
Stravovanie zamestnancov aj osôb vykonávajúcich činnosť pre spoločnosť na základe zmluvy o výkone funkcie konateľa predstavuje komplexnú oblasť, ktorá sa riadi Zákonníkom práce, zákonom o dani z príjmov a ďalšími súvisiacimi predpismi. Tento článok poskytuje ucelený prehľad o možnostiach stravovania konateľov, spoločníkov a zamestnancov, s dôrazom na daňové a odvodové aspekty, ako aj na zmeny platné od roku 2022.
Konatelia a spoločníci majú v rámci poskytovania stravy niekoľko možností. Spoločnosť im môže zabezpečiť stravovanie priamo, alebo môžu dostávať stravné lístky.
Ak spoločnosť zamestnáva aspoň jednu osobu v pracovnoprávnom vzťahu, považuje sa za zamestnávateľa v zmysle Zákonníka práce. V takom prípade je možné zabezpečiť stravovanie aj konateľom a spoločníkom. Zamestnávateľ môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov rozšíriť okruh osôb, ktorým zabezpečí stravovanie, a prispievať im na stravovanie podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce.
Konatelia a spoločníci môžu dostávať stravovacie poukážky, ale nemôžu prijímať finančný príspevok na stravovanie. Ak spoločnosť zamestnáva aj iných zamestnancov, môže aplikovať oslobodenie od dane podľa § 5 ods. 7 písm. b) zákona o dani z príjmov.
Ak spoločnosť nezamestnáva žiadnu osobu v pracovnoprávnom vzťahu, nepovažuje sa za zamestnávateľa, a preto nemôže postupovať podľa § 152 ods. Ak by aj napriek tomu spoločnosť prispievala na stravu konateľovi, napríklad v sume 4,84 €, hodnota stravy (nepeňažná forma) je pre konateľa oslobodená od dane z príjmov. Ak by spoločnosť prispievala konateľovi na stravu formou finančného príspevku na stravovanie, tento by bol rovnako poskytnutý nad rámec Zákonníka práce, a pre konateľa by predstavoval zdaniteľný príjem, pričom zamestnávateľ by tento príspevok mohol zahrnúť do daňových výdavkov len v súlade s § 19 ods.
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
Príspevky na stravovanie sú daňovo relevantné pre zamestnávateľa aj zamestnanca.
Príspevok na stravovanie je daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods. 2 písm. c) zákona o dani z príjmov. Ak je príspevok poskytnutý nad rámec Zákonníka práce, môže byť uznaný ako daňový výdavok, ak bol zdanený na strane príjemcu.
Finančný príspevok poskytnutý konateľovi nie je možné oslobodiť od dane podľa § 5 ods. 7 písm. b) zákona o dani z príjmov, pretože nie je poskytnutý v súlade s ustanovením Zákonníka práce.
Príspevok na stravovanie, ktorý podlieha dani z príjmov, podlieha aj zdravotným a sociálnym odvodom.
Od 1.9.2022 sú platné vyššie sadzby stravného pre tuzemské pracovné cesty. Suma stravného je ustanovená v závislosti od času trvania pracovnej cesty.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Od 1.9.2022 sa mení suma stravného nasledovne:
Zamestnávateľ je povinný prispievať na stravovanie zamestnancov v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však za každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.
Konateľ spoločnosti, ktorý nie je vo firme v pracovnoprávnom vzťahu, ale činnosť konateľa vykonáva na základe zmluvy o výkone funkcie konateľa, má nárok na cestovné náhrady, ak vycestoval na pracovnú cestu. Konateľ je na účely zákona o cestovných náhradách považovaný za zamestnanca.
Suma základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách za každý 1 km jazdy je stanovená zákonom.
V prípade jednoosobovej s.r.o., kde majiteľ je zároveň konateľom a nemá pracovnoprávny vzťah so spoločnosťou, sa spoločnosť nepovažuje za zamestnávateľa. Preto nemá možnosť postupovať podľa § 152 ods. Ak by však spoločnosť prispievala na stravu konateľovi, hodnota stravy (nepeňažná forma) je pre konateľa oslobodená od dane z príjmov.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe
Zamestnávateľ môže rozšíriť okruh osôb, ktorým zabezpečí stravovanie. V prípade rozšírenia okruhu osôb o konateľa spoločnosti, prípadne spoločníka, tento okruh osôb nemá právo výberu a zamestnávateľ má pre tieto osoby povinnosť zabezpečiť stravovanie buď vo vlastnej jedálni, alebo v jedálni iného subjektu, alebo poskytnutím stravovacích poukážok.
Podľa § 152 ods. 1 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný zabezpečiť zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Táto povinnosť sa vzťahuje na zamestnancov v pracovnom pomere, teda pracujúcich na základe pracovnej zmluvy, a na dočasne pridelených zamestnancov.
Zamestnávateľ môže zabezpečiť stravovanie viacerými spôsobmi:
Výška príspevku zamestnávateľa na stravovanie je upravená v § 152 ods. 3 Zákonníka práce. Zamestnávateľ je povinný prispievať na stravovanie zamestnancov v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.
Nad rámec príspevkov zamestnávateľa podľa Zákonníka práce môže zamestnávateľ prispievať na stravu zamestnancov aj zo sociálneho fondu, ktorého použitie upravuje zákon o sociálnom fonde (zákon č. 152/1994 Z. z.).
Sociálny fond tvoria finančné prostriedky, ktoré sa používajú na realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Povinný prídel je najmenej 0,6 % zo základu (súhrnu hrubých miezd). Ďalší prídel môže byť tvorený z ďalších zdrojov, ako sú dary, dotácie a príspevky.
Prostriedky sociálneho fondu možno použiť na príspevky na stravovanie, dopravu do zamestnania a späť, sociálnu výpomoc a pôžičky, kultúrne, telovýchovné a športové podujatia, rekreáciu, zdravotnú starostlivosť a ďalšie sociálne aktivity.
Fyzické osoby, ktoré dosahujú príjmy z podnikania a príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti si môžu uplatniť do daňových výdavkov aj stravné.
Stravné ako daňový výdavok u SZČO upravuje zákon o dani z príjmov dvoma rozdielnymi ustanoveniami v závislosti od skutočnosti, či ide o stravné, na ktoré majú SZČO nárok za každý kalendárny deň odpracovaný na tzv. pracovnej ceste, alebo za stravné, na ktoré vzniká SZČO nárok za každý kalendárny deň odpracovaný v mieste pravidelného výkonu činnosti.
SZČO vzniká právo na uplatnenie stravného do daňových výdavkov za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku.