Zmluva o výkone funkcie: Povinnosť uzatvorenia a jej podmienky

V slovenskom obchodnom práve je vzťah medzi obchodnou spoločnosťou a jej štatutárnym orgánom špecificky upravený. Zmluva o výkone funkcie člena orgánu spoločnosti zohráva v tomto vzťahu dôležitú úlohu, a preto je nevyhnutné rozumieť jej právnej úprave, podmienkam a dôsledkom jej uzatvorenia.

Právna úprava zmluvy o výkone funkcie podľa Obchodného zákonníka

V zmysle ustanovenia § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka je vzťah medzi obchodnou spoločnosťou a jej štatutárnym orgánom tzv. absolútnym obchodným právnym vzťahom. To znamená, že akékoľvek dohody medzi spoločnosťou a jej štatutárnym orgánom sa riadia ustanoveniami Obchodného zákonníka.

Ustanovenie do funkcie a mandátna zmluva

Predpokladom vzniku funkcie štatutárneho orgánu je jeho ustanovenie do funkcie orgánom, do ktorého právomoci patrí rozhodovanie o menovaní a odvolávaní člena štatutárneho orgánu. Podľa § 66 ods. 6 Obchodného zákonníka sa vzťah medzi spoločnosťou a členom orgánu pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, ak zo zmluvy o výkone funkcie alebo zo zákona nevyplýva iné určenie práv a povinností.

Fakultatívnosť zmluvy o výkone funkcie

Z dikcie citovaného ustanovenia je zrejmé, že uzatvorenie zmluvy o výkone funkcie člena štatutárneho orgánu je fakultatívne. Zákonodarca dokonca priorizuje primerané použitie ustanovení o mandátnej zmluve pred uzatvorením zmluvy o výkone funkcie. To znamená, že ak spoločnosť a člen jej orgánu neuzavrú zmluvu o výkone funkcie, ich vzájomný vzťah sa bude spravovať ustanoveniami o mandátnej zmluve.

Podmienky platnosti zmluvy o výkone funkcie

Obchodný zákonník ustanovuje dve obligatórne podmienky pre platnosť zmluvy o výkone funkcie člena štatutárneho orgánu:

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

1. Písomná forma: Zmluva musí mať písomnú formu.
2. Schválenie: Zmluva musí byť schválená valným zhromaždením spoločnosti alebo všetkými spoločníkmi, ktorí ručia za záväzky spoločnosti neobmedzene. Stanovy akciovej spoločnosti alebo jednoduchej spoločnosti na akcie môžu určiť, že zmluvu o výkone funkcie člena predstavenstva schvaľuje dozorná rada.

Právna úprava v Českej republike

Do roku 2012 bola právna úprava zmluvy o výkone funkcie v Českej republike obdobná ako v súčasnosti na Slovensku. Prijatím nového Občianskeho zákonníka a zákona o obchodných korporáciách sa však koncepcia obchodného práva zmenila.

Zákon o obchodných korporáciách

Zákon č. 90/2012 Zb. o obchodných korporáciách upravuje základné podmienky fungovania obchodných spoločností, štruktúru ich orgánov a zodpovednosť ich členov. V prípade, že odmeňovanie členov orgánov spoločnosti bude dohodnuté v rozpore so zákonom, platí domnienka, že výkon funkcie je bezplatný. Táto úprava je pre členov orgánov spoločnosti menej priaznivá ako predchádzajúca právna úprava a súčasná slovenská úprava.

Odstúpenie z funkcie

Zákon o obchodných korporáciách osobitne upravuje oprávnenie člena orgánu spoločnosti odstúpiť zo svojej funkcie. Nesmie tak urobiť v dobe, ktorá je pre spoločnosť nevhodná. Posúdenie tejto otázky závisí od konkrétnych okolností prípadu. Následkom odstúpenia z funkcie v nevhodnej dobe je jeho relatívna neplatnosť, ktorej sa spoločnosť môže domôcť, ak preukáže, že doba odstúpenia nebola pre ňu vhodná.

Zánik funkcie

Právna úprava Českej republiky je v porovnaní so slovenskou právnou úpravou v otázke zániku funkcie člena orgánu spoločnosti flexibilnejšia. Účinky zániku funkcie neviaže na zasadnutie orgánu, ktorý je oprávnený vymenovať nového člena orgánu, ale na doručenie oznámenia orgánu, ktorý ho zvolil. Funkcia člena orgánu končí uplynutím jedného mesiaca po doručení tohto oznámenia príslušnému orgánu.

