosti a praktické príklady, ktoré čitateľom pomôžu lepšie pochopiť ich využitie v praxi.

Právny základ zmluvy o obchodnom zastúpení

Zmluva o obchodnom zastúpení predstavuje samostatný typ obchodnej zmluvy, ktorý je upravený v ustanoveniach § 652 až § 672 Obchodného zákonníka.

Zmluvné strany a podstata zmluvy

Zmluvnými stranami sú obchodný zástupca a zastúpený. Jej podstatou je, že obchodný zástupca bude vykonávať určitú činnosť smerujúcu k tomu, aby mal zastúpený príležitosť uzatvoriť určitú zmluvu, napr. kúpnu s treťou osobou. Obchodný zástupca môže taktiež v mene a na účet zastúpenej osoby uzatvárať tieto zmluvy s tretími osobami. Na to už však potrebuje plnomocenstvo. Obchodnému zástupcovi patrí za vyvíjanie tejto činnosti odmena, tzv. provízia.

Príklad využitia zmluvy o obchodnom zastúpení

Typickým príkladom, kedy sa uzatvára táto zmluva, je v prípade uvádzania určitého produktu na území štátu. Zahraničná osoba (zastúpený), ktorá vlastní tento produkt, má záujem rozšíriť svoje podnikateľské aktivity na územie Slovenskej republiky. Obchodný zástupca ho bude zastupovať pri predaji jeho produktu na území Slovenskej republiky.

Rozdiel medzi zmluvou o obchodnom zastúpení a zmluvou o sprostredkovaní

Zmluva o sprostredkovaní predstavuje ďalší samostatný typ obchodnej zmluvy, ktorá je veľmi podobná čo do obsahu so zmluvou o obchodnom zastúpení. Aký je rozdiel medzi týmito zmluvami?

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Činnosti obchodného zástupcu vs. sprostredkovateľa

Pri zmluve o obchodnom zastúpení sa obchodný zástupca zaväzuje vyvíjať pre zastúpenú osobu činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv alebo dojednávať a uzatvárať obchody v mene zastúpenej osoby a na jeho účet. Pri zmluve o obchodnom zastúpení ide o komplex činností vykonávaných v mene zastúpeného a na jeho účet, čo je odlišným znakom od zmluvy o sprostredkovaní. Podstatou zmluvy o sprostredkovaní je, že sprostredkovateľ len vyvíja činnosť smerujúcu k tomu, aby mal záujemca možnosť uzatvoriť zmluvu s treťou osobou. Sprostredkovateľ nemôže vystupovať v mene a na účet záujemcu tak ako pri zmluve o obchodnom zastúpení. Nemôže v jeho mene uzatvárať zmluvy s tretími osobami.

Príklad využitia zmluvy o sprostredkovaní

Typickým príkladom, kedy dochádza k uzatváraniu zmluvy o sprostredkovaní, je pri predaji nehnuteľnosti, kedy predávajúci uzatvára zmluvu o sprostredkovaní s realitnou kanceláriou, na základe ktorej realitná kancelária vyhľadáva pre predávajúceho záujemcov o kúpu nehnuteľnosti.

Príklad na rozdiel medzi zmluvou o obchodnom zastúpení a zmluvou o sprostredkovaní

Developer je záujemca, ktorý má záujem predať nehnuteľnosť tretej osobe. Realitná kancelária je sprostredkovateľ, ktorý vyvíja činnosť pre záujemcu, aby tretia osoba kúpila nehnuteľnosť. Ak uzatvoria zmluvu o sprostredkovaní, realitná kancelária len vyhľadáva tretiu osobu, ktorá má záujem kúpiť nehnuteľnosť. Kúpnu zmluvu však už uzatvára záujemca (developer) s treťou osobou.

Ak by však developer uzatvoril s realitnou kanceláriou zmluvu o obchodnom zastúpení a udelil by realitnej kancelárii plnomocenstvo, môže priamo realitná kancelária uzatvoriť kúpnu zmluvu s treťou osobou - kupujúcim, v mene developera a na jeho účet. Následne by realitná kancelária bola povinná odovzdať developerovi kúpnu cenu po odrátaní provízie, nakoľko kúpnu zmluvu s treťou osobou uzatvorila v jej mene a na jeho účet.

