
Pohľadávky sú neoddeliteľnou súčasťou aktív každej spoločnosti. Ich efektívne vymáhanie je kľúčové pre finančnú stabilitu a úspech podnikania. Vymáhanie pohľadávok však so sebou prináša náklady, ktorých účtovanie a daňové aspekty si vyžadujú pozornosť. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o nákladoch spojených s vymáhaním pohľadávok a ich účtovnom a daňovom ošetrení.
Vymáhanie pohľadávok je proces, ktorý môže zahŕňať niekoľko krokov, od upomienok až po súdne konanie a exekúciu. Každý z týchto krokov generuje náklady, ktoré je potrebné správne zaúčtovať a posúdiť z hľadiska daňovej uznateľnosti.
Náklady na vymáhanie pohľadávky sa účtujú na príslušné nákladové účty v účtovej triede 5. Konkrétne účty závisia od charakteru nákladov, napr.:
Náklady na vymáhanie pohľadávky sa účtujú do obdobia, s ktorým časovo a vecne súvisia. Ak nie je možné určiť presné obdobie, náklady sa účtujú v období, keď sa tieto skutočnosti zistili.
Pri inventarizácii majetku a záväzkov sa posudzuje, či reálna hodnota pohľadávok je rovnaká ako nominálna hodnota. Pri analýze pohľadávok podľa lehoty splatnosti ich členíme na pohľadávky do lehoty splatnosti a po lehote splatnosti. Predmetom analýzy sú najmä pohľadávky po lehote splatnosti, u ktorých môže byť ohrozená ich vymožiteľnosť. Toto ohrozenie môže mať dočasný alebo trvalý charakter. Pojem zákonné opravné položky sa používa na opravné položky, ktoré sú tvorené v súlade s § 20 zákona o dani z príjmov (ďalej ZDP). Ostatné opravné položky sú tvorené v súlade s účtovnými predpismi na základe zásady opatrnosti a nie sú tvorené v súlade s § 20 ods. 14 ZDP, nie sú daňovo účinnými opravnými položkami. Ich tvorba do nákladov účtovnej jednotky a rozpúšťanie do výnosov účtovnej jednotky neovplyvňuje daňové výdavky, resp. Daňovo uznané opravné položky k nepremlčaným pohľadávkam a rizikovým pohľadávkam sa tvoria ako daňovo uznané opravné položky na základe § 20 ods. 14 ZDP.
Prečítajte si tiež: Prehľad príspevkov na réžiu škôlok
Ak od splatnosti pohľadávky uplynula doba dlhšia ako 360 dní, do výdavkov sa zahrnie opravná položka do výšky 20 % menovitej hodnoty pohľadávky alebo nesplatenej časti pohľadávky bez jej príslušenstva, a to v zdaňovacom období, v ktorom uplynula táto lehota. Ak od splatnosti pohľadávky uplynula doba dlhšia ako 720 dní, do výdavkov sa zahrnie opravná položka do výšky 50 % menovitej hodnoty pohľadávky alebo nesplatenej časti pohľadávky bez jej príslušenstva, a to v zdaňovacom období, v ktorom uplynula táto lehota. Ak od splatnosti pohľadávky uplynula doba dlhšia ako 1080 dní, do výdavkov sa zahrnie opravná položka do výšky 100 % menovitej hodnoty pohľadávky alebo nesplatenej časti pohľadávky bez jej príslušenstva.
Základná charakteristika daňového výdavku je uvedená v § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len ZDP). Vo všeobecnosti platí, že daňovo uznané sú tie výdavky (náklady), ktoré sú zaúčtované v účtovníctve daňovníka v súlade s účtovnými predpismi a zároveň spĺňajú podmienky stanovené v ZDP.
Podľa § 19 ods. 3 písm. p) ZDP, ak daňovník uzatvoril s advokátom zmluvu o vymáhaní pohľadávky, odmena sa bude posudzovať podľa § 19 ods. 3 písm. p) ZDP, to znamená, že odplata (provízia) bude daňovým výdavkom najviac do výšky 50% vymoženej pohľadávky v príslušnom zdaňovacom období. Provízia nemusí byť zaplatená, ale je obmedzená jej výška. V roku 2025 si teda spoločnosť môže v daňových výdavkoch uplatniť odmenu advokáta najviac do výšky 50% z vymoženej pohľadávky t. j.
Podľa § 19 ods. 3 písm. k) ZDP je daň z pridanej hodnoty daňovým výdavkom, ak na jej odpočítanie platiteľ DPH nemá nárok. Daňovým výdavkom je však iba v tom prípade, ak aj náklad, ku ktorému sa DPH viaže je daňovým výdavkom. V tomto prípade sa DPH viaže k nákladu na odplatu (províziu), ktorej výška je limitovaná podľa § 19 ods. 3 písm. p) ZDP výškou 50% vymoženej pohľadávky.
Odpis pohľadávky sa účtuje pri trvalom upustení od jej vymáhania. Na ťarchu účtu 546 - Odpis pohľadávky sa účtuje odpis pohľadávky pri trvalom upustení od jej vymáhania, ako aj odpis pohľadávky podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej ZKR). Ako súvzťažný účet sa použije niektorý z účtov pohľadávok v závislosti od toho, o akú pohľadávku ide, napr.
Prečítajte si tiež: Zariadenia pre seniorov a ich náklady
Daňovým výdavkom je výdavok (náklad) do výšky odpisu menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej neuhradenej časti vrátane príslušenstva, ak je toto príslušenstvo zahrnuté do základu dane, alebo výdavok do výšky odpisu obstarávacej ceny pohľadávky nadobudnutej postúpením, alebo neuhradenej časti u daňovníka zisťujúceho základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. Daňovým výdavkom je aj výdavok (náklad) do výšky odpisu menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej neuhradenej časti vrátane príslušenstva, ak dlžník zomrel a pohľadávka nemohla byť uspokojená ani vymáhaním od dedičov dlžníka.
Tvorba rezerv je podľa § 21 ods. 2 písm. j) ZDP vo všeobecnosti nedaňovým výdavkom s výnimkou rezerv vymedzených v § 20. Rezervami, ktorých tvorba je daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 3 písm. f) ZDP za podmienok ustanovených v tomto zákone, sú rezervy v poisťovníctve, rezervy vytvárané zdravotnými poisťovňami a rezervy účtované ako náklad podľa § 19 postupov účtovania pre podnikateľov.
Spoločnosť uzatvorila zmluvu o vymáhaní pohľadávky s advokátom. Menovitá hodnota pohľadávky je vo výške 4 000 eur, v roku 2025 bolo vymožených 2000 eur, advokát si v roku 2025 v zmysle zmluvy vyfakturoval odmenu vo výške 1200 eur. Spoločnosť uvedenú odmenu advokátovi v roku 2025 nezaplatila.
V roku 2025 si spoločnosť môže v daňových výdavkoch uplatniť odmenu advokáta najviac do výšky 50% z vymoženej pohľadávky, t. j. 1 000 eur.
Leasingovej spoločnosti, platiteľovi DPH, vznikli v danom zdaňovacom období náklady na vymáhanie pohľadávky v celkovej výške 1198,90 eur, z toho základ dane 999 eur + 20% DPH, na ktorú nemá v súlade so zákonom o DPH veriteľ nárok na odpočet. V danom roku sa leasingovej spoločnosti podarilo vymôcť celú sumu vymáhanej pohľadávky vo výške 2 000 eur.
Prečítajte si tiež: Komplexný sprievodca starostlivosťou a nákladmi
Za daňový výdavok podľa § 19 ods. 3 písm. p) ZDP je možné uznať daňový výdavok najviac do výšky 50% z tejto sumy, t. j. 1 000 eur.
Spoločnosť AXUS, s. r. o., eviduje v účtovníctve pohľadávku voči spoločnosti BONZ, s. r. o., vo výške 4 400 €. Pohľadávka bola splatná dňa 1. 3. 2010. Dlžník nereaguje na upomienky a zo všetkých okolností je zrejmé, že táto pohľadávka nebude zaplatená. Spoločnosť AXUS, s. r. o., sa v máji 2013 rozhodla neuhradenú pohľadávku v plnej výške odpísať do nákladov. Odpísaná pohľadávka spĺňa podmienky pre tvorbu opravnej položky do výšky 100 % menovitej hodnoty (pohľadávka bola zahrnutá do príjmov, od splatnosti uplynulo viac ako 1 080 dní).
Pravdepodobnosť úspechu pri vymáhaní pohľadávok závisí od viacerých ďalších okolností, ktoré vyplývajú z momentálnej ekonomickej situácie a aj od podnikateľského odvetvia. Rozhodnutie o tom, či a ktoré pohľadávky sa oplatí vymáhať musí veriteľ urobiť na základe informácii, ktoré sme poskytli v tomto článku.
Napriek tomu existujú situácie, v ktorých možno povedať, že vymáhanie pohľadávok bude s určitosťou alebo s veľkou pravdepodobnosťou predstavovať zbytočné náklady:
tags: #naklady #na #vymahanie #pohladavky #uctovanie