Súbeh funkcie a pracovného pomeru

V Českej republike sa súdy zaoberali aj otázkou súbehu funkcie štatutárneho orgánu a pracovného pomeru. Najvyšší súd Českej republiky prijal závery, že ak je náplň pracovného pomeru zhodná s obsahom funkcie štatutárneho orgánu, takáto pracovná zmluva je neplatná. Neplatnosť pracovnej zmluvy spôsobuje aj skutočnosť, že bola podpísaná štatutárnym orgánom (a zároveň zamestnancom v tej istej osobe) pre stret záujmov.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Nález Ústavného súdu Českej republiky

V roku 2016 Ústavný súd Českej republiky vyslovil, že ak chcú všeobecné súdy dôvodiť zákaz súkromného konania, ktorý nie je výslovne stanovený zákonmi, musia pre taký záver predložiť veľmi presvedčivé argumenty. Podľa názoru Ústavného súdu Českej republiky sú ustanovenia Zákonníka práce, ktoré definujú závislú prácu, relatívne (jednostranne) kogentné. Vymedzujú právne vzťahy, ktoré sa riadia Zákonníkom práce vždy, ale nebránia ani tomu, aby si v iných prípadoch strany režim Zákonníka práce zvolili.

Porovnanie s právnou úpravou na Slovensku

Po zmene koncepcie obchodného práva v Českej republike už v zákone o obchodných korporáciách ani v Občianskom zákonníku nenachádzame obdobu ustanovenia § 261 ods. 6 slovenského Obchodného zákonníka, ktorý podľa niektorých názorov v slovenských podmienkach znemožňuje použitie Zákonníka práce aj pre výkon činnosti štatutárneho orgánu spoločnosti.

Zodpovednosť za škodu

Otázka súbehu výkonu funkcie člena štatutárneho orgánu a riaditeľa spoločnosti je dôležitá pre posúdenie zodpovednosti za škodu. Právna úprava spoločnosti s ručením obmedzeným ustanovuje, že konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Rozsah náhrady spôsobnej škody nie je limitovaný, na rozdiel od pracovnoprávnej úpravy.

Obmedzenie zodpovednosti

§ 135a Obchodného zákonníka zakazuje dohody medzi spoločnosťou a konateľom, ktoré by vylučovali alebo obmedzovali zodpovednosť konateľa. V prípade, že riaditeľ spoločnosti a zároveň člen jej štatutárneho orgánu spôsobí spoločnosti škodu pri výkone činnosti, pričom nebude možné ľahko alebo vôbec rozlíšiť, či konal ako riaditeľ spoločnosti alebo člen jej štatutárneho orgánu, bude stanovenie rozsahu náhrady škody mimoriadne náročné.

Mandátna zmluva ako základný kameň úpravy vzťahu

Mandátna zmluva je jedným zo zmluvných typov obstarávateľského charakteru upravených v Obchodnom zákonníku. Jej právna úprava sa využíva aj pri iných zmluvných typoch, ktoré na ňu čiastočne odkazujú. Pri mandátnej zmluve rozlišujeme dve zmluvné strany: mandatára a mandanta.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Podstatné náležitosti mandátnej zmluvy

Medzi podstatné náležitosti mandátnej zmluvy patrí:

• Určenie zmluvných strán
• Určenie obchodnej záležitosti
• Dojednanie o odplate

Mandátna zmluva vzniká už samotnou dohodou o podstatných náležitostiach, nevyžaduje sa jej písomné vyhotovenie. S výnimkou § 566 Obchodného zákonníka, ktorý považujeme za základné ustanovenie, je právna úprava mandátnej zmluvy dispozitívna.

Povinnosti mandatára

Mandatár je povinný postupovať pri zariaďovaní záležitosti s odbornou starostlivosťou a podľa pokynov mandanta. Môže sa odchýliť od pokynov mandanta len v prípade, že je odklon pre zabezpečenie záujmov mandanta naliehavo nevyhnutný a zároveň nie je možné včas zabezpečiť súhlas.

Zodpovednosť mandatára

Mandatár zodpovedá za škodu na prevzatých veciach, ibaže preukáže, že škodu nebolo možné odvrátiť ani pri vynaložení odbornej starostlivosti. Mandant má právo kedykoľvek mandátnu zmluvu vypovedať. Mandatár môže zmluvu vypovedať s účinnosťou ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená mandantovi.

Aplikácia na zmluvu o výkone funkcie konateľa

Ustanovenia mandátnej zmluvy môžeme aplikovať aj na zmluvu o výkone funkcie konateľa. Vyplýva to z § 66 ods. 6 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa vzťah medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, ak zo zmluvy o výkone funkcie alebo zo zákona nevyplýva iné určenie práv a povinností.

