Zmluva o tovare vyvezenom mimo colného územia EÚ: Vzor a povinnosti

Tento článok sa zameriava na problematiku zmlúv o tovare vyvezenom mimo colného územia EÚ, s dôrazom na hlásenia INTRASTAT-SK a s tým súvisiace povinnosti spravodajských jednotiek. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tejto téme, ktorý bude zrozumiteľný pre široké spektrum čitateľov, od študentov až po odborníkov v oblasti zahraničného obchodu.

INTRASTAT-SK hlásenia: Základný rámec

Štatistické zisťovania INTRASTAT-SK slúžia na sledovanie pohybu tovaru medzi Slovenskou republikou a ostatnými členskými štátmi Európskej únie. Na hláseniach INTRASTAT-SK sa vykazuje tovar Únie, ktorý vstupuje na alebo opúšťa územie Slovenska. Aj tovar, ktorý nie je tovarom Únie, a je v pohybe medzi Slovenskom a inými členským štátmi EÚ, sa uvádza na hláseniach INTRASTAT-SK, ale len za podmienky, že sa nachádza v colnom režime aktívny zušľachťovací styk.

Povinnosti spravodajskej jednotky

Spravodajská jednotka je subjekt, ktorý má povinnosť predkladať hlásenia INTRASTAT-SK. Medzi jej základné povinnosti patrí:

• Vypracovanie hlásení: K vypracovaniu Hlásenia o dovoze tovaru v rámci EÚ použije spravodajská jednotka ako vzor formulár ZO 1-12. Hlásenie o vývoze tovaru v rámci EÚ vypracuje spravodajská jednotka podľa vzoru formulára ZO 2-12.
• Poskytovanie údajov: Spravodajská jednotka sa pri poskytovaní údajov pre štatistické zisťovania INTRASTAT-SK riadi metodickými vysvetlivkami a pokynmi vydanými Štatistickým úradom SR.
• Doplňujúce informácie: Štatistický úrad SR môže požiadať spravodajskú jednotku o doplňujúce informácie k údajom poskytnutým na INTRASTAT-SK hláseniach, najmä zdôvodnenie vykázaných údajov.
• Prihlasovacie údaje: Spravodajská jednotka potrebuje k prihláseniu na portál prihlasovacie údaje, ktoré generuje Colná sekcia FR SR a zasiela ich Štatistický úrad SR. Následne je spravodajská jednotka vyzvaná, aby si zmenila inicializačné heslo a pravidelne si ho menila.
• Používanie programov: Spravodajská jednotka môže pre vytvorenie INTRASTAT-SK hlásení použiť aj komerčne distribuované programy alebo programy vytvorené samotnou spravodajskou jednotkou. Štatistický úrad SR však neautorizuje ani neposudzuje tieto programové prostriedky.
• Elektronická forma: Iná elektronická forma môže byť použitá len v mimoriadnych a výnimočných prípadoch (napríklad porucha technických, programových prostriedkov, pripojenia na internet a pod.) po dohode so Štatistickým úradom SR.

Identifikácia spravodajskej jednotky

V hlásení sa uvádza obchodné meno spravodajskej jednotky spolu s úplnou adresou jej sídla a identifikačným číslom pre DPH. Identifikačné číslo pre DPH sa uvedie v tvare, v akom bolo pridelené spravodajskej jednotke príslušným daňovým úradom.

Zastupovanie spravodajskej jednotky

Ak spravodajská jednotka poverila tretiu stranu, aby predložila hlásenie, táto skutočnosť sa uvedie v príslušnom odseku hlásenia. Ak nie sú vykázané údaje úplné alebo pravdivé, alebo nie sú poskytnuté v stanovených termínoch, môže Štatistický úrad SR uložiť pokutu, aj keď INTRASTAT-SK hlásenia predložil zástupca.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Sledované obdobie

Ak je tovar predmetom obchodnej operácie, ktorá je nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu alebo dodaním tovaru z tuzemska do iného členského štátu podľa platného zákona o DPH, sledovaným obdobím je kalendárny mesiac, v ktorom vznikla daňová povinnosť podľa tohto zákona. Do prvého pododseku sa uvedie mesiac (napr. 01, 02, 03, …, 10, 11, 12), do druhého pododseku sa uvedú dve posledné číslice roka (napr.

Ďalšie údaje v hlásení

• Uvedie sa celkový počet položiek vyplnených v INTRASTAT-SK hlásení.
• Uvedie sa poradové číslo INTRASTAT-SK hlásenia v sledovanom období. Hlásenia sa číslujú zvlášť pre dovoz a zvlášť pre vývoz.
• Tento odsek sa vypĺňa iba v prípade, keď sa predkladá opravné hlásenie. Uvedie sa poradové číslo opravného hlásenia.

Kombinovaná nomenklatúra a jej význam

Spravodajská jednotka môže uviesť aj úplné názvy podpoložiek kombinovanej nomenklatúry tzv. samovysvetľujúce texty, ktoré pripravuje a každoročne aktualizuje Štatistický úrad SR ako pomôcku pre užívateľov štatistiky zahraničného obchodu. Kombinovaná nomenklatúra sa každý rok upravuje. Zvyčajne v októbri je publikované vykonávacie nariadenie Komisie, ktorým sa mení príloha I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku.

Kontrola kódov a merných jednotiek

Spravodajská jednotka by si mala vždy na začiatku roka skontrolovať, či sa kódy používané v predchádzajúcom roku nezmenili (prípadne, či sa nezmenili dodatkové merné jednotky stanovené pre daný KN kód). Pre vykazovanie špecifických kódov z kapitoly 98 a 99 platia osobitné pravidlá.

Hodnota tovaru a prepočet meny

Pre každú položku sa uvedie hodnota tovaru zaokrúhlená na celé eurá smerom nahor. Minimálna hodnota, ktorú je možné uviesť na hlásení, je 1 euro. Táto hodnota sa rovná základu dane, ktorý sa má určiť pre daňové účely podľa platného zákona o DPH. Ak je dovezený alebo vyvezený tovar predmetom obchodnej operácie, ktorá je nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu alebo dodaním tovaru z tuzemska do iného členského štátu podľa platného zákona o DPH, na prepočet fakturovanej sumy z cudzej meny na euro sa použije kurz, ktorý sa použil pre daňové účely podľa tohto zákona.

Súvisiace výdavky a fakturácia

Ak do základu dane podľa zákona o DPH vchádzajú súvisiace výdavky ako provízia, náklady na balenie, náklady na prepravu a náklady poistenia, tieto výdavky sa zahrnú do hodnoty tovaru. Ak je na faktúre uvedených viac druhov tovaru, ktorým zodpovedajú rôzne podpoložky kombinovanej nomenklatúry bez toho, aby bola uvedená fakturovaná suma zvlášť pre každú tovarovú položku, celková fakturovaná suma sa rozdelí odhadom medzi jednotlivé tovarové položky.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Členský štát zaslania a určenia

Členským štátom zaslania je členský štát EÚ alebo územie Severného Írska, z ktorého bol tovar vyvezený do Slovenskej republiky. Regiónom určenia je slovenský región, v ktorom bude tovar spotrebovaný alebo zostavený, spracovaný alebo prepracovaný. Regiónom pôvodu je slovenský región, v ktorom bol tovar vyrobený, získaný alebo zostavený, spracovaný alebo prepracovaný.

Príklady určenia členského štátu zaslania

• Slovenský zákazník nakúpi tovar od belgického dodávateľa, ktorý má centrálny sklad v Nemecku. Tovar je dodaný na Slovensko z tohto skladu. V tomto prípade je členským štátom zaslania Nemecko.
• Slovenský zákazník nakúpi tovar od belgického dodávateľa. Tovar je nasmerovaný na Slovensko z Belgicka, kde bude naložený na kamión. Kamión sa počas cesty pokazí, takže tovar bude dočasne uskladnený v Nemecku. Následne bude v Nemecku preložený na náhradný kamión a dodaný na Slovensko. V tomto prípade zastávka v Nemecku súvisí s dopravou, preto je členským štátom zaslania Belgicko.

Krajina pôvodu tovaru

Uvedie sa krajina, z ktorej tovar pochádza. Tovar úplne vyrobený alebo získaný v krajine, pochádza z tejto krajiny. Na určenie pôvodu tovaru sa použijú pravidlá pre určenie nepreferenčného pôvodu tovaru. Pôvod tovaru je možné zmeniť len jeho prepracovaním (spracovaním), preto sa pôvod tovaru zachováva bez ohľadu na to, ako dlho sa tovar používa.