Čo musí obsahovať zmluva o obchodnom zastúpení

Na to, aby bola zmluva o obchodnom zastúpení platná, musí obsahovať:

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

• označenie zmluvných strán - je potrebné presne určiť, kto je zastúpený (v prospech koho má obchodný zástupca vykonávať činnosť) a kto je obchodný zástupca (ten, kto má vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu zmluvy s treťou osobou),
• označenie druhu zmlúv, ktoré má obchodný zástupca uzavrieť v mene zastúpeného alebo ktoré má svojou činnosťou zabezpečiť pre uzavretie zastúpeným.

Ďalšie náležitosti zmluvy o obchodnom zastúpení

Okrem týchto náležitosti, do zmluvy o obchodnom zastúpení môžete uviesť aj:

• práva a povinnosti zmluvných strán - čo je obchodný zástupca alebo zastúpený povinný alebo čo nesmú. Obchodný zástupca napr. nesmie navrhnúť zastúpenému uzatvorenie zmluvy s treťou osobou, o ktorej vie, že nesplní uzatvorenú zmluvu so zastúpeným.
• určenie, či náklady, ktoré vynaložil zástupca, sú už zahrnuté v provízii alebo nie - zástupcovi môžu vzniknúť pri jeho činnosti náklady. Môže sa so zastúpeným dohodnúť, že mu okrem odmeny preplatí aj tieto náklady. Musia to však výslovne uviesť do zmluvy. Ak v zmluve nič nie je, zastúpená osoba nie je povinná preplatiť obchodnému zástupcovi náklady. Náklady sú potom zahrnuté už v odmene pre obchodného zástupcu.
• kedy vzniká obchodnému zástupcovi nárok na odmenu.

Dĺžka výpovednej doby pri zániku zmluvy o obchodnom zastúpení výpoveďou

Špecifikom zmluvy o obchodnom zastúpení je dĺžka výpovednej doby pri zániku zmluvy o obchodnom zastúpení výpoveďou. Zmluvu možno vypovedať iba v prípade, ak bola dohodnutá na neurčitý čas. Zákon stanovuje, že dĺžka výpovednej lehoty pri výpovedi danej v priebehu prvého roka trvania zmluvy je jeden mesiac. Pri výpovedi danej v priebehu druhého roka trvania zmluvy je dva mesiace a ak zmluva trvá tri a viac rokov, je výpovedná lehota tri mesiace. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť na predĺžení výpovednej lehoty, nie však na jej skrátení. Taktiež platí, že výpovedná lehota, ktorou je viazaný zastúpený, nesmie byť kratšia ako lehota, ktorú musí dodržať obchodný zástupca.

Príklad 1 na dĺžku výpovednej doby v zmluve o obchodnom zastúpení

A, s.r.o., uzatvorila so spoločnosťou B, s.r.o. dňa 1.10.2018 zmluvu o obchodnom zastúpení, na základe ktorej mala B, s.r.o. vyvíjať pre A, s.r.o. činnosť spočívajúcu v predaji jej produktu - výživového doplnku. V zmluve si neupravili dĺžku výpovednej doby, preto platí to, čo je napísané v zákone. Ak by chcela niektorá spoločnosť vypovedať zmluvu do 1.10.2019, je dĺžka výpovednej doby 1 mesiac. Od 1.10.2019 do 1.10.2020 je dĺžka výpovednej doby 2 mesiace. V prípade podania výpovede od 1.10.2020 je dĺžka výpovednej doby 3 mesiace.

Príklad 2 na dĺžku výpovednej doby v zmluve o obchodnom zastúpení

A, s.r.o., uzatvorila so spoločnosťou B, s.r.o. dňa 1.10.2018 zmluvu o obchodnom zastúpení, na základe ktorej mala B, s.r.o. vyvíjať pre A, s.r.o. činnosť spočívajúcu v predaji jej produktu - výživového doplnku. V zmluve si upravili dĺžku výpovednej doby, a to tak, že zastúpený môže vypovedať zmluvu v 4 mesačnej výpovednej dobe a obchodný zástupca v 5 mesačnej výpovednej dobe. Zákon však stanovuje, že dĺžka výpovednej doby pre zastúpeného nemôže byť kratšia ako pre obchodného zástupcu. Dĺžka výpovednej doby tak, ako si to dohodli A, s.r.o., a B, s.r.o. je neplatná a neprihliada sa na ňu. Platí teda to, čo je napísané v zákone.

