
Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie sa krajina zaviazala prispôsobiť systém ochrany spotrebiteľov štandardom platným pre všetky členské štáty. V posledných rokoch sa právna ochrana spotrebiteľov, čiže fyzických osôb, ktoré pri uzatváraní zmlúv konajú mimo svojej podnikateľskej činnosti, neustále zvyšuje. Zmluvy medzi spotrebiteľom a dodávateľom, ktorý koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti, sa označujú ako spotrebiteľské zmluvy. Právo na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami je jedným zo základných práv spotrebiteľov.
Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (§ 52 Občianskeho zákonníka). Rozhodujúca je teda povaha účastníkov zmluvy a nie právny predpis, ktorým sa zmluva spravuje.
Príkladmi spotrebiteľských zmlúv sú poistné zmluvy (medzi klientom a poisťovňou) a kúpne zmluvy (napríklad pri nákupe tovaru v obchode).
Neprijateľnou podmienkou možno rozumieť dojednanie nachádzajúce sa v spotrebiteľskej zmluve, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Dôvodom zvýšenej ochrany spotrebiteľa je jeho nerovnocenné postavenie voči dodávateľovi z hľadiska vedomostí a skúseností s uzatváraním zmlúv. Spotrebiteľ často nemá možnosť ovplyvniť vopred určené zmluvné podmienky.
Ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakotvuje generálnu klauzulu, avšak nie každá podmienka, ktorá sa javí ako neprijateľná, ňou aj skutočne musí byť. Je potrebné zohľadniť aj ďalšie podmienky zmluvy a okolnosti, za ktorých bola uzatvorená. Občiansky zákonník obsahuje aj demonštratívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok v § 53 ods. 4, ktorý však nie je taxatívny. Za neprijateľné sa môžu považovať aj iné podmienky, ktoré je možné subsumovať pod generálnu klauzulu.
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka zakazuje obsiahnuť do spotrebiteľskej zmluvy neprimerane vysoké sankcie, ako sú úroky z omeškania alebo zmluvná pokuta.
Zmluvná pokuta zabezpečuje riadne a včasné splnenie povinnosti a viaže sa na konkrétne porušenie zmluvnej povinnosti. Úhrada zmluvnej pokuty neznamená zánik záväzku povinnej strany, ktorá je naďalej povinná splniť svoj záväzok, pokiaľ sa strany nedohodnú inak.
Dojednania obsahujúce neprimerane vysoké zmluvné pokuty sú v súlade s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka považované za neplatné od počiatku. Súd však môže rozhodnúť o neplatnosti celej zmluvy, ak nemožno neplatnú časť oddeliť od ostatného obsahu (§ 41 Občianskeho zákonníka). Súd nie je oprávnený znížiť výšku zmluvnej pokuty, ale iba rozhodnúť o platnosti alebo neplatnosti zmluvného dojednania.
Zmluvné strany si môžu v spotrebiteľských zmluvách dohodnúť zmluvné pokuty za porušenie jednotlivých povinností, avšak ich výška musí byť primeraná. Judikatúra odporúča dojednať zmluvnú pokutu vo forme určitej sadzby za stanovenú časovú jednotku, čo nemá vplyv na dojednanie úroku z omeškania. Primeranosť zmluvnej pokuty sa posudzuje aj s ohľadom na ďalšie sankcie dojednané v zmluve.
Zmluvnú pokutu je možné stanoviť aj formou pevne stanovenej sumy, pričom je potrebné zohľadniť výšku zabezpečovanej povinnosti. Ak výška zmluvnej pokuty niekoľkonásobne prevyšuje výšku zabezpečovanej povinnosti, súdy ju často vyhlasujú za neplatnú. V spotrebiteľskej zmluve je možné dojednať zmluvnú pokutu za každé opakované porušenie zabezpečenej povinnosti. Dôležité je, aby nebola sankcionovaná výlučne len jedna strana a aby sankcie boli pre obe strany vyvážené.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Dodávatelia by mali pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv a dojednávaní zmluvných pokút brať na zreteľ najmä § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, aby predišli vyhláseniu dojednania o zmluvnej pokute za neplatné. Spotrebitelia by mali v prípade, ak usúdia, že zmluvná pokuta je neprimerane vysoká alebo v rozpore s uvedeným ustanovením, upozorniť na to dodávateľa. Ak dodávateľ argument spotrebiteľa neuzná, spotrebiteľ sa môže domáhať svojho práva na súde alebo sa obrátiť na iné inštitúcie - orgány štátnej správy.