Príklad určenia krajiny pôvodu

Spoločnosť sa rozhodne kúpiť v Nemecku používané motorové vozidlo značky Peugeot, ktoré bolo vyrobené vo Francúzsku. V tomto prípade je krajinou pôvodu Francúzsko. Ak krajina pôvodu nie je známa, na intra-EÚ dovoze sa v tomto odseku uvedie členský štát, z ktorého bol tovar na Slovensko dovezený.

Kódovanie krajiny pôvodu

Na vykázanie krajiny pôvodu sa použije abecedný kód podľa platnej Nomenklatúry krajín a území pre európsku štatistiku medzinárodného obchodu s tovarom uvedenej v prílohe 4. Táto nomenklatúra je vydávaná formou vykonávacieho nariadenia Komisie a aktualizovaná je nepravidelne. Kódovanie vychádza z normy ISO 3166-1 alpha 2, avšak v niektorých prípadoch EÚ vytvorila vlastné kódy. Nomenklatúra krajín a území obsahuje aj kódy, ktoré sa uplatňujú pri zjednodušenom vykazovaní špecifických tovarov alebo pohybov (napr. kód QR pre tovar dodávaný na palubu plavidiel a lietadiel) alebo na vykázanie nešpecifikovaných území (napr. kód QV pre elektrinu a plyn). Keďže táto nomenklatúra je používaná aj na colné účely, obsahuje kód EÚ označujúci tovar pochádzajúci z EÚ.

Hmotnosť tovaru a dodatkové merné jednotky

Pre každú položku sa uvedie skutočná hmotnosť tovaru bez všetkých obalov. Vyjadruje sa v celých kilogramoch s prípadným zaokrúhlením smerom nahor pri hmotnosti menšej ako 1 kg.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Príklad vykazovania hmotnosti

Spoločnosť dovezie na Slovensko 200 fliaš suchého červeného vína s objemom 0,7 litra. V prepravných dokumentoch bude uvedená hmotnosť 220 kg, keďže každá fľaša váži 1,1 kg z toho 0,4 kg je hmotnosť fľaše. Na hlásení sa uvedie hmotnosť 220 kg.

Dodatkové merné jednotky

Množstvo dovezeného alebo vyvezeného tovaru v dodatkových merných jednotkách sa vykazuje len pri tých podpoložkách kombinovanej nomenklatúry uvedených v odseku 8 Kód tovaru, ktoré majú v Spoločnom colnom sadzobníku priradenú mernú jednotku. Dodatkové merné jednotky nemusia vždy zodpovedať merným jednotkám, v ktorých je vystavená faktúra alebo merným jednotkám bežne používaným v danom odvetví. Spolu so zatriedením tovaru podľa podpoložky kombinovanej nomenklatúry by si spravodajská jednotka mala vždy overiť aj dodatkovú mernú jednotku priradenú k tejto podpoložke.

Druh obchodu a jeho kódovanie

Pre kódovanie druhu obchodu sa používajú špecifické kódy, ktoré definujú charakter transakcie.