Nárok na províziu a jeho vznik

Zmluva o obchodnom zastúpení má vždy odplatnú povahu. Pri náležitostiach zmluvy sme však neuviedli, že náležitosťou je aj uvedenie výšky provízie pre obchodného zástupcu. Výška odplaty nemusí byť dohodnutá v zmluve a netvorí jej podstatnú časť. Ak sa strany nedohodnú, má obchodný zástupca nárok na províziu obvyklú. V záujme predchádzania budúcich sporov ohľadom výšky provízie, je lepšie do zmluvy výslovne uviesť výšku provízie.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Okamih vzniku nároku na províziu

Obchodný zákonník zároveň ponúka stranám možnosť dohodnúť si okamih, kedy vzniká obchodnému zástupcovi nárok na províziu. Ten mu totižto môže vzniknúť v rôznych okamihoch. Na to, aby mal obchodný zástupca nárok na províziu, je potrebné, aby sa:

• obchod uzatvoril v dôsledku jeho činnosti,
• obchod uzatvoril s treťou osobou, ktorú ešte pred uzavretím obchodu získal na účel uskutočňovania obchodov tohto druhu.

To znamená, že obchodný zástupca nemá nárok na províziu v prípade, ak zastúpený uzatvoril zmluvu s treťou osobou bez pričinenia obchodného zástupcu.

Možnosti vzniku nároku na províziu

Prvou možnosťou, kedy vzniká nárok na províziu je, že obchodnému zástupcovi vzniká nárok v okamihu, keď:

• zastúpený splnil svoj záväzok z obchodu,
• mal splniť svoj záväzok alebo,
• najneskôr v okamihu, keď tretia osoba mala splniť svoj záväzok z obchodu.

Ktorý okamih vzniku nároku na províziu je rozhodujúci, závisí od dohody obchodného zástupcu a zastúpeného. Pod okamihom, kedy má zastúpený splniť svoj záväzok je potrebné pri predaji určitého tovaru rozumieť okamih, kedy bol povinný odovzdať tento produkt kupujúcemu. Ako sme však uviedli vyššie, nárok na províziu vzniká najneskôr vtedy, keď tretia osoba má splniť svoj záväzok, teda napr. pri kúpe určitého produktu je týmto okamihom deň, kedy má kupujúci zaplatiť kúpnu cenu.

Príklad na vznik nároku na províziu pri obchodnom zastúpení

A, s.r.o., uzatvorila so spoločnosťou B, s.r.o. dňa 1.10.2018 zmluvu o obchodnom zastúpení, na základe ktorej mala B, s.r.o. vyvíjať pre A, s.r.o. činnosť spočívajúcu v predaji jej produktu - výživového doplnku. na území Slovenskej republiky. Dohodli sa, že nárok na províziu vzniká spoločnosti B, s.r.o. už v okamihu, keď zastúpený má plniť svoj záväzok z obchodu, teda v okamihu odovzdania výživových doplnkov kupujúcemu. V takomto prípade má B, s.r.o. nárok na províziu už samotným odovzdaním výživových doplnkov, bez ohľadu na to, že tretia osoba - kupujúci ešte nezaplatil kúpnu cenu za tieto doplnky.

Druhou možnosťou je, že obchodnému zástupcovi vzniká nárok už v okamihu uzatvorenia obchodu medzi zastúpeným a treťou osobou. Podmienkou je však, aby tretia osoba mala splniť svoj záväzok (napr. zaplatiť kúpnu cenu) až po uplynutí viac ako šiestich mesiacov po uzatvorení obchodu.

Treťou možnosťou je, že nárok na províziu vznikne obchodnému zástupcovi už samotným zaobstaraním príležitosti uzatvoriť zmluvu s treťou osobou. V zmluve však musí byť uvedené, že zástupca je povinný len zaobstarať príležitosť uzatvoriť s treťou osobou zmluvu. Ide o prípad, ak sa tretia osoba napr. stretne so zastúpeným za účelom uzatvorenia zmluvy, ale na poslednú chvíľu nedôjde k uzatvoreniu zmluvy. Ak bol obchodný zástupca povinný len zaobstarať príležitosť pre zastúpeného uzatvoriť zmluvu, má nárok na províziu aj v tomto prípade, hoci nedošlo k uzatvoreniu zmluvy, no zaobstaral pre zastúpenú osobu príležitosť uzatvoriť zmluvu.

Výhradné a nevýhradné obchodné zastúpenie

Zmluvu o obchodnom zastúpení je možné dohodnúť s výhradným alebo s nevýhradným zastúpením? Aký je medzitým rozdiel?

