Brigádnik a nárok na príplatok za sviatok: komplexný prehľad

Článok poskytuje komplexný pohľad na nárok brigádnikov na príplatok za prácu vo sviatok na Slovensku, s ohľadom na platnú legislatívu a jej zmeny. Cieľom je zrozumiteľne vysvetliť práva a povinnosti zamestnávateľov a zamestnancov pracujúcich na dohodu, s dôrazom na aktuálne znenie Zákonníka práce a súvisiacich predpisov.

Mzdové zvýhodnenia a ich špecifiká

Súčasťou celkovej mzdy zamestnanca sú mzdové zvýhodnenia, resp. „mzdové príplatky“. Ich špecifickosť spočíva v tom, že nárok na ne vzniká len za určitých objektívne splnených predpokladov spojených s výkonom práce. Zákonník práce upravuje minimálnu výšku príplatkov, ktoré je zamestnávateľ povinný zamestnancom za vykonanú prácu poskytovať. Zamestnávateľ je povinný poskytovať príplatky za vykonanú prácu najmenej vo výške, ktorú garantuje Zákonník práce.

Súčasná právna úprava však umožňuje dohodnúť poskytovanie zákonných mzdových zvýhodnení aj vo vyšších sadzbách ako sú garantované Zákonníkom práce, príp. dohodnúť poskytovanie aj iných „fakultatívnych“ mzdových príplatkov, ktoré v Zákonníku práce ustanovené nie sú, napríklad príplatok za prácu v odpoludňajších pracovných zmenách, príplatok za prácu vo výškach, príplatok za znalosť a používanie cudzích jazykov, príplatok za prácu v delených zmenách. Pri poskytovaní dobrovoľných príplatkov nevzniká nárok na tieto typy príplatkov „zo zákona“, ale na základe dohody v pracovnej zmluve, resp. v kolektívnej zmluve.

Príplatky pre dohodárov: čo hovorí zákon?

Nárok na príplatky za vykonanú prácu v sobotu, v nedeľu, vo sviatok či za nočnú prácu a mzdovú kompenzáciu majú aj zamestnanci vykonávajúci prácu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, tzv. dohodári (tento právny nárok bol zavedený novelou č. 63/2018 Z. z.). To znamená, že ak brigádnik pracuje vo sviatok, má nárok na príplatok.

Definícia sviatku pre pracovnoprávne účely

Dni sviatkov, dni pracovného pokoja a pamätné dni ustanovuje zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a o pamätných dňoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnych sviatkoch“). Tento zákon rozlišuje štátne sviatky, ostatné sviatky a pamätné dni. Sviatky sú osobitné dni pracovného pokoja, ktoré nemožno zamieňať s kalendárnymi nedeľami. Z hľadiska nároku na príplatok za prácu vo sviatok sa za sviatky (štátne a ostatné sviatky) považuje 14 dní v kalendárnom roku.

Prečítajte si tiež: Nemocenské dávky pre brigádnikov: Máte nárok?

Medzi sviatky, ktoré sa považujú za dni pracovného pokoja, patria:

• 1. január - Deň vzniku Slovenskej republiky
• 6. január - Zjavenie Pána (Traja králi)
• Veľký piatok
• Veľkonočný pondelok
• 1. máj - Sviatok práce
• 8. máj - Deň víťazstva nad fašizmom
• 5. júl - Sviatok svätého Cyrila a Metoda
• 29. august - Výročie Slovenského národného povstania
• 1. september - Deň Ústavy Slovenskej republiky
• 15. september - Sedembolestná Panna Mária
• 1. november - Sviatok všetkých svätých
• 17. november - Deň boja za slobodu a demokraciu
• 24. december - Štedrý deň (po 12:00 hod.)
• 25. december - Prvý sviatok vianočný
• 26. december - Druhý sviatok vianočný

Dôležité je upozorniť na zmeny v zákone o štátnych sviatkoch, ktoré ovplyvňujú pracovnoprávne účely. Od 1. januára 2021 nadobudla účinnosť novela č. 326/2020 Z. z. zákona o štátnych sviatkoch, podľa ktorej sa od 1. januára 2021 štátnym sviatkom stal pamätný deň 28. október ako Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu; tento deň sa však nepovažuje za deň pracovného pokoja a za sviatok na pracovnoprávne účely. Uvedené vyplýva z § 2 ods. 3 novely zákona o štátnych sviatkoch: „Štátny sviatok podľa § 1 písm. e) nie je dňom pracovného pokoja a ani sviatkom podľa osobitného predpisu“.

