Zmluva o sprostredkovaní: Kľúčové informácie, tipy a triky, ktoré vám ušetria peniaze! - Domov dôchodcov a Domov sociálnych služieb Tornaľa

01. March 2026

Zmluva o sprostredkovaní je bežný typ zmluvy, ktorý sa používa v rôznych situáciách, od realitných transakcií až po sprostredkovanie zamestnania. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o zmluve o sprostredkovaní, jej náležitostiach, rozdieloch oproti iným typom zmlúv a dôležitých aspektoch, na ktoré by ste si mali dať pozor.

Právny základ zmluvy o sprostredkovaní

Zmluva o sprostredkovaní je samostatný typ obchodnej zmluvy, ktorý je upravený v ustanoveniach § 642 až § 651 Obchodného zákonníka. Zmluvnými stranami sú sprostredkovateľ a záujemca. Jej podstatou je, že sprostredkovateľ bude vykonávať určitú činnosť smerujúcu k tomu, aby mal záujemca príležitosť uzatvoriť určitú zmluvu, napr. kúpnu, alebo nájomnú s treťou osobou. Sprostredkovateľovi patrí za vyvíjanie tejto činnosti odmena.

Typickým príkladom, kedy sa uzatvára táto zmluva, je v prípade vzťahu developer - realitná kancelária. Developer má postavenie záujemcu, ktorý má záujem predať vybudovanú nehnuteľnosť a realitná kancelária je sprostredkovateľom, ktorá vyvíja činnosť smerujúcu k tomu, aby mohol developer uzatvoriť kúpnu zmluvu s treťou osobou, ktorým je v danom prípade potencionálny kupujúci nehnuteľnosti.

Ďalšími príkladmi, kedy dochádza k využitiu zmluvy o sprostredkovaní, môže byť napr. inzercia ubytovania, kedy sprostredkovateľ (ten kto zverejnil inzerát) vyvíja činnosť smerujúcu k tomu, aby tretie osoby využili ubytovacie služby záujemcu - prevádzkovateľa ubytovacích služieb.

Rozdiel medzi zmluvou o sprostredkovaní a sprostredkovateľskou zmluvou

Náš právny poriadok však pozná okrem zmluvy o sprostredkovaní aj sprostredkovateľskú zmluvu. Aký je rozdiel medzi zmluvou o sprostredkovaní a sprostredkovateľkou zmluvou? Zmluva o sprostredkovaní je samostatný typ obchodnej zmluvy, ktorú uzatvárajú dvaja podnikatelia, ak chce záujemca využiť služby sprostredkovateľa za účelom uzatvorenia zmluvy s treťou osobou. Záujemcom aj sprostredkovateľom je podnikateľ. Naproti tomu, sprostredkovateľská zmluva je typom občianskej zmluvy, ktorá je upravená v ustanoveniach § 774 až § 777 Občianskeho zákonníka. Jej podstatou je tiež obstaranie uzavretia zmluvy pre záujemcu s treťou osobou, za čo sprostredkovateľovi patrí odmena. Sprostredkovateľskú zmluvu však uzatvárajú dve fyzické osoby, nepodnikatelia. Tí si však môžu vybrať a môžu uzatvoriť namiesto sprostredkovateľskej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka zmluvu o sprostredkovaní podľa Obchodného zákonníka. Podnikatelia si však vybrať nemôžu a môžu uzatvoriť len zmluvu o sprostredkovaní podľa Obchodného zákonníka. Rovnako v prípade, ak zmluvu uzatvára podnikateľ s fyzickou osobou, uzatvárajú spravidla sprostredkovateľskú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka. Môžu sa však dohodnúť, že uzatvoria zmluvu o sprostredkovaní podľa Obchodného zákonníka.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Od toho, či je zmluva uzatvorená podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, sa odvíjajú aj ďalšie záležitosti, napr. náhrada škody, premlčanie práva a pod.

Vďaka súčasnej existencii Občianskeho a Obchodného zákonníka (ďalej len „OZ“ a „OBZ“) vzniká v našom právnom poriadku často situácia, kedy je určitá zmluva upravená duplicitne v oboch zákonníkoch. V takých prípadoch vyvstáva otázka kedy uzatvoriť zmluvu podľa ktorého zákonníka. Tomuto problému sa nevyhla ani sprostredkovateľská zmluva, ktorá je tiež upravená duplicitne v oboch zákonníkoch.