Obsah zmluvy o výkone funkcie konateľa

Zákon presne neustanovuje, čo musí obsahovať zmluva o výkone funkcie konateľa. V praxi sa zvyčajne uvádza:

• Označenie zmluvných strán
• Úvodné ustanovenia
• Predmet zmluvy
• Odmena konateľa
• Práva a povinnosti konateľa
• Ďalšie dojednania

Odmena konateľa a rozhodnutie valného zhromaždenia

Najvyšší súd SR sa zaoberal otázkou poskytnutia odmeny konateľovi za výkon jeho funkcie na základe mandátnej zmluvy bez rozhodnutia valného zhromaždenia a uviedol, že ustanovenia mandátnej zmluvy majú subsidiárnu povahu pri posudzovaní vzťahu medzi spoločnosťou a konateľom pri zariaďovaní záležitosti spoločnosti, čo platí aj pre nárok na vyplatenie odplaty za túto činnosť.

Postavenie konateľa a pracovnoprávne vzťahy

V praxi sa objavuje viacero otázok týkajúcich sa postavenia konateľa s. r. o., pokiaľ ide o jeho vzťah k pracovnoprávnym vzťahom. Napríklad:

• Možnosť výkonu funkcie konateľa v pracovnom pomere
• Výkon inej činnosti touto osobou v pracovnom pomere
• Možnosť podpísania zmluvy „samého so sebou“
• Možnosť alebo povinnosť výkonu práce spoločníkom a konateľom v rámci jednoosobovej spoločnosti v pracovnom pomere

Rozhodovacia prax súdov

Súdy už rozhodli o viacerých otázkach v rámci svojej rozhodovacej praxe, pričom niektorými otázkami sa zaoberali vo väčšom rozsahu (ako napr. možnosť výkonu funkcie konateľa v pracovnom pomere, stret záujmov medzi spoločnosťou a jej konateľom), niektorými skôr okrajovo (otázka závislej práce, jej existencia v prípade konateľa, ktorý vykonáva pre spoločnosť aj iné činnosti, ako je činnosť konateľa, osobitne, ak je táto osoba jediným konateľom a spoločníkom).

Závislá práca

Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. NS SR sa vyjadril, že aj keď štatutárny orgán právnickej osoby nie je jej zástupcom, konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov.

Zmeny v sociálnom a zdravotnom poistení od roku 2011

S účinnosťou od 1. januára 2011 nadobudli postavenie zamestnanca na účely zdravotného a sociálneho poistenia niektoré nové kategórie fyzických osôb, vrátane konateľov a spoločníkov, ktoré sa za túto kategóriu do konca roka 2010 nepovažovali. Táto zmena je dôsledkom novej koncepcie definície zamestnanca na účely zdravotného a sociálneho poistenia.

Spoločník a konateľ ako zamestnanec

V nasledovných riadkoch nájdete odpovede na otázky, kedy sa spoločník a konateľ považuje na účely zdravotného a sociálneho poistenia za zamestnanca, aké povinnosti má v tejto súvislosti ich zamestnávateľ (spoločnosť s r. o.). Spoločníkom sa stáva osoba, ktorá je určená v spoločenskej zmluve, a to dňom zápisu obchodnej spoločnosti do obchodného registra. Základnou povinnosťou spoločníka je splnenie vkladovej povinnosti. V zmysle § 123 OZ majú spoločníci nárok na podiel zo zisku v pomere zodpovedajúcom ich splateným vkladom, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Zákon nevylučuje, že spoločník môže mať v spoločnosti na výkon pracovných činností uzavretý pracovný pomer.

Konateľ spoločnosti s r. o.

Konateľov vymenúva valné zhromaždenie z radov spoločníkov alebo iných fyzických osôb. Konateľské správanie môže obmedziť len spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie. Vzťah medzi spoločnosťou a konateľom sa riadi príslušnými ustanoveniami OZ o štatutárnych orgánoch a považuje sa vždy za obchodnoprávny vzťah. Ak medzi spoločnosťou a konateľom nie je uzavretá zmluva o výkone funkcie, práva konateľa sa posudzujú podľa ustanovení OZ, ktoré upravujú mandátnu zmluvu. Zákon nevylučuje, aby konateľ popri výkone funkcie konateľa vykonával v spoločnosti, ktorej je štatutárnym orgánom, pracovnú pozíciu, na ktorú má uzavretý pracovný pomer.

Podiel na zisku

Podiel na zisku je základným majetkovým právom každého spoločníka obchodnej spoločnosti. Podmienkou vyplatenia podielu na zisku je rozhodnutie valného zhromaždenia spoločnosti s r. o., že dosiahnutý zisk, resp. jeho časť sa použije na rozdelenie. Podiel na zisku vyplácaný spoločníkom a členom štatutárneho a dozorného orgánu obchodnej spoločnosti nie je predmetom dane.