Výhradné zastúpenie

Výhradné zastúpenie znamená, že zastúpený nemôže v tej oblasti použiť iného obchodného zástupcu a naopak, obchodný zástupca nemôže v tej oblasti zastupovať iné osoby alebo uzatvárať zmluvy s tretími osobami na vlastný účet. Zastúpený môže uzatvoriť zmluvu s treťou osobou aj bez obchodného zástupcu, je však povinný mu vyplatiť províziu tak, ako keby sa obchod s treťou osobou uzatvoril za súčinnosti obchodného zástupcu. Zmluva o výhradnom obchodnom zastúpení musí obsahovať vymedzenie územia, na ktoré sa činnosť obchodného zástupcu vzťahuje.

Príklad na výhradné obchodné zastúpenie

A, s.r.o., uzatvorila so spoločnosťou B, s.r.o. dňa 1.10.2018 zmluvu o obchodnom zastúpení, na základe ktorej mala B, s.r.o. vyvíjať pre A, s.r.o. činnosť spočívajúcu v predaji jej produktu - výživového doplnku. na území Slovenskej republiky. Dohodli si výhradné zastúpenie. Po čase chcela A, s.r.o. uzatvoriť zmluvu so spoločnosťou C, s.r.o., týkajúcu sa toho istého produktu. Keďže si však dohodli výhradné zastúpenie, A, s.r.o. nemôže uzatvoriť zmluvu s C, s.r.o.. Musí najprv ukončiť zmluvu s B, s.r.o. a až následne môže uzatvoriť zmluvu s C,s.r.o. Rovnako B, s.r.o., ako zástupca nemôže uzatvoriť zmluvu s inou spoločnosťou, ktorá predáva rovnaký produkt, aby ju zastupoval pri predaji tohto produktu.

Nevýhradné zastúpenie

Naproti tomu, nevýhradné zastúpenie znamená, že zastúpený môže uzatvoriť zmluvu o obchodnom zastúpení aj s iným obchodným zástupcom. Taktiež obchodný zástupca môže zastupovať aj iných zastúpených, ktorí podnikajú v rovnakej oblasti. Taktiež môže obchodný zástupca uzatvoriť zmluvu s treťou osobou na vlastný účet.

Príklad na nevýhradné obchodné zastúpenie

A, s.r.o., uzatvorila so spoločnosťou B, s.r.o. dňa 1.10.2018 zmluvu o obchodnom zastúpení, na základe ktorej mala B, s.r.o. vyvíjať pre A, s.r.o. činnosť spočívajúcu v predaji jej produktu - výživového doplnku. Dohodli si nevýhradné zastúpenie. Po čase chcela A, s.r.o. uzatvoriť zmluvu so spoločnosťou C, s.r.o., týkajúcu sa toho istého produktu. Keďže si dohodli nevýhradné zastúpenie, A, s.r.o. môže uzatvoriť zmluvu s C, s.r.o., bez toho, aby najprv ukončila zmluvu s B, s.r.o. Rovnako B, s.r.o. môže uzatvoriť zmluvu s inou spoločnosťou, ktorá predáva rovnaký produkt, aby ju zastupoval pri predaji tohto produktu.

Zmluva o sprostredkovaní: Podrobný pohľad

Zmluva o sprostredkovaní v obchodných vzťahoch je upravená v § 642 až 651 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. Patrí do skupiny obstarávateľských zmlúv a je odvodená od mandátnej zmluvy. Na rozdiel od ostatných obstarávateľských zmlúv však nie je zmluvou o zastúpení, pretože v nej nie je obsiahnutý prvok zastúpenia, respektíve konania v mene záujemcu.

Záväzky a zmluvné strany

Zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať určitú činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzatvoriť určitú zmluvu s treťou osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu). Zmluvnými stranami zmluvy o sprostredkovaní sú tak na jednej strane sprostredkovateľ a na druhej strane záujemca.

Kto môže byť účastníkom zmluvy?

Účastníkmi zmluvy o sprostredkovaní môžu byť na oboch stranách podnikatelia, a to vtedy, ak s prihliadnutím na všetky okolnosti ich záväzkového vzťahu je zrejmé, že sa tento vzťah týka ich podnikateľskej činnosti. Ak však zmluvu o sprostredkovaní uzatvárajú osoby, ktoré nie sú podnikatelia, alebo jedna z nich nie je podnikateľom, v takomto prípade sa už bude jednať o sprostredkovateľskú zmluvu podľa ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.

Dôležité je upozornenie: Ustanovenie § 262 obchodného zákonníka umožňuje aj osobám, ktoré nie sú podnikatelia, aby sa ich vzťah pri uzatváraní zmluvy o sprostredkovaní spravoval ustanoveniami obchodného zákonníka (§ 642 až 651 - zmluva o sprostredkovaní), pokiaľ sa na tom výslovne tieto subjekty dohodnú, čo odporúčame uviesť priamo v príslušnej zmluve s tým, že sa na tom zmluvné strany dohodli.

Odplatnosť a rozsah činnosti

Zo základného ustanovenia zmluvy o sprostredkovaní vyplýva, že ide o odplatnú zmluvu, ktorá je uzatváraná medzi sprostredkovateľom a záujemcom. Zmluva o sprostredkovaní sa však v praxi nevzťahuje na sústavnú činnosť, ale na jednorazovú, prípadne opakovanú aktivitu sprostredkovateľa.

Ďalšie typy zmlúv o zastúpení

V podnikateľskej činnosti sú časté zmluvy, ktorými sa ďalšia osoba zaviaže, že pre podnikateľa niečo zaobstará alebo v jeho mene niečo vykoná (napr. ako sprostredkovateľ či obchodný zástupca). Zákon rozlišuje štyri typy zmlúv, ktoré pri tom možno využiť - mandátnu zmluvu, zmluvu o sprostredkovaní, komisionársku zmluvu a zmluvu o obchodnom zastúpení.

Spoločné znaky zmlúv o zastúpení

Všetky vyššie vymenované zmluvy sú odplatné, u každej má teda poverená osoba (zástupca) nárok na odmenu. Podnikateľ ako osoba poverujúca môže zmluvu kedykoľvek vypovedať. Osoba poverená môže zmluvu vypovedať s účinnosťou ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, kedy bola výpoveď doručená.

Príklad výpovede zmluvy

Ak podnikateľ doručí poverenej osobe výpoveď zmluvy 10. 10., účinky výpovede nastupujú v ten istý deň. Ak by v rovnaký deň poverená osoba doručila podnikateľovi svoju výpoveď, účinky nastanú ku dňu 30.11.

Mandátna zmluva a jej podstata

Mandátna zmluva predstavuje všeobecný zmluvný typ, ktorým sa mandatár (zástupca) zaviaže zariadiť určitú záležitosť pre svojho mandanta (zastúpeného). Zvyšné zmluvy o zastúpení upravujú špeciálne prípady, pri ktorých bolo nevyhnutné upraviť odlišné podmienky, nakoľko sú využívané pri odlišných situáciách. V prípade, že pre dohodnutú činnosť nebude možné použiť zvláštny typ zmluvy, využijeme mandátnu zmluvu ako východiskový zmluvný typ. Mandátnou zmluvou je napríklad zmluva o právnej pomoci medzi podnikateľom a advokátom.

Dôležité upozornenie: Od 1. 1. 2015 sú odmeny (provízie) za sprostredkovanie na základe mandátnych alebo obdobných zmlúv súčasťou základu dane len po zaplatení z príjmu najviac do výšky 20 % sprostredkovaného obchodu.

Pri uzatváraní mandátnej zmluvy si musíme dohodnúť odmenu, a to výslovne priamo v mandátnej zmluve. Ak by sa stalo, že by sme si odmenu priamo v zmluve nedohodli, podľa zákona je takáto situácia akceptovateľná, ak sa poverená osoba - mandatár v zmluve zaväzuje zariadiť činnosť, ktorá je predmetom jeho podnikateľskej činnosti. V takej situácii by mal mandatár nárok na odmenu vo výške obvyklej za činnosť obdobnú tej, ku ktorej sa zaviazal.

Príklad mandátnej zmluvy

V prípade uzatvorenia mandátnej zmluvy, kde predmetom činnosti bude výkon stavebného dozoru, bude stavebnému inžinierovi (mandatárovi) prináležať odmena aj v prípade, že nebude dohodnutá priamo v zmluve, ak by bol stavebný dozor predmetom jeho podnikateľskej činnosti. V prípade, že by stavebný dozor nebol predmetom podnikateľskej činnosti mandatára, nebude sa jednať o mandátnu zmluvu, lebo nebola splnená jedna z nevyhnutných náležitostí mandátnej zmluvy.

Mandatár má povinnosť postupovať podľa pokynov podnikateľa - mandanta, pričom nárok na odmenu mu vznikne ak splní svoju povinnosť podľa zmluvy a pokynov mandanta, bez ohľadu na to, či svojou činnosťou dosiahol očakávaný výsledok.