Ustanovenie § 262 ods. 1 OBZ umožňuje, aby zmluvný vzťah bol podriadený režimu OBZ aj v tých prípadoch, kedy právny vzťah zmluvných strán nespadá pod ustanovenie § 261 OBZ, t.j. zmluvy medzi nepodnikateľmi. Pri sprostredkovaní prevodu nehnuteľností vo väčšine prípadov ako sprostredkovateľ vystupuje realitná kancelária alebo podnikateľ oprávnený vykonávať takúto činnosť. Druhou zmluvnou stranou (na strane záujemcu) je najčastejšie fyzická osoba, ktorá má v tomto právnom vzťahu postavenie spotrebiteľa. Tzn. K tejto problematike si dovoľujem poukázať na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6Co/705/2014, v ktorom sa súd argumentačne oprel o české súdne rozhodnutia: „ …súd poukázal na to, že v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 23Cdo/2589/2010 po posúdení dopadu Občianskeho či Obchodného zákonníka, ktorých ustanovenia upravujúce zmluvu o sprostredkovaní sú v českom i slovenskom právnom poriadku totožné, v danom prípade voľba Obchodného zákonníka pre úpravu zmluvy o sprostredkovaní uzatvorenej s fyzickou osobou smeruje k zhoršeniu právneho postavenia účastníka zmluvy, ktorý nie je podnikateľom. Voľba Obchodného zákonníka podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka je teda neplatná a sprostredkovateľská zmluva sa spravuje Občianskym zákonníkom.“ Z tohto rozhodnutia vyplýva, že fyzická osoba nemôže s podnikateľom (realitnou kanceláriou) uzatvoriť sprostredkovateľskú zmluvu v režime OBZ.

Právna úprava sprostredkovateľskej zmluvy podľa OZ a OBZ sa výrazne líši už pri samotnej definícii podstatných náležitostí sprostredkovateľskej zmluvy. Podľa ustanovenia § 774 OZ sa sprostredkovateľ zaväzuje pre záujemcu obstarať za odmenu uzatvorenie zmluvy. Podľa ustanovenia § 642 OBZ sa sprostredkovateľ zaväzuje obstarať pre záujemcu príležitosť uzatvoriť určitú zmluvu s treťou osobou. Rozdiel pri vymedzení základnej povinnosti sprostredkovateľa v sprostredkovateľskej zmluve je výrazný už na prvý pohľad. Podľa OZ sprostredkovateľ splní svoju povinnosť až uzatvorením zmluvy medzi záujemcom a treťou osobou, v zmysle OBZ sprostredkovateľ splní svoju zmluvnú povinnosť už aj sprostredkovaním príležitosti uzatvoriť zmluvu s treťou osobou (bez ohľadu na to, či k uzatvoreniu zmluvy dôjde alebo nie). Práve takáto úprava môže viacerých podnikateľov (maklérov) lákať k uzatvoreniu sprostredkovateľskej zmluvy podľa OBZ, aby už samotným obstaraním príležitosti na uzatvorenie zmluvy s treťou osobou bola ich povinnosť zo sprostredkovateľskej zmluvy splnená. Takto vymedzená povinnosť sprostredkovateľa podľa OZ alebo OBZ má následne výrazný vplyv aj na splatnosť odmeny za sprostredkovanie uzatvorenia (príležitosti na uzatvorenie) zmluvy.

Druhou podstatnou náležitosťou sprostredkovateľskej zmluvy je práve záväzok záujemcu zaplatiť odmenu za sprostredkovanie uzatvorenia zmluvy. Takáto odmena je v OZ označená pojmom „odmena“, pričom v OBZ je označená pojmom „provízia“. Práve tento pojem sa v praxi najčastejšie používa, aj keď sa sprostredkovateľská zmluva uzatvára podľa OZ.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Rozdiel medzi zmluvou o sprostredkovaní a zmluvou o obchodnom zastúpení

Zmluva o obchodnom zastúpení predstavuje ďalší samostatný typ obchodnej zmluvy, ktorá je veľmi podobná čo do obsahu so zmluvou o sprostredkovaní. Aký je rozdiel medzi týmito zmluvami?

