
Zmluva je základným kameňom právnych vzťahov, a preto je dôležité jej správne pochopenie a aplikácia. V tomto článku sa zameriame na zmluvu o uznaní vlastníctva, jej vzorové príklady, náležitosti a dôležité aspekty, ktoré by mali byť zohľadnené pri jej uzatváraní.
Zmluva predstavuje najčastejší právny úkon, typicky dvojstranný, no výnimočne aj viacstranný. Jej podstatou sú vzájomné a obsahovo zhodné prejavy vôle zmluvných strán, s ktorými právo spája vznik záväzkových právnych vzťahov. Tieto vzťahy vznikajú medzi zmluvnými stranami, a v prípade zmluvy v prospech tretieho, môžu vzniknúť aj voči ďalšiemu subjektu. Pre platnosť zmluvy je nevyhnutné splnenie náležitostí platného právneho úkonu.
Dvojstranná zmluva pozostáva z dvoch jednostranných právnych úkonov:
Zmluva je uzavretá, ak dôjde k zhode vôle (konsenzu) zmluvných strán o obsahu zmluvy na základe riadneho a včasného prijatia návrhu na uzavretie zmluvy.
Niekedy je možné nahradiť vôľu (zmluvný prejav) subjektu právoplatným rozsudkom súdu ukladajúcim vyhlásenie vôle (§ 161 ods. 3 O. s. p.), ale len ak mal tento subjekt povinnosť určitú vôľu prejaviť (napr. v zmysle záväzku o uzavretí budúcej zmluvy).
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
So vznikom zmluvy sa obvykle spája aj jej účinnosť, teda možnosť domáhať sa úspešne plnenia, resp. možnosť plniť podľa obsahu zmluvy. V prípadoch, kde zákon vyžaduje k zmluve aj rozhodnutie príslušného orgánu, účinnosť zmluvy nastane až dňom, keď kladné rozhodnutie tohto orgánu nadobudne právoplatnosť. Do nadobudnutia účinnosti zmluvy sú účastníci svojimi prejavmi viazaní, pokiaľ od zmluvy neodstúpili. Záporné právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu má za následok zrušenie zmluvy od začiatku (ex tunc), čím účastníci prestávajú byť zmluvou viazaní.
Pri uzatváraní zmlúv platí všeobecná zásada bezformálnosti právnych úkonov, avšak existujú výnimky:
a) O prevodoch nehnuteľností, odplatných (napr. kúpna zmluva) či bezodplatnýchb) Pre ktoré to v ďalších prípadoch výslovne vyžaduje zákon (napr. zmluva o budúcej zmluve vyžaduje prostú písomnú formu, zmluva vo forme notárskej (úradnej) zápisnice).c) Pre ktoré to vyžaduje dohoda účastníkov.
V prípadoch nedodržania zákonom požadovanej písomnej formy ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, v prípade nedodržania účastníkmi dohodnutej písomnej formy ide o relatívnu neplatnosť právneho úkonu. Pre uzavretie zmluvy o prevode nehnuteľnosti sa vyžaduje, aby prejavy účastníkov zmluvy boli na tej istej listine (včítane ich podpisov).
Občiansky zákonník i Obchodný zákonník upravujú jednotlivé typy zmlúv. Zmluvné strany však môžu uzavrieť aj inú, v zákone nepomenovanú zmluvu, ak neodporuje obsahu alebo účelu zákona. Zmluvou sú zmluvné strany viazané a odstúpiť od nej môžu len z dôvodov v zákone ustanovených alebo na základe dohody. Odstúpením od zmluvy sa zmluva zásadne zrušuje od začiatku, ak právny predpis neustanovuje alebo účastníci nedohodli inak.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Zmluva o uznaní dlhu je dôležitý právny inštitút, ktorý slúži na posilnenie pozície veriteľa voči dlžníkovi. Uznanie dlhu je jednostranný právny úkon dlžníka, ktorým potvrdzuje existenciu svojho záväzku voči veriteľovi.
Uznanie dlhu je upravené v § 558 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.). Táto právna úprava je pomerne stručná, ale presná.
Dlh môže uznať výlučne dlžník. Ide o jeho právo, ku ktorému voči veriteľovi pristúpi alebo nie. Veriteľ nemôže dlžníka k uznaniu dlhu žiadnym spôsobom nárokovať.