• Kód 1: Štandardné nákupy a predaje tovaru z a do členských štátov EÚ. Vykazujú sa bez ohľadu na to, či je zmluvnou stranou slovenskej spravodajskej jednotky zdaniteľná osoba, právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, alebo fyzická osoba - nepodnikateľ. Ak je zahraničný predávajúci alebo kupujúci súkromnou osobou, t. j. fyzickou osobou - nepodnikateľom, spravodajská jednotka uvedie na INTRASTAT-SK hlásení kód 1/2. V prípade komisionárskych zmlúv sa komisionár zaväzuje, že zariadi vo vlastnom mene pre komitenta na jeho účet predaj tovaru. Komitent sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu. Z pohľadu DPH komisionár, ktorý obstará kúpu alebo predaj tovaru, je považovaný za osobu, ktorá tovar kúpila alebo predala.
• Kód 2: Tovar, ktorý bol pôvodne zaznamenaný pod kódom 1. Vrátenie tovaru, ktorý bol pôvodne zaznamenaný pod inými kódmi Druhu obchodu, sa zaznamenáva pod týmito kódmi. Výnimkou je vrátenie tovaru, ktorý bol dovezený alebo vyvezený na účely spracovania na základe zmluvy, a teda vykázaný pod kódom 4.
• Kód 3: Transakcie, kedy kupujúci nadobudne vlastníctvo tovaru s časovým odstupom od momentu, kedy tovar vstúpil na alebo opustil územie Slovenskej republiky. Ak je transakcia z pohľadu platného zákona o DPH premiestnením tovaru (§ 11 ods. 8 pre intra-EÚ dovoz respektíve § 8 ods. 4 pre intra-EÚ vývoz) a tovar, ktorý sa premiestňuje, nebude predmetom spracovania, na INTRASTAT-SK hlásení sa ako Druh obchodu uvedie kód 3/1. Predaj po schválení alebo po skúške je podmienený predaj tovaru. Kupujúci, ktorý uzatvorí zmluvu o predaji, dostane tovar a má stanovenú lehotu na vyskúšanie, než sa rozhodne, či si ho kúpi. Na rozdiel od predaja, ktorý dáva kupujúcemu právo vrátiť tovar, pri predaji po schválení zostáva vlastnícke právo k tovaru a s ním aj zodpovednosť za riziko poškodenia alebo straty predávajúceho až do okamihu, keď kupujúci svojim rozhodnutím potvrdí kúpu. Ak sa kupujúci v stanovenej lehote nerozhodne, má sa spravidla za to, že tovar prevzal a vlastnícke právo týmto okamihom prechádza. Kód 3/2 sa používa aj pre konsignačné a call-off stock operácie.
• Kód 7: Aj keď sú kvázi dovoz a kvázi vývoz definované v kontexte obchodu s tovarom mimo EÚ, k týmto operáciám prislúchajú intra-EÚ pohyby tovaru, ktoré sa vykazujú pod kódom 7. V prípade, že ide o operácie slovenských subjektov realizujúcich colné konanie v inom členskom štáte, pôjde o tzv. nepriamy dovoz lebo nepriamy vývoz tovaru. V prípade kvázi dovozu ide o obchodnú operáciu, kedy zahraničný subjekt predloží v Slovenskej republike dovozné colné vyhlásenie, v ktorom navrhne prepustiť tovar dovážaný z nečlenskej krajiny do voľného obehu, pričom tovar bude následne dodaný do iného členského štátu, kde bude aj zaplatená DPH. Zvyčajne ide o colný režim 4200 alebo 6300. Na Slovensku bude z pohľadu zákona o DPH uvedená operácia dodaním tovaru z tuzemska do iného členského štátu. V prípade kvázi vývozu je obchodná operácia, pri ktorej zahraničný vývozca prepúšťa tovar do režimu vývoz v Slovenskej republike, pričom tovar je prepravený na Slovensko z iného členského štátu. Ak si zahraničný vývozca premiestni tovar na Slovensko, aby ho tu prepustil do režimu vývoz, potom je táto obchodná operácia predmetom vykazovania na Hlásení o dovoze tovaru v rámci EU (pozri Obrázok 4), kde v odseku Druh obchodu uvedie kód 7/2. Premiestnenie tovaru na Slovensko je z pohľadu zákona o DPH považované za nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, preto má zahraničný vývozca povinnosť registrovať sa pre DPH.
• Kód 8: Stavebné práce ako také sú službou, avšak v rámci stavebnej činnosti môžu byť dodávané stavebné materiály alebo technické vybavenie stavaných objektov. Zvyčajne sú tovar a stavebné práce fakturované spoločne. Ak je dodanie tovaru súčasťou všeobecnej zmluvy o stavbe alebo inžinierskej stavbe a sú faktúrované na jednej faktúre vykazuje sa pod kódom 8. Z pohľadu DPH môže ísť aj o dodanie s inštaláciou a montážou.
• Kód 6: Tento kód sa používal pre vykazovanie tovaru, ktorý je dovážaný/vyvážaný v súvislosti s jeho opravou alebo údržbou. Kód bol z tabuľky vypustený, keďže sa v intra-EÚ obchode uvedené transakcie nevykazujú. Tento kód sa však používa na vykazovanie Druhu obchodu na colných vyhláseniach (Ú. p. 8/5 resp.