Od 1. januára 2024 nadobudla účinnosť novela č. 530/2023 Z. z. zákona o štátnych sviatkoch, podľa ktorej deň 1. september ako Deň Ústavy Slovenskej republiky síce zostal štátnym sviatkom, avšak ako vyplýva z § 2 ods. 3 zákona o štátnych sviatkoch: „Štátny sviatok podľa § 1 písm. d) nie je dňom pracovného pokoja a ani sviatkom podľa osobitného predpisu“. To znamená, že ak bude zamestnanec v tieto dni pracovať, nemá nárok napríklad na príplatok za prácu vo sviatok, nevzniká mu nárok na čerpanie náhradného voľna za prácu vo sviatok a v tento deň neplatí ani zákaz maloobchodného predaja, t. j.

Ako sa určuje výška príplatku za prácu vo sviatok pre dohodárov?

„Za každú hodinu práce vo sviatok bude dohodárovi podľa nariadenia vlády patriť dohodnutá odmena, ktorá bude zvýšená najmenej o sumu minimálnej mzdy za hodinu,“ informuje Veronika Husárová, hovorkyňa ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. „Príplatok za prácu v noci, v sobotu a nedeľu sa bude počítať z minimálnej mzdy a príplatok za sviatok z priemerného zárobku zamestnanca,“ vysvetľuje. Spôsob výpočtu priemerného zárobku zamestnanca určuje paragraf 134 Zákonníka práce. Keďže sa však pri dohodách priemerný zárobok nesleduje, príplatok za sviatok sa pre dohodára musí určiť osobitným spôsobom, a to cez zvýšenie odmeny.

Príplatok za prácu vo sviatok a Zákonník práce

Ak zamestnanec vykonáva prácu v deň sviatku, má okrem dosiahnutej mzdy právny nárok na mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 100 % svojho priemerného zárobku (§ 122 Zákonníka práce). Nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok stratí zamestnanec, ktorý po dohode so zamestnávateľom čerpá náhradné voľno za prácu vo sviatok. Za čas čerpania náhradného voľna však zamestnancovi podľa § 122 ods. 2 Zákonníka práce patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Prečítajte si tiež: Invalidný dôchodca na brigáde: Pravidlá a obmedzenia

Ak ide o zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, čas čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok sa považuje za odpracovaný čas; tento zamestnanec nemá nárok na náhradu mzdy, ale za čas čerpania náhradného voľna mu patrí pomerná časť mesačnej mzdy. S vedúcim zamestnancom môže zamestnávateľ v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok. Mzdové zvýhodnenie ani náhradné voľno za prácu vo sviatok v takom prípade vedúcemu zamestnancovi nepatria. Okruh vedúcich zamestnancov vymedzuje § 9 ods. 3 Zákonníka práce.

Flexibilita a dohoda so zamestnávateľom

• Náhradné voľno: Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť aj na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok, nemôže ho ale nariadiť. Zamestnávateľ sa musí so zamestnancom dohodnúť na čerpaní náhradného voľna, ak zamestnanec nebude súhlasiť s čerpaním náhradného voľna za dobu práce vo sviatok, musí mu zamestnávateľ mzdové zvýhodnenie vyplatiť, taktiež zamestnanec môže zamestnávateľovi navrhnúť čerpanie náhradného voľna a ten môže, resp.
• Strata nároku na zvýhodnenie: ak sa zamestnanec so zamestnávateľom dohodne na čerpaní náhradného voľna za dobu práce vo sviatok, zamestnanec jeho vyčerpaním stratí nárok na príslušné mzdové zvýhodnenie. Pokiaľ ide o nárok na dosiahnutú mzdu za prácu vo sviatok, ten mu samozrejme ostáva zachovaný, t.j.

Príklady z praxe

Príklad 1: Zamestnanec odpracoval v deň sviatku, ktorý pripadol na jeho obvyklý pracovný deň 7,5h (týždenný pracovný čas tohto zamestnanca je 37,5h). Za dobu práce v deň sviatku patrí podľa ZP zamestnancovi dosiahnutá mzda + mzdové zvýhodnenie. Uvedený zamestnanec sa ale so zamestnávateľom dohodne na čerpaní náhradného voľna za dobu práce vo sviatok, náhradné voľno si vyčerpá v priebehu toho istého mesiaca. Za deň, keď bude čerpať náhradné voľno mu prislúcha náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku. V danom mesiaci mal odpracovať 157,5h, z dôvodu čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok odpracoval len 150h. Hodinová mzda zamestnanca predstavuje 4 €/h. Priemerný zárobok za predchádzajúci kalendárny štvrťrok predstavuje napr. 4,60 €/h.

Príklad 2: Zamestnanec odpracoval v deň sviatku, ktorý pripadol na jeho obvyklý pracovný deň 10h,(pracuje v 8 hodinových zmenách) t.j. pracoval 2h nadčas. V danom mesiaci mal odpracovať 160 hodín, v skutočnosti odpracoval 162h. Hodinová mzda zamestnanca predstavuje 5€/h, priemerný zárobok je napr. 6€/h.

Príklad 3: V prípade, ak zamestnancovi ušla v dôsledku sviatku mzda, t.j. Pokiaľ ale zamestnanec v deň sviatku nemal pracovať, to znamená, že mu v uvedený deň nepripadla smena podľa rozvrhu pracovných zmien (uvedená situácia môže vzniknúť predovšetkým u zmenárov a pri nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase), t.j. sviatok pripadol na deň jeho nepretržitého odpočinku v týždni a teda nemal podľa harmonogramu pracovných zmien pracovať, v tomto prípade nemohla zamestnancovi z dôvodu sviatku ujsť mzda a tak nemá nárok na mzdu, resp. náhradu mzdy za sviatok. Takáto situácia môže nastať aj u zamestnancov s rovnomerne rozvrhnutým pracovným časom a to vtedy, ak pripadne sviatok na sobotu alebo nedeľu, napr. zamestnanec má rozvrhnutý pracovný čas od pondelka do piatku a sviatok pripadne na sobotu, resp.

Príklad 4: Zamestnanec pracuje na 12h zmeny, má nepravidelne rozvrhnutý pracovný čas. Na deň 1.september (sviatok) mu pripadne nepretržitý odpočinok v týždni (má voľno). Tomuto zamestnancovi náhrada mzdy za sviatok nepripadá, pretože v tento deň podľa rozvrhu pracovných zmien nemal pracovať.

Prečítajte si tiež: Zákonník práce a obedňajšia prestávka pre brigádnikov

Príklad 5: U zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou sa sviatok, ktorý pripadne na jeho obvyklý pracovný deň a zamestnanec v tento deň v dôsledku sviatku nepracuje, považuje za odpracovaný deň. Takémuto zamestnancovi patrí nekrátená mzda, aj napriek tomu, že v tento deň v dôsledku sviatku nepracoval. Ak odpracuje zamestnanec odmeňovaný mesačnou mzdou plný fond pracovného času na uvedený mesiac znížený o dni sviatkov, počas ktorých z dôvodu sviatku nepracoval, patrí mu mesačná mzda v nekrátenej výške. V kolektívnej alebo pracovnej zmluve možno dohodnúť, že v prípade sviatku sa bude mzda u mesačne odmeňovaných zamestnancov krátiť podľa neodpracovaných hodín z dôvodu sviatku.

Príklad 6: Zamestnanec odpracoval v deň sviatku, ktorý pripadol na jeho obvyklý pracovný deň 8 hodín. Za túto dobu práce mu patrí mzda + mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok. Uvedený zamestnanec odpracoval v príslušnom mesiaci 160 hodín, z toho bola 8 hodín práca vo sviatok. Zamestnanec je odmeňovaný mesačne, jeho mzda predstavuje 600 Eur. (hodinový podiel bude 3,75 €. Priemerný zárobok predstavuje napr.