Uznanie dlhu je jednostranný právny úkon, teda prejav dlžníka, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky. Dôležité je, aby dlh reálne existoval. Zákon pre uznanie dlhu nevyžaduje žiadnu osobitnú formu, avšak z praktických dôvodov sa vyžaduje písomná forma.
Písomné uznanie dlhu by malo obsahovať:
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe
Nestačí len všeobecné konštatovanie dlžníka, že uznáva nejaký dlh voči veriteľovi. Dôvod dlhu, t. j. jeho bližšia špecifikácia, ako aj výška dlhu v čase uznania, musia byť v písomnom uznaní uvedené zrozumiteľne a presne. Ide napríklad o vymedzenie, na základe čoho dlh vznikol, t. j. napr. zo zmluvy o pôžičke, o úvere a pod. Rovnako výška dlhu má byť konkretizovaná, presne vyčíslená. Pokiaľ dlžník uznáva aj dlh s úrokmi, táto informácia by v uznaní mala byť uvedená aj s presným vyčíslením. Pre zabezpečenie istoty oboch strán je žiadúce identifikovať jednotlivé zložky dlhu samostatne, t. j. výšku istiny, ako i výšku úrokov, a to obzvlášť, pokiaľ by šlo o spotrebiteľský vzťah.
Uznať možno aj už premlčaný dlh. Podmienkou je, že dlžník v čase uznania o premlčaní vedel. Ak by o premlčaní nevedel, nedošlo by k želaným následkom tohto inštitútu. Je vhodné danú informáciu uviesť priamo v texte uznania dlhu.
Premlčanie pohľadávky síce nespôsobuje zánik jej vymáhateľnosti, no pokiaľ sa dlžník na súde na premlčanie odvolá, súd ho k úhrade takéhoto dlhu nezaviaže. Akonáhle teda uplynie premlčacia doba, povinnosť uhradiť pohľadávku sa mení na právo dlžníka. Inštitút uznania dlhu však aj v danom prípade môže priniesť radikálnu, pre veriteľa pozitívnu, zmenu.
Jedným z účinkov uznania dlhu je plynutie novej, a to 10-ročnej premlčacej doby spravidla odo dňa, kedy k uznaniu dlhu došlo. Výnimkou je uznanie dlhu, v ktorom bola uvedená lehota plnenia alebo pokiaľ bolo splatenie dlhu rozdelené na jednotlivé splátky. V prípade splátok bude plynúť nová premlčacia doba odo dňa ich zročnosti, v prípade úpravy lehoty plnenia od jej márneho uplynutia.
Uznaním dlhu si tak veriteľ predĺži obdobie, v ktorom sa môže domáhať vymoženia svojej pohľadávky na súde s tým predpokladom, že bude mať aj reálnu šancu, aby súd dlžníka na jej úhradu zaviazal. Ako už bolo vyššie uvedené, dlžník môže uznať aj už premlčaný dlh. Podmienkou je, že o premlčaní dlhu bude vedieť. Ak by o premlčaní nevedel, nedošlo by k želaným následkom tohto inštitútu.
Osobitnú pozornosť je potrebné venovať uznaniu dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy. Veriteľ nemôže premlčanú pohľadávku vymáhať ani ju platne zabezpečiť. Je dôležité, aby spotrebiteľ vedel, že ide o premlčaný dlh. Informácia o premlčaní dlhu by mala byť v uznaní spotrebiteľa uvedená. Ak by takáto informácia chýbala, súd by mohol považovať takúto zmluvnú podmienku za neprijateľnú, a teda by ju neuznal za platnú.
Vzor zmluvy o uznaní dlhu by mal obsahovať všetky vyššie uvedené náležitosti. Je dôležité, aby bol vzor prispôsobený konkrétnemu prípadu a aby bol vypracovaný s odbornou starostlivosťou.
Okrem zmluvy o uznaní dlhu existuje množstvo ďalších zmlúv, s ktorými sa môžeme v praxi stretnúť. Medzi najčastejšie patria:
Od 1. 1. 2024 nastala zmena v pracovných zmluvách a pracovnoprávnej problematike. Podľa § 17 ods. 1 Zákonníka práce sa zamestnanec nemôže vopred vzdať svojich práv. Takéto vzdanie sa vopred by bolo absolútne neplatné. Išlo by o prípad, ak by sa zamestnanec vopred právnym úkonom (napr. v pracovnej zmluve) vzdal napr.
tags: #zmluva #o #uznani #vlastnictva #vzor