Pri zmluve o obchodnom zastúpení sa obchodný zástupca zaväzuje vyvíjať pre zastúpenú osobu činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv alebo dojednávať a uzatvárať obchody v mene zastúpenej osoby a na jeho účet. Znie to veľmi podobne ako zmluva o sprostredkovaní. Pri zmluve o obchodnom zastúpení však ide o komplex činností vykonávaných v mene zastúpeného a na jeho účet, čo je odlišné od zmluvy o sprostredkovaní.

Príklad na rozdiel medzi zmluvou o sprostredkovaní a zmluvou o obchodnom zastúpení:

Developer je záujemca, ktorý má záujem predať nehnuteľnosť tretej osobe. Realitná kancelária je sprostredkovateľ, ktorý vyvíja činnosť pre záujemcu, aby tretia osoba kúpila nehnuteľnosť. Ak uzatvoria zmluvu o sprostredkovaní, tak realitná kancelária len vyhľadáva tretiu osobu, ktorá má záujem kúpiť nehnuteľnosť. Kúpnu zmluvu však už uzatvára záujemca (developer) s treťou osobou. Ak by však developer uzatvoril s realitnou kanceláriou zmluvu o obchodnom zastúpení, môže samotná realitná kancelária uzatvoriť kúpnu zmluvu s treťou osobou v mene developera a na jeho účet. Následne by realitná kancelária bola povinná odovzdať developerovi kúpnu cenu po odrátaní provízie, nakoľko kúpnu zmluvu s treťou osobou uzatvorila v jej mene a na jeho účet.

Čo musí obsahovať zmluva o sprostredkovaní

Na to, aby bola zmluva o sprostredkovaní platná, musí obsahovať:

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Označenie zmluvných strán - je potrebné presne určiť, kto je záujemca (v prospech koho má byť vykonávané sprostredkovanie) a kto je sprostredkovateľ (ten, kto má vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu zmluvy s treťou osobou). Pri opomenutí presného označenia zmluvných strán by bolo ťažké určiť, kto má povinnosť vykonávať činnosť smerujúcu k obstaraniu príležitosti záujemcu uzatvoriť zmluvu a kto má povinnosť zaplatiť sprostredkovateľovi odmenu.
Záväzok sprostredkovateľa vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu zmluvy s treťou osobou - je potrebné definovať, akú činnosť má vykonávať sprostredkovateľ, teda činnosť, za ktorú mu je záujemca povinný zaplatiť odmenu. Musí byť zrejmé, čo má byť sprostredkované, teda k uzatvoreniu akej zmluvy pre záujemcu má sprostredkovateľ vyvíjať činnosť.
Výška odmeny - sprostredkovateľ má nárok na odmenu za činnosť, ktorú vykonáva. Výška odmeny musí byť uvedená v zmluve. V prípade, ak nebude uvedená výška odmeny v zmluve, má sprostredkovateľ nárok na odmenu obvyklú, ktorá býva pri obdobných zmluvách v čase uzatvorenia zmluvy o sprostredkovaní. Odmena môže byť určená nielen pevnou sumou, ale taktiež aj napr. percentom z hodnoty sprostredkovanej zmluvy.

Okrem týchto náležitosti, do zmluvy o sprostredkovaní môžete uviesť aj:

Práva a povinnosti zmluvných strán - čo je sprostredkovateľ alebo záujemca povinný alebo čo nesmú. Sprostredkovateľ napr. nesmie navrhnúť záujemcovi uzatvorenie zmluvy s treťou osobou, o ktorej vie, že nesplní uzatvorenú zmluvu so záujemcom.
Určenie, či náklady, ktoré vynaložil sprostredkovateľ, sú už zahrnuté v odmene alebo nie - sprostredkovateľovi môžu vzniknúť pri jeho činnosti náklady. Napr. realitnému agentovi môžu vzniknúť náklady na dopravu k nehnuteľnosti, ktorú chce záujemca predať tretej osobe. Sprostredkovateľ sa môže so záujemcom dohodnúť, že mu záujemca okrem odmeny preplatí aj tieto náklady. Musia to však výslovne uviesť do zmluvy. Ak v zmluve nič nie je, záujemca nie je povinný preplatiť sprostredkovateľovi náklady. Náklady sú potom zahrnuté už v odmene pre sprostredkovateľa.
Kedy vzniká sprostredkovateľovi nárok na odmenu.

Zmluvu o sprostredkovaní možno dohodnúť nie len na dobu neurčitú, ale aj na dobu určitú, napr. jeden rok. V prípade uzatvorenia zmluvy na dobu neurčitú môže ktorákoľvek zmluvná strana zmluvu ukončiť tým, že to oznámi druhej strane. Zmluva zaniká v okamihu, keď oznámenie o ukončení zmluvy dôjde druhej zmluvnej strane. Nie je tak potrebné čakať na uplynutie výpovednej doby pri ukončení zmluvy výpoveďou. Sprostredkovateľ a záujemca sa však môžu dohodnúť na výpovednej dobe.

Tri možnosti, kedy vzniká sprostredkovateľovi nárok na odmenu (províziu)

Významnou otázkou pri zmluve o sprostredkovaní je, kedy vzniká sprostredkovateľovi nárok na odmenu za sprostredkovanie. Obchodný zákonník totiž umožňuje viacero možností.

Prvou možnosťou je, že sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu až v okamihu, keď záujemca uzatvorí zmluvu s treťou osobou. Napr. ak je záujemca developer, ktorý predáva nehnuteľnosť, sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu až v momente, keď developer uzatvorí kúpnu zmluvu na nehnuteľnosť s kupujúcou treťou osobou, ktorú mu dohodil sprostredkovateľ.
Druhou možnosťou je, že nárok na províziu vznikne sprostredkovateľovi už samotným zaobstaraním príležitosti uzatvoriť zmluvu s treťou osobou. V zmluve však musí byť uvedené, že sprostredkovateľ je povinný len zaobstarať príležitosť uzatvoriť s treťou osobou zmluvu. Ide o prípad, ak tretia osoba sa napr. stretne so záujemcom za účelom uzatvorenia zmluvy, ale na poslednú chvíľu nedôjde k uzatvoreniu zmluvy. Ak bol sprostredkovateľ povinný len zaobstarať príležitosť pre záujemcu uzatvoriť zmluvu, má nárok na províziu aj v tomto prípade, hoci nedošlo k uzatvoreniu zmluvy, no zaobstaral pre záujemcu príležitosť uzatvoriť zmluvu.
Treťou možnosťou je, že sprostredkovateľovi vzniká nárok až v okamihu, keď tretia osoba splní svoj záväzok z uzatvorenej zmluvy. Pri príklade s developerom a predajom nehnuteľnosti tak sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu až v okamihu, keď kupujúci zaplatí kúpnu cenu za nehnuteľnosť, nie už samotným uzatvorením kúpnej zmluvy, ako je tomu v pri prvej možnosti.

Na záver je potrebné poznamenať, že sprostredkovateľ nemá nárok na províziu v prípade, ak zmluva bola uzatvorená bez jeho pričinenia.

Sprostredkovateľská zmluva podľa Občianskeho zákonníka

Právny rámec upravujúci sprostredkovateľskú zmluvu je obsiahnutý v § 774 až 777 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „občiansky zákonník“). Občiansky zákonník ustanovuje, že sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.

Úprava tejto zmluvy je veľmi všeobecná, pričom zákon počíta s tým, že podrobnosti o obsahu zmluvy, najmä o jednotlivých právach a povinnostiach zmluvných strán, si účastníci príslušného právneho vzťahu dohodnú individuálne s ohľadom na daný predmet a účel zmluvy, ktorý sledujú. Podrobnejšie je upravená zmluva o sprostredkovaní v Obchodnom zákonníku v § 642 až 651.

Sprostredkovateľská zmluva sa pritom bude spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka vtedy, keď ide o zmluvu medzi podnikateľmi a táto zmluva je zameraná na podnikateľskú činnosť. Ak tieto podmienky nie sú splnené, sprostredkovateľská zmluva podlieha úprave v občianskom zákonníku. To znamená, že ak ide o fyzické osoby nepodnikateľov, právna úprava sprostredkovateľskej zmluvy sa bude spravovať ustanoveniami občianskeho zákonníka. Aj v týchto prípadoch však zákon umožňuje účastníkom právneho vzťahu, ak je sprostredkovateľ podnikateľom, dohodnúť sa, že ich záväzkový vzťah sa bude spravovať obchodnoprávnou úpravou (§ 262 ods. 1 Obchodného zákonníka), takéto dojednanie medzi zmluvnými stranami však musí byť jasne formulované v zmluve.