Vzťah medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti

Vzťah medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom sa pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti podľa § 66 OZ spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, ak zo zmluvy o výkone funkcie alebo zo zákona nevyplýva iné určenie práv a povinností. Príjem za činnosti, ktoré sú určené na zariaďovanie záležitostí spoločnosti, sa vždy považuje za príjem zo závislej činnosti.

Príklady z praxe

• Pán Kvietko sa stal novým konateľom spoločnosti STAR, s. r. o., ktorý bude mať za výkon funkcie vyplácaný pravidelný mesačný príjem. Výška odmeny bola schválená valným zhromaždením spoločnosti. Spoločnosť STAR, s. r. o., nemôže s ním uzavrieť pracovnú zmluvu na výkon funkcie konateľa.
• Konateľ spoločnosti STAR, s. r. o., bude v spoločnosti STAR, s. r. o., vykonávať pracovnú pozíciu riaditeľa sekcie marketingu. Za výkon pracovných činností riaditeľa mu bude vyplácaný pravidelný príjem vo výške 2 000 €. V tomto prípade spoločnosť s r. o. môže uzatvoriť s konateľom, ktorý je štatutárnym orgánom spoločnosti, pracovnoprávny vzťah na vykonávanie činností spojených s pracovnou pozíciou riaditeľa marketingu.

Zmeny v definícii zamestnanca na účely sociálneho poistenia

Od 1. 1. 2011 sa pojem zamestnanec upravil a zovšeobecnil - okruh zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje povinné sociálne poistenie, už nie je presne vymenovaný. V prípade konateľov a spoločníkov spoločností s r. o. sú podmienky splnené vtedy, keď majú so spoločnosťou uzatvorený obchodno-záväzkový vzťah, na základe ktorého im vzniká nárok na príjem podľa § 5 ods. 1 písm. b) ZDP, alebo pracovnoprávny vzťah, na základe ktorého im vzniká nárok na príjem podľa § 5 ods. 1 písm.

Zmluva o výkone funkcie: Áno alebo nie?

Aký rozdiel je medzi mandátnou zmluvou a zmluvou o výkone funkcie? Môže konateľ svoju funkciu vykonávať aj bez zmluvy? Konateľ je štatutárny orgán spoločnosti, teda je na jej čele.

Zmluva o výkone funkcie

Zmluva o výkone funkcie konateľa je iba všeobecné pomenovanie pre zmluvu uzavretú medzi konateľom a spoločnosťou. Môže pritom ísť aj priamo o mandátnu zmluvu, ale môže ísť aj o tzv. nepomenovanú zmluvu - tá môže mať prvky mandátnej zmluvy, no tiež inej zmluvy. Ak sa mandátna zmluva použije na úpravu vzťahov medzi konateľom a spoločnosťou, tak taká mandátna zmluva sa považuje v zmysle § 66, ods. 6 Obchodného zákonníka za zmluvu o výkone funkcie. Zmluvou o výkone funkcie konateľa však môže byť aj iná zmluva ako mandátna.

Výkon funkcie bez zmluvy

Konateľ nemusí mať uzatvorenú mandátnu zmluvu alebo zmluvu o výkone funkcie konateľa. Pokiaľ konateľ svoju funkciu vykonáva bez zmluvy, tak podľa § 66, ods. 6 Obchodného zákonníka sa na jeho vzťah so spoločnosťou použijú ustanovenia o mandátnej zmluve. Hlavné práva a povinnosti vyplývajú zo zákona. Uzatvorenie zmluvy je vhodné, ak vzniknú nezrovnalosti.

Pracovná zmluva a konateľ

Osoba, ktorá je konateľom spoločnosti, môže byť zároveň zamestnaná v danej spoločnosti, avšak nie na funkciu konateľa, ale napríklad ako vodič, pekár, administratívny pracovník a podobne.

Odmena konateľa

Ak konateľ nemá uzatvorenú žiadnu zmluvu, tak mu vtedy prislúcha tzv. obvyklá odmena. Spoločnosť a konateľ sa môžu dohodnúť, že konateľ nebude chcieť odmenu. Valné zhromaždenie spoločnosti môže schváliť odmenu konateľovi.

Schválenie zmluvy a odmeny

Zmluvu o výkone funkcie konateľa schvaľuje valné zhromaždenie spoločnosti alebo písomne všetci spoločníci, ktorí ručia za záväzky spoločnosti neobmedzene. Stanovy akciovej spoločnosti alebo jednoduchej spoločnosti na akcie môžu určiť, že zmluvu o výkone funkcie člena predstavenstva schvaľuje dozorná rada. Ak má konateľ uzatvorenú zmluvu s firmou, odmenu mu môže schváliť valné zhromaždenie.

tags: #zmluva #o #výkone #funkcie #povinnosť #uzatvorenia