
Sprostredkovateľská zmluva predstavuje dôležitý nástroj v rôznych oblastiach, od realít po finančné poradenstvo. V tomto článku sa podrobne pozrieme na sprostredkovateľskú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka, jej náležitosti, práva a povinnosti zmluvných strán a ďalšie dôležité aspekty.
Právny rámec upravujúci sprostredkovateľskú zmluvu je obsiahnutý v § 774 až 777 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. Občiansky zákonník ustanovuje, že sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.
Úprava tejto zmluvy je veľmi všeobecná, pričom zákon počíta s tým, že podrobnosti o obsahu zmluvy, najmä o jednotlivých právach a povinnostiach zmluvných strán, si účastníci príslušného právneho vzťahu dohodnú individuálne s ohľadom na daný predmet a účel zmluvy, ktorý sledujú. Podrobnejšie je upravená zmluva o sprostredkovaní v Obchodnom zákonníku v § 642 až 651.
Sprostredkovateľská zmluva sa pritom bude spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka vtedy, keď ide o zmluvu medzi podnikateľmi a táto zmluva je zameraná na podnikateľskú činnosť. Ak tieto podmienky nie sú splnené, sprostredkovateľská zmluva podlieha úprave v občianskom zákonníku. To znamená, že ak ide o fyzické osoby nepodnikateľov, právna úprava sprostredkovateľskej zmluvy sa bude spravovať ustanoveniami občianskeho zákonníka.
Aj v týchto prípadoch však zákon umožňuje účastníkom právneho vzťahu, ak je sprostredkovateľ podnikateľom, dohodnúť sa, že ich záväzkový vzťah sa bude spravovať obchodnoprávnou úpravou (§ 262 ods. 1 Obchodného zákonníka), takéto dojednanie medzi zmluvnými stranami však musí byť jasne formulované v zmluve.
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
Upozornenie: Ak je jedna zo zmluvných strán podnikateľom a druhá fyzickou osobou a dohodli sa, že ich právny vzťah pri uzatváraní sprostredkovateľskej zmluvy sa bude spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka, musí byť zmluva vždy vyhotovená písomne.
Sprostredkovateľská zmluva podľa občianskeho zákonníka je neformálnou zmluvou, ktorá sa uzatvára medzi sprostredkovateľom a záujemcom o sprostredkovanie zmluvy s treťou osobou.
Zmluvnými stranami sprostredkovateľskej zmluvy sú na jednej strane sprostredkovateľ a na druhej strane záujemca. Sprostredkovateľ sa zaväzuje v zmluve obstarať záujemcovi uzavretie sprostredkúvanej zmluvy a záujemca sa zaväzuje poskytnúť sprostredkovateľovi odmenu. Nárok na províziu mu však vzniká len vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.
Predmetom sprostredkovateľskej zmluvy je záväzok jednej zo zmluvných strán - sprostredkovateľa - obstarať pre záujemcu určitú príležitosť. Táto služba môžu spočívať napríklad v tom, že sprostredkovateľ nájde zmluvného partnera, ktorý chce so záujemcom uzavrieť zmluvu, týchto ľudí zoznámi, môže im pomáhať pri ich vzájomných rokovaniach, ako aj pri uzatváraní sprostredkúvanej zmluvy. To znamená, že na rozdiel od zmluvy o obstaraní predaja veci podľa § 737 a nasl. občianskeho zákonníka, zmluvu, ktorej uzavretie sa sleduje, neuzatvára sprostredkovateľ sám, ale poskytuje súčinnosť a pomoc pri jej uzatváraní.
Sprostredkovateľská zmluva predstavuje zmluvu, ktorou sa jedna strana (záujemca) zaväzuje zaplatiť druhej strane (sprostredkovateľovi) odmenu za to, že sprostredkovateľ vytvorí pre záujemcu príležitosť uzavrieť zmluvu (napr. kúpnu alebo nájomnú zmluvu). Predpokladom je, že tento požadovaný výsledok sa dosiahne pričinením (činnosťou) sprostredkovateľa.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Sprostredkovateľská zmluva musí podľa zákona vždy obsahovať nasledovné body:
Je potrebné uviesť, že sprostredkovateľská zmluva nemusí mať nevyhnutne v písomnú formu. Na sprostredkovaní sa môžu záujemca a sprostredkovateľ dohodnúť aj ústne. Písomná forma však posilňuje právnu istotu, napr. v otázke výšky dojednanej odplaty (niekedy sa používa aj pojem provízia, prípadne odmena). Bez uzatvorenia písomnej formy sprostredkovateľskej zmluvy by mohol vzniknúť v budúcnosti spor o výške odplaty, kde jedna zmluvná strana by tvrdila, že sa dohodla nižšia, prípadne vyššia odplata.
Uzatvorenie sprostredkovateľskej zmluvy prináša pre obe zmluvné strany nielen práva, ale aj povinnosti.
Zaplatiť sprostredkovateľovi dojednanú odmenu, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa. Pre právo na odmenu sprostredkovateľa v dohodnutej výške tak musia byť súčasne splnené dve podmienky a to, že:
Oznámiť sprostredkovateľovi predovšetkým vstupné požiadavky o predmete sprostredkovania, čiže za akých okolnosti, s kým a za akú cenu je ochotný uzatvoriť sprostredkovanú zmluvu.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe
Poskytnúť sprostredkovateľovi všetky potrebné informácie a doklady, ktoré sú nevyhnutne potrebné pre splnenie záväzku sprostredkovateľa.
Okrem odmeny má sprostredkovateľ právo aj na úhradu nákladov, ktoré vynaložil v súvislosti so sprostredkovanou činnosťou. Toto právo má však len za predpokladu, že to medzi ním a záujemcom bolo výslovne dojednané v zmluve. Dohoda o náhrade nákladov by mala obsahovať aj to, či táto náhrada patrí sprostredkovateľovi aj v prípade, ak k samotnému obstaraniu sprostredkúvanej zmluvy nedôjde. V prípade absencie takejto dohody platí, že sprostredkovateľ má nárok na náhradu nákladov iba v prípade vzniku nároku na odmenu, t.j. ak došlo k uzatvoreniu sprostredkúvanej zmluvy pričinením sprostredkovateľa.
Ani tieto náklady zákon bližšie nešpecifikuje. Preto je vhodné, ak sa strany dohodnú na náhrade nákladov, aby aj špecifikovali tieto náklady. V zásade má sprostredkovateľ nárok na účelne a preukázateľné náklady vynaložené v súvislosti so sprostredkovaním. Spravidla ide o rôzne poplatky, cestovné, poštovné alebo telekomunikačné výdavky.
Lucia sa rozhodla odsťahovať a predať dom. S realitným maklérom uzatvorila sprostredkovateľskú zmluvu, kde sa dohodli, že sprostredkovateľ má nárok aj na náhradu nákladov. Pri výkone sprostredkovanej činnosti realitný maklér vynaložil náklady na cestu na stretnutie s klientom vo výške 30 eur. Lucia je tak povinná okrem dojednanej odmeny zaplatiť realitnému maklérovi aj náhradu nákladov vo výške 30 eur.
Predmetom zmluvy je obstaranie uzatvorenia sprostredkovanej zmluvy, čiže vytvorenie príležitosti pre záujemcu, aby mohol uzatvoriť takúto sprostredkovanú zmluvu. Sprostredkovateľ už ale ďalej nie je oprávnený uzatvoriť s treťou osobou samotnú sprostredkovanú zmluvu. Taktiež nie je oprávnený prijímať čokoľvek v mene a na účet záujemcu.
Na to, aby mohol sprostredkovateľ konať a prijímať plnenia za záujemcu je potrebné, aby ho na to záujemca splnomocnil na základe plnomocenstva, ktoré musí mať písomnú formu, a to aj v prípade, ak samotná zmluva bola uzatvorená ústne.
Lucia sa rozhodla odsťahovať a predať byt. S realitným maklérom uzatvorila sprostredkovateľskú zmluvu. Realitný maklér svojou činnosťou našiel záujemcu o kúpu (Mareka). Súčasťou sprostredkovateľskej zmluvy nie je osobitné plnomocenstvo na konanie a prijímanie plnenia v mene a na účet Lucie. Preto samotnú kúpnu zmluvu musí uzatvoriť s Marekom priamo Lucia a nie realitný maklér, ktorý nemôže ani prevziať kúpnu cenu. Ak by Lucia udelila realitnému maklérovi aj osobitné plnomocenstvo, ten by mohol v mene Lucie uzatvoriť s Marekom kúpnu zmluvu a taktiež aj prevziať kúpnu cenu.
Sprostredkovateľská zmluva zaniká predovšetkým jej splnením, teda dosiahnutím výsledku, ktorý bol dojednaný v zmluve. Pokiaľ bola zmluva dohodnutá na dobu neurčitú, možno ju ukončiť výpoveďou. Zmluvné strany si taktiež môžu v zmluve dojednať prípady, za ktorých môže zmluvná strana od zmluvy odstúpiť.
Okrem sprostredkovateľskej zmluvy pozná právny poriadok SR aj zmluvu o sprostredkovaní. Rozdiel medzi týmito zmluvami je ten, že sprostredkovateľská zmluva je typom občianskej zmluvy a zmluva o sprostredkovaní je typom obchodnej zmluvy.
Sprostredkovateľskú zmluvu spravidla uzatvárajú dve fyzické osoby - nepodnikatelia navzájom, prípadne podnikateľ s nepodnikateľom. Tí však majú možnosť vybrať si, že namiesto sprostredkovateľskej zmluvy uzatvoria zmluvu o sprostredkovaní podľa Obchodného zákonníka. Musia to však výslovne uviesť do zmluvy, že uzatvárajú zmluvu o sprostredkovaní. Naproti tomu, podnikatelia si nemôžu vybrať a vždy uzatvárajú zmluvu o sprostredkovaní podľa Obchodného zákonníka.
Od toho, či je zmluva uzatvorená podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, sa odvíjajú aj ďalšie záležitosti, napr. náhrada škody, premlčanie práva a pod.
Sprostredkovateľská zmluva je taktiež podobná príkaznej zmluve a zmluve o obstaraní predaja veci. Príkazná zmluva sa však odlišuje v tom, že odmena patrí osobe iba vtedy, ak to bolo dojednané medzi zmluvnými stranami alebo ak to vyplýva z povahy činnosti. Taktiež odmena nie je naviazaná na výsledok. Predmetom príkaznej zmluvy je obstaranie určitej veci alebo vykonanie inej činnosti (napr. prevzatie kúpnej ceny za predaj určitej veci).
Pri zmluve o obstaraní predaja veci (napr. auta alebo motorky) je predmetom prevzatie určitej konkrétnej veci za účelom obstarania jej predaja. Osoba, ktorá prevzala vec za účelom jej predaja, je oprávnená sama uzatvoriť zmluvu, a tak predať danú vec, čo predstavuje ďalší rozdiel v porovnaní so sprostredkovateľskou zmluvou.
tags: #zmluva #o #sprostredkovani #obciansky #zakonnik #vzor