Dodacie podmienky (Incoterms)

Dodacie podmienky sú také ustanovenia zmluvy, ktoré určujú povinnosti kupujúceho a predávajúceho. Pokiaľ nie je dodacia podmienka uvedená v zmluve alebo nedochádza k zmene vlastníctva (napr. Pre kódovanie dodacích podmienok sa používajú medzinárodné kódy Incoterms zodpovedajúce medzinárodným pravidlám výkladu dodacích podmienok vydaných Medzinárodnou obchodnou komorou v Paríži (po angl. International Chamber of Commerce - ICC).

Príklady dodacích podmienok

• EXW (Ex Works): Predávajúci splní povinnosť dodať tovar dodaním na dohodnutom mieste vo svojom závode - bez nakládky.
• FCA (Free Carrier): Tovar sa považuje za dodaný, ak je dodaný dopravcovi na dohodnutom mieste, ktoré môže byť buď v priestoroch predávajúceho (nakládku je povinný zabezpečiť predávajúci) alebo v iných priestoroch (sklad, nákladná rampa, terminál a pod.) nakládku zabezpečuje kupujúci.
• FAS (Free Alongside Ship): Tovar sa považuje za dodaný, ak je dodaný k boku lode buď na člne alebo na pobreží k dohodnutej lodi zakotvenej v dohodnutom prístave.
• FOB (Free On Board): Tovar je podľa Incoterms 2010 dodaný, ak je dodaný na palubu lode. Podľa predchádzajúcich verzií Incoterms dodacia podmienka FOB „vyplatené na loď“ znamenala, že bol tovar dodaný, keď prešiel zábradlím lode. V súčasnosti (kontajnerizácia, preprava sypkých materiálov atď.) toto znenie nevyhovuje, a preto v Incoterms bol posunutý až na palubu lode.
• CFR (Cost and Freight): Tovar je dodaný, ak je dodaný na palubu lode. Náklady hlavného prepravného do dohodnutého prístavu znáša predávajúci. Riziko poškodenia alebo straty tovaru prechádza na kupujúceho, keď je tovar na palube lode. Ak ide o líniovú lodnú dopravu, t. j. táto doprava zabezpečuje pravidelné spojenie medzi prístavmi podľa cestovného poriadku, je spravidla nakládka aj vykládka v cene pr…

Tovar v tranzite

Tovar v tranzite je tovar, ktorý na svojej ceste do iného členského štátu EÚ cez Slovensko len prechádza. Ak sa na Slovensku zastaví, potom len z dôvodov súvisiacich s prepravou napr.

Definícia tovaru

Tovarom je všetok hnuteľný majetok vrátane elektrickej energie a zemného plynu. Inak povedané sú to fyzické predmety, ktoré možno vlastniť, a vlastníctvo ktorých je možné previesť na iný subjekt. Aj určité typy takzvaných produktov zachytávajúcich znalosti uložené na fyzických nosičoch (napr.

Čo nie je predmetom vykazovania na INTRASTAT-SK hláseniach

Na hláseniach INTRASTAT-SK sa vykazuje tovar Únie, ktorý vstupuje na alebo opúšťa územie Slovenska. Aj tovar, ktorý nie je tovarom Únie, a je v pohybe medzi Slovenskom a inými členským štátmi EÚ, sa uvádza na hláseniach INTRASTAT-SK, ale len za podmienky, že sa nachádza v colnom režime aktívny zušľachťovací styk. Ide o aktívny zušľachťovací styk zvyčajne vykonávaný v rámci Jednotného povolenia, keď sa spracovateľské operácie vykonávajú vo viacerých členských štátoch EÚ.

