
Dohoda o obrannej spolupráci medzi Slovenskom a Spojenými štátmi americkými (DCA) je bilaterálna zmluva, ktorá upravuje podmienky obrannej spolupráce medzi oboma krajinami. Táto dohoda vyvolala na Slovensku rozsiahlu verejnú diskusiu a stala sa predmetom politického sporu. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na túto dohodu, jej kontext, obsah, ako aj argumenty pre a proti jej prijatiu.
Ministerstvo obrany a Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky predstavili zmluvu o obrannej spolupráci s USA. Dohoda je výsledkom dlhodobej spolupráce medzi Slovenskom a USA v oblasti obrany a bezpečnosti. Podľa ministra obrany Jaroslava Naďa táto zmluva posúva vzájomnú spoluprácu na ešte vyššiu úroveň a Spojené štáty sú pre Slovensko dôležitým strategickým spojencom.
Podpis dohody predchádzali intenzívne rokovania a diskusie. Zmluva bola podpísaná v noci zo štvrtka na piatok ministrom obrany Jaroslavom Naďom a ministrom zahraničných vecí Ivanom Korčokom za Slovensko a šéfom diplomacie Antonym Blinkenom za USA.
Dohoda o obrannej spolupráci má 35 strán, zatiaľ čo napríklad chorvátska dohoda má 50 strán. Dohoda vytvára právny rámec na posilnenie obrannej spolupráce a čerpanie investícií na vojenskú infraštruktúru.
Dohoda by mala umožniť americkým ozbrojeným silám využívať vojenské letiská Malacky-Kuchyňa a Sliač, prípadne iné dohodnuté zariadenia a priestory. Slovensko ich má poskytovať bez nájomného.
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
Dohoda by mala platiť desať rokov. Potom zostáva platná alebo ju možno vypovedať s ročnou výpovednou lehotou.
Spojené štáty vydali interpretačnú doložku k dohode, ktorá objasňuje niektoré aspekty zmluvy. Táto doložka deklaruje, že dohoda nevytvára žiadne základne USA na Slovensku a že príchod amerických vojakov podlieha schváleniu parlamentom alebo vládou. Doložka tiež zdôrazňuje, že dohoda rešpektuje suverenitu a zákony Slovenskej republiky.
Dohoda upravuje postup pri výkone trestnej jurisdikcie nad členmi ozbrojených síl USA v súlade s NATO SOFA a neumožňuje beztrestnosť žiadneho páchateľa. Slovensko si môže ponechať právo uplatňovať svoju jurisdikciu v prípadoch trestných činov osobitného významu pre Slovensko.
Zástancovia dohody tvrdia, že posilnenie obrannej spolupráce s hlavným garantom bezpečnosti, obzvlášť v čase prehlbujúcich sa neistôt a geopolitických pnutí, je pre Slovenskú republiku prirodzeným krokom. Minister zahraničných vecí Ivan Korčok uviedol, že dohoda je plne v súlade so záujmami Slovenska ako člena NATO a EÚ posilňovať európsku aj aliančnú bezpečnosť.
Spolupráca v oblasti obrany s USA významne prispela k úspešnej transformácii a modernizácii ozbrojených síl, špeciálne vzdušných síl a síl pre špeciálne operácie. Dohoda vytvára právny základ pre ďalšiu spoluprácu a investície do vojenskej infraštruktúry.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Slovensko sa prijatím dohody pridáva k ostatným krajinám na východnej hranici EÚ a NATO, ktoré už podobné dohody s USA majú. Ide o vyjadrenie spoločného záväzku, ako spojencov v rámci NATO, voči transatlantickej bezpečnosti.
Kritici dohody vyjadrujú obavy zo straty suverenity a vplyvu cudzích vojsk na území Slovenska. Tieto obavy sa týkajú najmä rozsahu právomocí, ktoré dohoda priznáva americkým ozbrojeným silám, a možnosti ich pôsobenia na Slovensku.
Niektorí politici a verejnosť kritizovali proces prípravy a schvaľovania dohody za nedostatočnú transparentnosť a vylúčenie verejnej diskusie. Chýbajúce informácie a nejasnosti v texte dohody viedli k šíreniu dezinformácií a obáv.
Existujú obavy, že prítomnosť amerických vojsk na Slovensku by mohla zvýšiť riziko zapojenia krajiny do medzinárodných konfliktov a ohroziť jej bezpečnosť.
Zmluva smerovala do parlamentu, kde ju poslanci riešili na mimoriadnej schôdzi. Na jej prijatie bola potrebná podpora koalície, minimálne 76 hlasov. Všetky vládne strany deklarovali, že zmluvu podporia. Po schválení Národnou radou zmluva putovala do prezidentskej kancelárie, kde ju prezidentka Zuzana Čaputová ratifikovala.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe
Verejná mienka na Slovensku bola v súvislosti s dohodou rozdelená. Proti zmluve sa konali protesty a šírili sa dezinformácie o jej obsahu a dôsledkoch. Americký minister zahraničia sa pri podpise zmluvy ohradil voči dezinformáciám a zdôraznil, že dokument je založený na vzájomnej spolupráci a rešpekte a reprezentuje záujmy oboch vlád.
Slovensko nie je jedinou krajinou, ktorá má dohodu o obrannej spolupráci s USA. Podobné dohody majú aj Maďarsko, Poľsko a Česká republika. Je dôležité analyzovať a porovnať tieto dohody, aby sme pochopili rozsah a podmienky obrannej spolupráce s USA v regióne.