Príklad povinností mandatára

Na základe mandátnej zmluvy zastupoval advokát podnikateľa v súdnom konaní. Pokiaľ advokát splní všetky svoje povinnosti, má nárok na odmenu aj v prípade, že súdny spor podnikateľ prehrá.

Pokiaľ nie je v zmluve dohodnuté inak, tak má okrem odmeny mandatár nárok aj na náhradu účelne vynaložených nákladov (napr. poštovné, cestovné). Je preto vhodné upraviť túto otázku priamo v zmluve.

Komisionárska zmluva a práva a povinnosti z nej vyplývajúce

Pri komisionárskej zmluve síce poverená osoba rovnako zariaďuje záležitosť na účet podnikateľa, na rozdiel od zmluvy mandátnej však podnikateľovi (komitentovi) nevznikajú žiadne práva ani povinnosti plynúce zo zmluvy, ktorú poverená osoba (komisionár) uzavrela s treťou osobou. Tretie osoby sú výlučne v právnom vzťahu s poverenou osobou.

Príklad komisionárskej zmluvy

Na základe komisionárskej zmluvy sa komisionár zaviazal zaobstarať kúpu a predaj cenných papierov. Poverená osoba (komitent) sa nestáva vlastníkom predávaných ani nakupovaných cenných papierov, vlastníkom je stále podnikateľ. Ak by sa však tretia osoba chcela domáhať práv a povinností z uzatvorenej kúpnej zmluvy, musí sa obrátiť na poverenú osobu.

Po splnení povinnosti zariadiť záležitosť musí komisionár informovať podnikateľa (komitenta) o osobe, s ktorou zmluvu uzavrel, vydať všetko, čo pri zariaďovaní záležitosti získal a predložiť podnikateľovi vyúčtovanie. Po splnení týchto podmienok mu vzniká nárok na odmenu a vedľa toho aj na náhradu účelne vynaložených nákladov.

Dôležité upozornenie: Predaj zmluvy na základe komisionárskej zmluvy je pre účely platenia DPH chápaný ako samostatné dodanie tovaru medzi komitentom a komisionárom a medzi komisionárom a kupujúcim (treťou osobou). Platiteľmi DPH sú teda obaja - ako komitent (zastúpený), tak aj komisionár (zastupujúci).

Zmluva o sprostredkovaní a jej hlavné znaky

Obsahom zmluvy o sprostredkovaní je záväzok, že sprostredkovateľ bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby vytvoril pre podnikateľa (záujemcu) príležitosť uzavrieť zmluvu s treťou osobou. Sprostredkovateľ teda sám zmluvu s treťou osobou neuzatvára, má len povinnosť konať tak, aby došlo k uzavretiu zmluvy.

Príklad zmluvy o sprostredkovaní

Zmluvou o sprostredkovaní sa realitná kancelária zaviaže sprostredkovať podnikateľovi predaj nehnuteľnosti. Samotnú kúpnu zmluvu však uzatvára podnikateľ a tretia osoba, ktorú vyhľadala realitná kancelária v pozícii sprostredkovateľa. Nárok na odmenu vo všeobecnosti vzniká sprostredkovateľovi až uzavretím sprostredkovanej zmluvy.

Pozor však na zmluvy, na základe ktorých sprostredkovateľovi vzniká nárok na odmenu už zaobstaraním príležitosti, bez ohľadu na to, či k uzavretiu zmluvy skutočne došlo. Na náhradu vynaložených nákladov má sprostredkovateľ nárok výlučne v prípade, že sa to výslovne dohodne v zmluve o sprostredkovaní. Na nárok sprostredkovateľa na odmenu však už nemá vplyv to, či zmluvná strana sprostredkovanej zmluvy splní svoje povinnosti.

Príklad nároku na províziu

Nárok na províziu realitnej kancelárii vznikne aj v prípade, že kupujúci na základe sprostredkovanej kúpnej zmluvy nezaplatil celú kúpnu cenu za nehnuteľnosť.

Dôležité upozornenie: Od 1. 1. 2015 sú odmeny (provízie) za sprostredkovanie na základe mandátnych alebo obdobných zmlúv súčasťou základu dane len po zaplatení z príjmu najviac do výšky 20 % sprostredkovaného obchodu.

tags: #rozdiel #medzi #zmluva #o #sprostredkovani #a