Upozornenie: Ak je jedna zo zmluvných strán podnikateľom a druhá fyzickou osobou a dohodli sa, že ich právny vzťah pri uzatváraní sprostredkovateľskej zmluvy sa bude spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka, musí byť zmluva vždy vyhotovená písomne.

Zmluvné strany a predmet zmluvy

Sprostredkovateľská zmluva podľa občianskeho zákonníka je neformálnou zmluvou, ktorá sa uzatvára medzi sprostredkovateľom a záujemcom o sprostredkovanie zmluvy s treťou osobou. Zmluvnými stranami sprostredkovateľskej zmluvy sú na jednej strane sprostredkovateľ a na druhej strane záujemca. Sprostredkovateľ sa zaväzuje v zmluve obstarať záujemcovi uzavretie sprostredkúvanej zmluvy a záujemca sa zaväzuje poskytnúť sprostredkovateľovi odmenu. Nárok na províziu mu však vzniká len vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.

Predmetom sprostredkovateľskej zmluvy je záväzok jednej zo zmluvných strán - sprostredkovateľa - obstarať pre záujemcu určitú príležitosť. Táto služba môžu spočívať napríklad v tom, že sprostredkovateľ nájde zmluvného partnera, ktorý chce so záujemcom uzavrieť zmluvu, týchto ľudí zoznámi, môže im pomáhať pri ich vzájomných rokovaniach, ako aj pri uzatváraní sprostredkúvanej zmluvy. To znamená, že na rozdiel od zmluvy o obstaraní predaja veci podľa § 737 a nasl. občianskeho zákonníka, zmluvu, ktorej uzavretie sa sleduje, neuzatvára sprostredkovateľ sám, ale poskytuje súčinnosť a pomoc pri jej uzatváraní.

Povinné náležitosti sprostredkovateľskej zmluvy podľa OZ

Sprostredkovateľská zmluva musí podľa zákona vždy obsahovať nasledovné body:

Označenie zmluvných strán - kto je záujemca (ten, kto sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odmenu za vykonanie činnosti) a kto je sprostredkovateľ (ten, kto má vykonať činnosť smerujúcu k vytvoreniu príležitosti pre záujemcu uzatvoriť zmluvu).
Predmet zmluvy - je potrebné špecifikovať, akú činnosť má vykonávať sprostredkovateľ, teda činnosť, za ktorú mu je záujemca povinný zaplatiť odmenu. Musí byť zrejmé, čo má byť sprostredkované, teda k uzatvoreniu akej zmluvy pre záujemcu má sprostredkovateľ vyvíjať činnosť.
Odmena - sprostredkovateľská zmluva je odplatný typ zmluvy. Sprostredkovateľovi patrí za vykonanie činnosti vždy odplata. Výška odmeny by mala byť primeraná.

Je potrebné uviesť, že sprostredkovateľská zmluva nemusí mať nevyhnutne v písomnú formu. Na sprostredkovaní sa môžu záujemca a sprostredkovateľ dohodnúť aj ústne. Písomná forma však posilňuje právnu istotu, napr. v otázke výšky dojednanej odplaty (niekedy sa používa aj pojem provízia, prípadne odmena). Bez uzatvorenia písomnej formy sprostredkovateľskej zmluvy by mohol vzniknúť v budúcnosti spor o výške odplaty, kde jedna zmluvná strana by tvrdila, že sa dohodla nižšia, prípadne vyššia odplata.

Práva a povinnosti zmluvných strán pri sprostredkovateľskej zmluve podľa OZ

Uzatvorenie sprostredkovateľskej zmluvy prináša pre obe zmluvné strany nielen práva, ale aj povinnosti. Základnou povinnosťou sprostredkovateľa je vyvíjať činnosť smerujúcu k obstaraniu príležitosti pre záujemcu uzatvoriť dohodnutú zmluvu. Občiansky zákonník však obsah tejto činnosti konkrétnejšie nevymedzuje. V sprostredkovateľskej zmluve by tak malo byť aspoň rámcovo vymedzené k uzatvoreniu akej zmluvy alebo príležitosti smeruje činnosť sprostredkovateľa. Spravidla táto činnosť spočíva v tom, že sprostredkovateľ nájde tretiu osobu, bude pôsobiť pri prerokúvaní veci a pripraví uzavretie zmluvy. Medzi činnosťou sprostredkovateľa a uzatvorením zmluvy musí byť priama príčinná súvislosť. Podmienkou sprostredkovania je tiež to, aby sa dosiahol výsledok, ku ktorému sprostredkovanie smerovalo. Ak sa totižto nedostaví výsledok, nemožno hovoriť o sprostredkovaní.