Trendom je využívať sprostredkovateľa (napr. realitnú kanceláriu) pri kúpe nehnuteľnosti. Na tento účel sa uzatvára zmluva o sprostredkovaní kúpy nehnuteľnosti. Problém nastáva, ak sa kupujúci rozhodne nehnuteľnosť nekúpiť.
Slovenský právny poriadok obsahuje duplicitnú právnu úpravu zmluvných vzťahov, čo spôsobuje problémy. V zásade platí, že ak je sprostredkovateľ podnikateľ a záujemca o kúpu nie je podnikateľ, daný právny vzťah nespadá pod ustanovenia Obchodného zákonníka. Predmetom záväzku je sprostredkovanie uzavretia zmluvy, pričom samotná kúpa nehnuteľnosti je predmetom sprostredkúvanej zmluvy, ktorá musí byť v režime občianskeho práva.
Odmena sprostredkovateľa je viazaná na skutočnosť, že došlo k splneniu účelu sprostredkovania, a to k uzavretiu sprostredkúvanej zmluvy pričinením sprostredkovateľa. Ak k uzavretiu zmluvy nedôjde alebo dôjde bez pričinenia sprostredkovateľa, nárok na odmenu mu nevzniká.
V mnohých sprostredkovateľských zmluvách je zmluvná pokuta zakotvená ako sankcia za neuzavretie sprostredkúvanej zmluvy. Judikatúra však zaujala stanovisko, že neuzavretie sprostredkúvanej zmluvy nemôže byť klasifikované ako porušenie zmluvnej povinnosti. Ne/uzavretie zmluvy je právom, za výkon ktorého nie je možné osobu sankcionovať.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe
Veľmi zaujímavým pojmom v sprostredkovateľských zmluvách býva cena rezervácie, ktorá môže znamenať poplatok za rezerváciu kúpy, ktorý v prípade neuzavretia kúpnej zmluvy nehnuteľnosti pripadne sprostredkovateľovi ako zmluvná pokuta. Najvyšší súd Českej republiky sa zaoberal situáciou rezervačnej zmluvy a dospel k záveru, že takéto dojednanie je nemožné a tento rezervačný poplatok nemôže byť prepadnutý v prospech sprostredkovateľa ako zmluvná pokuta.
Civilný sporový poriadok upravuje v druhej hlave tretej časti spory s ochranou slabšej strany, kam patria aj spotrebiteľské spory. Spotrebiteľský spor je definovaný ako spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci s ňou.
Možnosti zastúpenia spotrebiteľa v spotrebiteľskom spore sú širšie. Ak spotrebiteľa zastupuje všeobecný zástupca alebo právnická osoba založená na ochranu spotrebiteľa, môže predložiť všetky skutočnosti a dôkazy najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ak je spotrebiteľ zastúpený advokátom, táto výnimka neplatí.
Poučovacia povinnosť vo vzťahu k slabšej strane je širšia než všeobecná poučovacia povinnosť. Súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Ak spotrebiteľ nie je zastúpený advokátom, môže predložiť všetky skutočnosti a dôkazy najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pričom sa nepoužijú ustanovenia o sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania.
Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka je neprijateľná, a uviesť jej znenie vo výroku rozsudku. Zmena žaloby sa v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným spotrebiteľ. Spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva bude oslobodený od súdnych poplatkov.
Súčasný dualizmus záväzkového práva, teda stav, keď sú inak rovnaké inštitúty upravené odlišne v Občianskom a Obchodnom zákonníku, spôsobuje roztrieštenosť, neprehľadnosť a nejednoznačnosť právnej úpravy. Vhodným riešením by bolo prejsť k monistickej koncepcii, teda k jednotnej úprave záväzkového práva obsiahnutej v Občianskom zákonníku, ktorá by sa vzťahovala aj na obchodné záväzkové právne vzťahy.
tags: #zmluva #o #sprostredkovani #zmluvná #pokuta #spotrebiteľská