Príklad 7: Zamestnanec odmeňovaný mesačnou mzdou neodpracoval v dôsledku sviatku jeden deň, t.j. namiesto 160 hodín odpracoval len 152 hodín ( keby nebol sviatok, bol by pracoval, tento deň sa považuje u mesačne odmeňovaného zamestnanca za odpracovaný ). Jeho mesačná mzda je 550 Eur (hodinový podiel je 3,44 € a priemerný zárobok predstavuje 4,30 €/h. V KZ resp. v pracovnej zmluve nie je dohodnuté, že v prípade sviatku sa bude mesačná mzda krátiť úmerne podľa počtu neodpracovaných hodín z dôvodu sviatku.

Príklad 8: Zamestnanec pracuje v rovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase ( 5 dni v týždni po 8 hodín). Jeho mesačná mzda predstavuje 650 €, priemerný zárobok je 5€. Fond pracovného času v danom mesiaci je 22 dní vrátane 1 dňa sviatku. V pracovnej zmluve je dohodnuté, že zamestnancovi sa bude mesačná mzda za dobu sviatku krátiť úmerne podľa počtu neodpracovaných hodín z dôvodu sviatku.

Príklad 9: Zamestnanec má ustanovený 40 hodinový týždenný pracovný čas. Jeho hodinová mzda je 4 € a priemerný zárobok 5 €. Fond pracovného času v mesiaci je 21 pracovných dní, z toho 1 deň predstavuje sviatok. Zamestnanec v dôsledku sviatku odpracuje 160 hodín (20 dní).

Vedúci zamestnanci a práca vo sviatok

V zmysle § 122 ods.5 ZP je možné dohodnúť s vedúcim zamestnancom v pracovnej zmluve mzdu s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok. Uvedené ustanovenie je možné uplatniť len voči vedúcim zamestnancom. Ak sa s vedúcim zamestnancom dohodla mzda v takto uvedenom zmysle, daný vedúci zamestnanec nemá za prácu vo sviatok nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok a nemá ani možnosť čerpať náhradné voľno za prácu vo sviatok. To znamená, že ak vedúci zamestnanec s takto dohodnutými mzdovými podmienkami bude v deň sviatku pracovať, vznikne mu nárok len na nekrátenú časť mesačnej mzdy. Táto možnosť sa týka výlučne vedúcich zamestnancov, ktorých okruh je vymedzený v § 9 ods. 3 Zákonníka práce.

Podľa § 9 ods. 3 Zákonníka práce je vedúci zamestnanec zamestnanec, ktorý je poverený vedením na jednotlivých stupňoch riadenia zamestnávateľa, je oprávnený určovať a ukladať podriadeným zamestnancom pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny. Ostatní zamestnanci, ktorí nepatria do okruhu vedúcich zamestnancov, majú nárok v prípade práce vo sviatok na mzdu a mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok v dohodnutej výške, najmenej 100% priemerného zárobku - minimálna výška podľa ZP, resp.

Sankcie a náhrada mzdy

§ 122 ods.4 ZP hovorí o sankčnom opatrení, t.j. kedy zamestnanec nemá nárok na náhradu mzdy za sviatok a mesačne odmeňovaný zamestnanec na nekrátenú mzdu z dôvodu sviatku, v ktorý nepracoval (mzda mu ušla v dôsledku sviatku). Ing.

Zvýšenie minimálnej mzdy od roku 2025

Zvýšenie minimálnej mzdy od roku 2025 ovplyvňuje mzdové zvýhodnenia. Mzdové zvýhodnenia (tzv. príplatky) sú okrem samotnej dohodnutej mzdy aj mzdové zvýhodnenia (tzv. ktoré vzniká nárok za určitých podmienok. 311/2001 Z. z. sumy platnej hodinovej minimálnej mzdy. ako určité percento z tejto hodnoty. vždy suma hodinovej minimálnej mzdy pre 1. mzda pre rok 2025 predstavuje 816 eur mesačne. mzdy pre 1. 4,690 eur. zamestnancov bez ohľadu na stupeň náročnosti práce. aj vyššie príplatky, ako určuje Zákonník práce. pracovného času a vykonávanú mimo rámca rozvrhu pracovných zmien.

Práca nadčas a dohodári

Nadčas nemožno nariadiť dohodárovi. Zamestnancovi za výkon práce nadčas patrí mzda a mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas najmenej v sume 25 % jeho priemerného zárobku. Pri rizikovej práci má zamestnanec nárok na vyšší mzdový príplatok, a to vo výške najmenej 35 % jeho priemerného zárobku. prácu nadčas. práca nadčas vykonaná. zamestnancami (napr. prípadná práca nadčas, najviac však v úhrne 150 hodín v kalendárnom roku. a v nedeľu. platnej minimálnej hodinovej mzdy. na prípadnú prácu v sobotu alebo v nedeľu. čerpať náhradné voľno. za prácu v sobotu a v nedeľu.

Príplatok za nočnú prácu v roku 2025

Nočná práca je definovaná ako práca medzi 22. a 6. hodinou. % minimálnej hodinovej mzdy. mzdy. o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu). po tom, ako mu je potreba o výkone práce oznámená. a patrí mu nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas (t. j. 35 % jeho priemerného zárobku). zamestnanec prácu skutočne nevykonáva, ale je pripravený na jej výkon. vo výške minimálnej mzdy za hodinu. na základe uzavretej dohody o pracovnej činnosti) dohodnutá odmena zvýšená najmenej o sumu platnej minimálnej mzdy. 100 % priemerného hodinového zárobku. odpočinku zamestnanca v týždni. (zvyčajne sobota a nedeľa). odpočinku v týždni nariadiť len nevyhnutné práce (napr. zvýhodnenie. orgánom verejného zdravotníctva do 3. a 4. zníženie zdravotného rizika osobné ochranné pracovné prostriedky. pri nižšej intenzite pôsobenia faktorov pracovného prostredia. hodinovú mzdu. minimálnu hodinovú mzdu. neuvádza spôsob zaokrúhľovania príplatkov. sumy vždy v prospech zamestnanca, tzn. vždy smerom nahor. na 0,94 eur. sa kumulujú, tzn. sviatok.

Sviatkom sa v zmysle zákona č. 241/1993 Z.z. a) 6. d) 1. e) 15. f) 1. g) 24. h) 25. i) 26. j) 8. Pri odmeňovaní zamestnancov za prácu vo sviatok sa rozdelenie sviatkov na štátne sviatky a dni pracovného pokoja uvedené v § 1 a v § 2 zákona č. 241/1993 Z.z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov považuje za nepodstatné.

Prácu v dňoch pracovného pokoja a vo sviatok upravuje okrem zákona č. 241/1993 Z.z. aj Zákonník práce. V dňoch 1.januára, 6.januára, vo Veľký piatok, vo Veľkonočnú nedeľu, vo Veľkonočný pondelok, 1.mája, 8.mája, 5.júla, 29.augusta, 1.septembra, 15.septembra, 1.novembra, 17.novembra, 24.decembra po 12,00 hodine, 25.decembra a 26.decembra nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác s výnimkou maloobchodného predaja (na čerpacích staniciach s palivami a mazivami, maloobchodný predaj a výdaj liekov v lekárňach, maloobchodný predaj na letiskách, v prístavoch, v ostatných zariadeniach verejnej hromadnej dopravy a v nemocniciach, predaj cestovných lístkov, predaj suvenírov, predaj kvetov 8.mája, 1.septembra a predaj kvetov a predmetov určených na výzdobu hrobového miesta 1.novembra); ustanovenia odseku 3 písm. f) a odseku 4 sa v týchto prípadoch nepoužijú.

Minimálne nároky zamestnancov za prácu vo sviatok upravuje § 122 ZP. Uvedené ustanovenie garantuje zamestnancovi v prípade práce vo sviatok nárok na mzdu za vykonanú prácu + mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok v minimálnej výške 100% priemerného zárobku (od 1.mája 2018), pokiaľ sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodne na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok. Výška mzdového zvýhodnenia za prácu vo sviatok uvedená v Zákonníku práce je minimálna, t.j. v kolektívnej, resp. v pracovnej zmluve je možné dohodnúť vyššiu sadzbu mzdového zvýhodnenia, horná hranica nie je v ZP stanovená.

tags: #brigádnik #nárok #na #príplatok #za #sviatok