Príklady vykazovania tovaru

• Slovenská spoločnosť dodala tovar do Francúzska, pričom tovar je prepravovaný cez územie Švajčiarska ako nečlenskej krajiny. Tento tovar sa vykazuje na hlásení INTRASTAT-SK.
• Tovar vyrobený z komponentov a materiálov získaných alebo vyprodukovaných na Slovensku a dodaný do ktoréhokoľvek členského štátu sa vykazuje na hlásení INTRASTAT-SK.
• Slovenská spoločnosť nakúpi komponenty od nórskej firmy. Tieto komponenty budú dodané z Nórska, ktoré je nečlenskou krajinou, a budú prepravované cez Nemecko, kde budú prepustené do voľného obehu. Následne budú dodané na Slovensko. Tento tovar sa vykazuje na hlásení INTRASTAT-SK.
• Slovenská spoločnosť predá tovar zákazníkovi do Spojených štátov. Odošle tovar do Hamburgu, kde bude naložený na loď. V Nemecku bude predložené colné vyhlásenie, ktorým bude tovar prepustený do colného režimu vývoz. Tento tovar sa nevykazuje na hlásení INTRASTAT-SK.
• Slovenská spoločnosť nakúpi materiál na Ukrajine. Dovezie ho na Slovensko, kde ho prepustí do colného režimu aktívny zušľachťovací styk. Po vykonaní časti spracovateľských operácií na Slovensku, odošle tento materiál na dokončenie spracovania v Česku. V Česku budú výsledné zušľachtené produkty prepustené do voľného obehu. Tento tovar sa vykazuje na hlásení INTRASTAT-SK.
• Česká spoločnosť nakúpi materiál v Nórsku. Dovezie ho do Česka, kde ho prepustí do colného režimu aktívny zušľachťovací styk. Po vykonaní časti spracovateľských operácií v Česku, odošle česká spoločnosť tento materiál na vykonanie určitých spracovateľských operácií na Slovensku. Po ich vykonaní sa materiál vráti späť do Česka. Slovenská spoločnosť predloží Hlásenie o dovoze tovaru v rámci EÚ, na ktorom uvedie Česko ako členský štát zaslania. Tento tovar sa vykazuje na hlásení INTRASTAT-SK.

Transakcie s obchodným a neobchodným charakterom

Transakcie, ktoré sa vykazujú na hláseniach INTRASTAT-SK, nemusia mať výhradne obchodný charakter; ide aj o iné transakcie ako len nákup a predaj tovaru. Bez toho, aby boli dotknuté presne špecifikované prípady, tovar je predmetom vykazovania na hláseniach INTRASTAT-SK bez ohľadu na to, či je operácia spojená s peňažnou transakciou alebo nie.

Príklad transakcie bez peňažnej transakcie

Slovenská spoločnosť dovezie komponenty a materiál z Južnej Kórey za účelom jeho ďalšieho spracovania. Tovar je na Slovensku prepustený do režimu aktívny zušľachťovací styk. Keďže slovenská spoločnosť nemá všetky potrebné technologické zariadenia, aby mohla spracovanie dokončiť, dohodne sa s českým partnerom o vykonaní spracovateľských operácií. Tovar bude odoslaný do Česka ako členského štátu, avšak stále bude v režime aktívny zušľachťovací styk. Bude vykázaný na Hlásení o vývoze tovaru v rámci EÚ. Po skončení spracovania v Česku sa hotové produkty vrátia späť na Slovensko, pričom slovenská spoločnosť predloží dovozné colné vyhlásenie, ktorým prepustí tieto produkty do voľného obehu. Na colnom vyhlásení uvedie v Ú. P. 1/10 ako predchádzajúci colný režim kód 54 - Aktívny zušľachťovací styk v inom členskom štáte.

Tovar dovážaný zo štatistických území

Na INTRASTAT-SK hláseniach nie je vykazovaný ani tovar dovážaný zo štatistických území alebo vyvážaný do štatistických území členských štátov, na ktorých sa neuplatňuje systém DPH v zmysle smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH (ďalej len „smernica o DPH“). Rovnaký postup je aj pri dovozoch z území, resp. vývozoch na územia, ktoré patria (sú pridružené) členským štátom, avšak nie sú súčasťou colných území týchto štátov. Príkladom sú Francúzska Polynézia, Nová Kaledónia atď.

Osobitné postavenie Monaka a San Marína

Osobitné postavenie má Monacké kniežatstvo, ktoré nie je súčasťou územia EÚ, ale je colným územím EÚ a uplatňuje sa na ňom systém DPH podľa smernice o DPH. San Marino nie je súčasťou EÚ, ani jej colného územia, takže sa na tomto území neuplatňuje spoločný systém DPH podľa smernice o DPH.

Príklad nákupu tovaru na Martiniku

Slovenská spoločnosť nakúpi tovar na Martiniku, ktorý je súčasťou štatistického územia Francúzska, ale nie je súčasťou územia EÚ vzhľadom na uplatňovanie DPH. Tento tovar sa nevykazuje na hlásení INTRASTAT-SK.

Zoznam tovarov vyňatých z vykazovania

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/1197 v Dodatku k prílohe V špecifikuje Zoznam tovarov a pohybov vyňatých z európskej štatistiky medzinárodného obchodu s tovarom.

Menové zlato

Za menové zlato (tiež monetárne zlato - KN kód 7108 20 00) vyňaté z vykazovania sa považuje zlato vo vlastníctve štátu používané ako štátne rezervné aktíva. Menové zlato nie je rovnaký pojem ako investičné zlato v terminológii DPH. Všetky ostatné transakcie, vrátane transakcií s investičným zlatom (napr.

Platobné prostriedky a cenné papiere

Vykazovaniu na INTRASTAT-SK hláseniach nepodliehajú platobné prostriedky, ktoré sú zákonnými platidlami, a cenné papiere vrátane platobných prostriedkov za služby ako napríklad poštovné, dane, používateľské poplatky. Ide o bankovky a mince v obehu, ktoré, keď prekračujú hranicu Slovenska, budú použité ako platidlo. To platí aj pre ceniny v obehu (napr.

Zásielky platidiel a zberateľské predmety

Ak ide o zásielku platidiel, ktoré nie sú v obehu, alebo o platidlá, ktoré síce v obehu sú, ale sú zároveň zberateľskými predmetmi (napr. súbor euromincí vydávaný v niektorom členskom štáte), sú tieto platidlá predmetom vykazovania na INTRASTAT-SK hláseniach.

Tovar určený na dočasné použitie

Z vykazovania na INTRASTAT-SK hláseniach je vyňatý tovar určený na dočasné použitie a tovar po dočasnom použití (napr. Aby bol tovar vyňatý, musia byť splnené všetky tri uvedené podmienky súčasne:

1. Musí ísť o tovar určený na dočasné použitie.
2. Predpokladané trvanie použitia nesmie presiahnuť 24 mesiacov.
3. Po skončení dočasného použitia sa tovar vráti späť do členského štátu, z ktorého bol pôvodne odoslaný.

Ak niektorá z podmienok prestane platiť, tovar musí byť zahrnutý do INTRASTAT-SK hlásenia v mesiaci, v ktorom niektorá z podmienok prestala platiť.

Príklady tovaru na dočasné použitie

• Vrtná súprava je v marci prepravená zo Slovenska do Poľska na základe zmluvy, ktorá má charakter operatívneho lízingu s trvaním 24 mesiacov. V priebehu tohto obdobia sa obchodný partneri rozhodli zmluvu zmeniť. Vrtná súprava bola v dvanástom mesiaci lízingu predaná partnerovi v Poľsku. Súprava bude vykázaná na Hlásení o vývoze tovaru v rámci EÚ v mesiaci, v ktorom bol predaj pre účely DPH vykázaný ako dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu, t. j.
• Česká stavebná spoločnosť zapožičala slovenskému partnerovi žeriav, ktorý mu dodala v júni. Zmluva o výpožičke, ktorá bola pôvodne uzatvorená na 24 mesiacov, bola predĺžená o ďalších 5 mesiacov. Žeriav bude zahrnutý do Hlásenia o dovoze tovaru v rámci EÚ hneď v mesiaci nasledujúcom po 24. mesiaci, kedy by skončila pôvodná doba výpožičky, t. j.

Ďalšie príklady tovarov na dočasné použitie

Príkladom tovarov, ktoré sú predmetom dočasných transakcií sú predmety operačného lízingu, tovar na výstavy, veľtrhy a podobné podujatia, prístrojové vybavenie/zariadenie na výkon povolania, kontajnery, palety a iné druhy vratných obalov.

Tovar pre veľvyslanectvá

• Pri príležitosti štátneho sviatku organizuje slovenské veľvyslanectvo vo Francúzsku recepciu, na ktorú víno dodá slovenský producent priamo zo Slovenska. Tento tovar sa nevykazuje na hlásení INTRASTAT-SK.
• Rakúske veľvyslanectvo na Slovensku nakúpi od slovenského dodávateľa kancelársky nábytok. Ten ho dodá do priestorov veľvyslanectva v Bratislave priamo zo svojho skladu v Košiciach. Tento tovar sa nevykazuje na hlásení INTRASTAT-SK.

#

tags: #zmluva #o #tovare #vyvezeny #mimo #colneho