Na druhej strane je povinnosťou záujemcu vyplatiť sprostredkovateľovi dojednanú odmenu. Jej poskytnutie je naviazané na dostavenie sa očakávaného výsledku, ktorý bol dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa. Pre právo na odmenu sprostredkovateľa v dohodnutej výške tak musia byť súčasne splnené dve podmienky a to, že:

záujemca uzavrel s treťou osobou sprostredkovávanú zmluvu a
túto zmluvu uzavreli zmluvné strany pričinením sprostredkovateľa.

Z uvedeného je zrejmé, že sprostredkovateľ nemá právo na odmenu vtedy, ak bola síce zmluva uzavretá, ale sprostredkovateľ sa o to svojou aktívnou účasťou nezaslúžil.

Oznamovacia povinnosť zmluvných strán

V neposlednom rade uzatvorenie sprostredkovateľskej zmluvy prináša pre strany oznamovaciu povinnosť. Sprostredkovateľ je povinný informovať záujemcu o všetkých okolnostiach, ktoré sa týkajú sprostredkovania. Najmä je povinný mu oznámiť tie, ktoré môžu ovplyvniť jeho rozhodnutie uzatvoriť sprostredkovanú zmluvu (informácie o osobe, s ktorými sa má uzatvoriť sprostredkovaná zmluva, o jej dôveryhodnosti, ako aj informácie o cene a pod).

Oznamovaciu povinnosť má aj záujemca, ktorý je povinný oznámiť sprostredkovateľovi predovšetkým vstupné požiadavky o predmete sprostredkovania, čiže za akých okolnosti, s kým a za akú cenu je ochotný uzatvoriť sprostredkovanú zmluvu.

Oprávnenie sprostredkovateľa konať a prijímať za záujemcu

Predmetom zmluvy je obstaranie uzatvorenia sprostredkovanej zmluvy, čiže vytvorenie príležitosti pre záujemcu, aby mohol uzatvoriť takúto sprostredkovanú zmluvu. Sprostredkovateľ už ale ďalej nie je oprávnený uzatvoriť s treťou osobou samotnú sprostredkovanú zmluvu. Taktiež nie je oprávnený prijímať čokoľvek v mene a na účet záujemcu.

Na to, aby mohol sprostredkovateľ konať a prijímať plnenia za záujemcu je potrebné, aby ho na to záujemca splnomocnil na základe plnomocenstva, ktoré musí mať písomnú formu, a to aj v prípade, ak samotná zmluva bola uzatvorená ústne.

Zánik sprostredkovateľskej zmluvy

Sprostredkovateľská zmluva zaniká predovšetkým jej splnením, teda dosiahnutím výsledku, ktorý bol dojednaný v zmluve. Pokiaľ bola zmluva dohodnutá na dobu neurčitú, možno ju ukončiť výpoveďou. Zmluvné strany si taktiež môžu v zmluve dojednať prípady, za ktorých môže zmluvná strana od zmluvy odstúpiť.

Sprostredkovanie zamestnania za úhradu

Ak ste sa rozhodli, že si prácu, či už doma alebo v zahraničí, nájdete cez personálnu agentúru, budete okrem pracovnej zmluvy podpisovať aj zmluvu o sprostredkovaní zamestnania za úhradu. Zmluva o sprostredkovaní zamestnania za úhradu dohaduje prácu záujemcu o prácu s treťou osobou. Sprostredkovanie práce má právo vykonávať právnická osoba alebo fyzická osoba, v prípade, že splní všetky podmienky ustanovené zákonom. Povolenie na sprostredkovanie vydáva Ústredie úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

Podľa zákona personálna agentúra nesmie od uchádzačov o zamestnanie vyberať poplatky za sprostredkovanie. Niektoré iné úkony, ako napríklad sprostredkovanie dopravy alebo ubytovania, byť spoplatnené môžu. Ak agentúra vydá zmluvu o sprostredkovaní, ktorá nie je v súlade so zákonom o službách zamestnanosti, je možné podať podnet k jej prešetreniu na Ústredie úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

Vzor zmluvy o sprostredkovaní

Pre lepšiu predstavu o tom, ako vyzerá zmluva o sprostredkovaní, uvádzame vzor: