
Nedostatok vlastných peňažných prostriedkov sa účtovné jednotky snažia preklenúť prostredníctvom úverov, pôžičiek alebo rôznych iných finančných výpomocí. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na účtovanie zmlúv o úvere z banky, s dôrazom na slovenské účtovné a daňové predpisy. Zameriame sa na rôzne aspekty od získavania finančných prostriedkov až po ich účtovné zobrazenie, vrátane špecifík pre jednoduché a podvojné účtovníctvo.
Žiadny podnikateľský subjekt sa nemôže efektívne rozvíjať bez využívania cudzích zdrojov. Medzi najčastejšie formy získania peňažných prostriedkov patria bankové úvery, krátkodobé alebo dlhodobé. Úver od banky je najčastejším cudzím zdrojom financovania podnikateľov. Alternatívou sú pôžičky od spoločníkov, materských alebo dcérskych spoločností, prípadne emisia dlhopisov. Ďalšou osobitnou formou cudzích zdrojov sú preddavky od odberateľov. V niektorých odboroch podnikania sú bežne používaným zdrojom.
Banky poskytujú rôzne typy úverov, ktoré sa líšia účelom, splatnosťou a spôsobom zabezpečenia. Medzi základné druhy patria:
Ďalšie typy úverov:
Na úver nemá právny nárok, no banka mu ho môže, ale aj nemusí poskytnúť. Každá banka má svoje vlastné pravidlá, analýzy a hodnotenia klienta vzhľadom na efektívnosť a návratnosť poskytnutého úveru. Základné podmienky poskytovania úverov v jednotlivých bankách sú veľmi podobné. Po prevzatí žiadosti o úver a požadovaných podkladov banka hodnotí právnu spôsobilosť budúceho klienta, jeho dôveryhodnosť. Overuje, či je právne spôsobilý preberať na seba právne záväzky z úverového vzťahu a nakoľko je schopný ručiť za prevzaté záväzky. Ďalej hodnotí jeho dôveryhodnosť. Za základné znaky dôveryhodnosti sa považujú stabilné finančné výsledky, primeraná rentabilita podnikania, včasné plnenie zmluvných a platobných záväzkov voči svojim obchodným partnerom a štátnym inštitúciám, stálosť a spoľahlivosť vo vzťahu k banke.
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
Ťažiskom hodnotenia podnikateľa je pri žiadosti o úver hodnotenie jeho ekonomickej situácie. Jej cieľom je posúdiť skutočné ekonomické pomery podnikateľa, zistiť prečo žiada o úver, zhodnotiť, či mu môže byť úver poskytnutý a za akých podmienok. V súvislosti s tým požaduje od podnikateľa súvahu a výkaz ziskov a strát v prípade PÚ alebo výkaz o majetku a záväzkoch a príjmoch a výdavkoch v prípade JÚ obyčajne za posledné obdobia, zoznam majetku, stav pohľadávok a záväzkov, stav a vývoj zákaziek, podnikateľský plán, prípadne ďalšie podklady. V prípade požiadavky na investičný úver musí podnikateľ predložiť banke podnikateľský zámer, ktorý by mal obsahovať súhrnnú predstavu o podnikateľskom zámere, na ktorý sa podnikateľ snaží získať úver, predstavenie výrobku alebo služby, údaje o trhu, predaj a marketing, charakteristiku budúcej výroby.
Napriek tomu, že banka si podnikateľa pri žiadosti o úver dôkladne zhodnotí, požaduje naviac zabezpečenie úveru, čím sa snaží riziko z poskytnutia úveru čiastočne preniesť na podnikateľa. Znamená to, že banka si v prípade nesplácania úveru dlžníkom pripravuje možnosť uplatniť nárok voči dlžníkovi alebo tretej osobe, a to odpredaním zábezpeky úveru dosiahnuť úhradu úverovej a úrokovej pohľadávky. V prípade zabezpečenia úveru majetkom požaduje banka spravidla nehnuteľný majetok - stavby a pozemky. Väčšinou je to majetok existujúci. V určitých prípadoch môže banka akceptovať aj majetok, ktorý vznikne z poskytnutého úveru. Podnikateľ musí pri nehnuteľnosti preukázať vlastníctvo listom vlastníctva. Ak banka uzná majetok ako zábezpeku, táto musí byť zhmotnená v záložnej zmluve registrovanej na notárskom úrade. Záložné právo v prospech banky musí byť poznačené v liste vlastníctva. Úver môže byť zabezpečený aj hnuteľným majetkom, napr. strojmi, dopravnými prostriedkami a zásobami. Úver môže byť zabezpečený aj iným majetkom napr. V prípade ručenia majetkom sa od podnikateľa požaduje jeho ocenenie znaleckým posudkom. V niektorých prípadoch si banky dávajú oceniť majetok vlastným znalcom. Za úver je možné sa zaručiť aj - ak ide o ručenie treťou osobou. Môže to byť právnická alebo fyzická osoba. V tomto prípade banka skúma príjmy ručiteľa a jeho možnosti ručenia hnuteľným alebo nehnuteľným majetkom. Ako jednu z foriem zabezpečenia úveru banky využívajú aj tzv. biankozmenku. V praxi je možné sa stretnúť aj s tzv. osobitným ručením. Môže to byť záruka štátu alebo štátom na to poverená organizácia, alebo záručná banka, ktorá sa poskytuje za vopred určených podmienok na podporu určitých aktivít regiónov alebo subjektov.
Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Poskytnutím úveru vzniká medzi veriteľom a dlžníkom záväzkový vzťah. Za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu. Obchodný zákonník poskytuje veriteľovi právo na poskytnutie odplaty za to, že poskytol v prospech dlžníka peňažné prostriedky. V praxi ide o poplatok za uzatvorenie úverovej zmluvy. Je obyčajne vyjadrený percentuálnou sadzbou z výšky poskytnutého úveru ako jednorazová platba. Veriteľovi naň vznikne právo na odplatu bez ohľadu na to, či dlžník úver vyčerpá alebo nie. Dlžník je oprávnený uplatniť nárok na poskytnutie peňažných prostriedkov v lehote určenej zmluvou. Zmluvné strany sa obyčajne v úverovej zmluve dohodnú na presnom čerpaní peňažných prostriedkov alebo na lehote, do ktorej môže dlžník požadovať poskytnutie peňažných prostriedkov.
Spôsoby čerpania úveru môžu byť rôzne:
Veriteľ je povinný dlžníkovi peňažné prostriedky poskytnúť, ak ho o to dlžník v súlade so zmluvou požiadal, a to v čase a výške určenej v zmluve. Ak zmluva určuje, že úver možno použiť iba na určený účel (tzv. účelov úver), môže veriteľ obmedziť čerpanie úveru iba na plnenie záväzkov dlžníka vzniknutých v súvislosti s týmto účelom.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Spôsob splatenia úveru je obyčajne dohodnutý v úverovej zmluve. Splátky úveru je možné realizovať mesačne, štvrťročne, prípadne polročne, dlhšie obdobie splátok je skôr výnimočné. Ak sa zmluvné strany dohodnú, splátky úveru je možné odložiť, obyčajne najviac na obdobie jedného roka od prvého čerpania úveru. Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške. Výška úroku sa v úverovej zmluve obyčajne dohodne na ročné obdobie (p. a. - per annum). Úroková sadzba môže byť stanovená v úrokovej zmluve jedným číslom alebo ako základná sadzba + marža banky. Úroky predstavujú odplatu za to, že veriteľ poskytol dlžníkovi finančné prostriedky na základe úverovej zmluvy. Platia sa len za skutočne poskytnuté peňažné prostriedky a len od momentu ich skutočného čerpania, nie od uzatvorenia úverovej zmluvy, ak v čase jej uzatvorenia neboli peňažné prostriedky poskytnuté. Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie peňažných prostriedkov je dlhšia ako jeden rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky aj pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov. Dlžník by mal požadovať túto možnosť zakotviť do úverovej zmluvy. V úverovej zmluve sú obyčajne stanovené podmienky poskytnutia úveru a jeho splácania. Ak zanikne alebo sa zhorší zabezpečenie záväzku vrátiť poskytnuté finančné prostriedky, dlžník je povinný doplniť zabezpečenie na pôvodný rozsah. Môže tak urobiť formou ďalšej záložnej zmluvy, prípadne inou formou ručenia. Podmienky výpovede sú obyčajne dohodnuté v úverovej zmluve. Ak zmluva neurčuje výpovednú lehotu, môže poskytnutie úveru vypovedať dlžník s okamžitou platnosťou a veriteľ ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená dlžníkovi.
Na účtovanie úveru v podvojnom účtovníctve má vplyv najmä dohodnutá dĺžka trvania úverového vzťahu.
Krátkodobé bankové úvery účtujeme na účte 231 - Krátkodobé bankové úvery.
Na základe žiadosti podnikateľského subjektu poskytla banka podnikateľovi krátkodobý úver na preklenutie prechodného nedostatku finančných prostriedkov.
Osobitným druhom krátkodobých bankových úverov sú eskontné úvery účtované na účte 232 - Eskontné úvery predstavujúce bankou poskytnuté úvery na eskontované zmenky, ktoré do doby splatnosti prevzala banka na inkaso. Splatenie tohto úveru sa účtuje po obdržaní avíza od banky o úhrade zmenky dlžníkom.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe
Spoločnosť dodala svojmu odberateľovi výrobky v hodnote 4 760 Sk. Odberateľ za dodávku vystavil zmenku. Spoločnosť zmenku eskontovala v banke.
Dlhodobé bankové úvery účtujeme na účet 461 - Bankové úvery. Podľa úverovej zmluvy môžu byť úverové prostriedky poskytnuté na osobitnom úverovom účte, z ktorého sú priamo preplácané platobné doklady alebo sú finančné prostriedky prevedené na bežný účet.
Na základe žiadosti poskytla banka dňa 1. 7. dlhodobý úver.
Pri účtovaní bankového úveru v jednoduchom účtovníctve nie je rozhodujúce, či ide o krátkodobý úver alebo dlhodobý. Úver bol v tomto prípade vyčerpaný jednorazovo. Platby uhrádzané z peňažných prostriedkov sa účtujú ako akékoľvek iné platby podnikateľa z jeho bežného účtu.
Na základe žiadosti podnikateľského subjektu poskytla banka podnikateľovi krátkodobý úver na preklenutie prechodného nedostatku finančných prostriedkov.
Ak banka poskytne podnikateľovi úver formou priamej úhrady záväzkov podnikateľa z úverového účtu, zriadenie úverového účtu a poskytnutie úveru podnikateľ zaznačí v knihe účtov v banke. Čerpanie úveru bude podnikateľ účtovať v peňažnom denníku do výdavkov podľa charakteru úhrady záväzku.
Na základe žiadosti poskytla banka dňa 1. 7. dlhodobý úver.
Poskytnutý úver je príjmom podnikateľa. V zmysle ustanovenia § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov prijatý úver nie je predmetom dane z príjmov. Platba úveru je výdavkom podnikateľa. Platenie úrokov z úveru je daňovým výdavkom daňovníka. Podľa § 2 písm. i) daňovým výdavkom je výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka. V súčasnosti nie je stanovená v platnom zákone o daniach z príjmov iná podmienka uznania úrokov z bankových úverov do daňových výdavkov, napr. až po ich zaplatení.
Podľa § 35 ods. 2 písm. h) Postupov účtovania sa na účte 562 - Úroky účtujú aj úroky z úverov poskytnutých na financovanie obstaraného dlhodobého hmotného majetku, ak sa do času uvedenia tohto majetku do používania nerozhodne, že budú tvoriť súčasť obstarávacej ceny. V opačnom prípade sa účtujú na ťarchu účtu 042 - Obstaranie dlhodobého hmotného majetku. To znamená, že ak sa účtovná jednotka rozhodne, že úroky z úverov do doby zaradenia dlhodobého hmotného majetku do užívania budú tvoriť súčasť obstarávacej ceny dlhodobého hmotného majetku (kapitalizácia úrokov), potom sa nebudú účtovať do nákladov na účet 562 - Úroky, ale na účet 042 - Obstaranie dlhodobého hmotného majetku. Po zaradení dlhodobého hmotného majetku do užívania sa ďalšie splátky úrokov budú účtovať do nákladov na účet 562 - Úroky.
Účtovná jednotka obstarala dlhodobý hmotný majetok (výrobná linka) z poskytnutého bankového úveru a rozhodla sa, že do doby zaradenia dlhodobého hmotného majetku do užívania bude úroky z dlhodobého bankového úveru účtovať do obstarávacej ceny dlhodobého hmotného majetku (náročná montáž výrobnej linky bude trvať určité obdobie). Úver bol účtovnej jednotke poskytnutý vo výške 1 400 000 eur pri 15 % úrokovej sadzbe, doba splácania úveru na 10 rokov, celková výška úrokov vo výške 210 000 eur, ročná výška úrokov vo výške 21 000 eur (210 000 : 10 rokov), mesačná výška úrokov vo výške 1 750 eur (21 000 : 12 mesiacov). Napr. ak by montáž linky trvala 6 mesiacov do uvedenia linky do užívania, potom do obstarávacej ceny dlhodobého hmotného majetku účtovná jednotka zaúčtuje sumu úrokov vo výške 10 500 eur (1 750 x 6 mesiacov). Zvyšnú sumu úrokov vo výške 199 500 eur (210 000 - 10 500) zaúčtuje účtovná jednotka v príslušných účtovných obdobiach do nákladov na účet 562 - Úroky.
Podľa § 70 ods. 2 Postupov účtovania sa na účte 562 - Úroky účtuje platobná povinnosť z dôvodu úrokov voči bankám, dodávateľom, pri pôžičkách, finančných operáciách, napríklad pri eskonte cenných papierov. V praxi sa úroky z bankových úverov zvyčajne platia z bežného bankového účtu, ale môžu sa platiť aj z iného úveru, prípadne zo záväzkov vyplývajúcich z dodávateľsko-odberateľských vzťahov. Kreditné úroky sa účtujú na účte 662 - Úroky. Podľa § 80 ods. 2 Postupov účtovania sa v prospech tohto účtu účtujú úroky od bánk a od iných dlžníkov a obdobné plnenia.
Problém však môže nastať najmä na prelome účtovných období v prípade, ak úroky za bežné účtovné obdobie neboli bankou zinkasované ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, napr. za mesiac december, ak sa účtovná závierka zostavuje k 31. 12. bežného účtovného obdobia (účtovné obdobie kalendárny rok). Potom musí účtovná jednotka zabezpečiť, aby do daného účtovného obdobia boli zaúčtované všetky náklady (teda aj úroky), ktoré s daným účtovným obdobím časovo a vecne súvisia. Rovnako aj výnosové úroky z bankových účtov musia byť zaúčtované v účtovnom období, s ktorým časovo a vecne súvisia. V oboch prípadoch hovoríme o časovom rozlišovaní úrokov. Aby sa zásada časovej a vecnej súvislosti dodržala a ak ku dňu zostavenia účtovnej závierky sa platba úrokov neuskutočnila a ani nezaúčtovala, potom ku dňu zostavenia účtovnej závierky musí účtovná jednotka účtovať o predpise úrokov z bankových úverov krátkodobých aj dlhodobých. Predpis úrokov sa účtuje do nákladov alebo do výnosov so súvzťažným zápisom v prospech účtu úverov (vyúčtované ako zvýšenie úverov) a výnosových účtov alebo účtovná jednotka na časové rozlíšenie úrokov použije účty účtovej skupiny 38 - Časové rozlíšenie nákladov a výnosov (§ 5 ods. 3 a 4 a § 56 Postupov účtovania), napr. nákladový úrok vzťahujúci sa na bežné účtovné obdobie (účet 383 - Výdavky budúcich období) alebo výnosový úrok vzťahujúci sa na bežné účtovné obdobie (účet 385 - Príjmy budúcich období).
Z pohľadu účtovného úvery, ale aj pôžičky predstavujú pre účtovnú jednotku záväzok. Pre účtovanie záväzkov v postupoch účtovania platia určité pravidlá. Podľa § 12 ods. 2 Postupov účtovania pre podnikateľov záväzky účtovnej jednotky sa z časového hľadiska členia na dlhodobé záväzky a krátkodobé záväzky. Dlhodobý záväzok je záväzok, ktorého dohodnutá doba splatnosti alebo vyrovnania iným spôsobom pri vzniku účtovného prípadu je dlhšia ako jeden rok. Krátkodobý záväzok je záväzok, ktorého dohodnutá doba splatnosti alebo vyrovnania iným spôsobom pri vzniku účtovného prípadu je najviac jeden rok.
Podľa § 12 ods. 4 Postupov účtovaniadohodnutá doba platnosti záväzkov je doba dohodnutá v zmluve alebo iným spôsobom, v ktorej sa majú záväzky splatiť. Podľa dohodnutej doby splatnosti sa záväzky účtujú pri vzniku účtovného prípadu na príslušné syntetické účty (krátkodobých alebo dlhodobých záväzkov). Podľa § 12 ods. 5 Postupov účtovaniazostatková doba splatnosti záväzkov je doba, ktorá sa rovná rozdielu medzi dohodnutou dobou splatnosti a dňom, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.
Z uvedeného vyplýva, že záväzky sa už pri svojom vzniku zaúčtujú podľa dohodnutej doby splatnosti. Krátkodobé záväzky sa účtujú v účtovej triede 3 - Zúčtovacie vzťahy alebo v účtovej triede 2 - Finančné účty. Dlhodobé záväzky sa účtujú na účty účtovej triedy 4 - Kapitálové účty a dlhodobé záväzky. Záväzky, ktoré boli pri vzniku dlhodobé, sa v súvahe vykazujú podľa zostatkovej doby splatnosti. Zostatková doba splatnosti sa zisťuje pri inventarizácii záväzkov ku dňu zostavenia účtovnej závierky tak, že sa preverí ukončenie doby splatnosti každého pôvodne dlhodobého záväzku. Ak sa splatnosť záväzku (úveru), ktorý bol pri vzniku dlhodobý, ukončí v nasledujúcom účtovnom období, vykáže sa v súvahe ako krátkodobý. Za tým účelom sa pri uzavieraní účtovných kníh zostatok syntetického účtu dlhodobého záväzku (úveru) prevedie na osobitný analytický účet vytvorený k syntetickému účtu dlhodobého záväzku a v súvahe sa vykáže ako krátkodobý záväzok (úver), pričom zostatok dlhodobého záväzku (úveru) v účtovníctve sa nepreúčtováva na krátkodobé účty záväzkov (úverov), v účtovníctve zostáva aj naďalej zaúčtovaný na účte dlhodobých záväzkov (úverov), tak ako bol zaúčtovaný pri svojom vzniku.
Význam vykazovania záväzkov v súvahe podľa zostatkovej doby splatnosti spočíva v tom, že takto vykázané dlhodobé záväzky poskytujú informácie o zúčtovacích vzťahoch účtovnej jednotky a majú vysokú vypovedaciu schopnosť najmä pri hodnotení finančnej situácie podniku a predovšetkým jeho okamžitej likvidity.
Účtovná jednotka má dlhodobý záväzok - úver v banke, ktorý bol zaúčtovaný pri vzniku účtovného prípadu na účte 461.100 - Bankové úvery (úver prijatý v roku 2006, splatný v roku 2009). Ku dňu zostavenia účtovnej závierky sa musí preverovať splatnosť tohto záväzku. Keďže v účtovnom období roka 2009 má byť úver splatený, pri zostavovaní účtovnej závierky za rok 2008 sa musí tento záväzok v súvahe vykázať ako krátkodobý; preto účtovná jednotka zostatok tohto záväzku preúčtuje z pôvodného účtu 461.100, kde účtovná jednotka mala zaúčtovaný dlhodobý úver, na účet 461.200 z dôvodu vykázania zostatku tohto účtu ako krátkodobého záväzku v súvahe, teda ku dňu zostavenia účtovnej závierky za účtovné obdobie roka 2008 zostatok tohto účtu nebude vykázaný v súvahe na r. 113 ako dlhodobý záväzok (bankové úvery dlhodobé), ale na r. 114 súvahy (bežné bankové úvery) ako krátkodobý záväzok.