
Zmluva o zriadení záložného práva je významný právny nástroj, ktorý zohráva kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní pohľadávok. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na túto zmluvu, jej náležitosti, funkcie, ako aj práva a povinnosti zmluvných strán.
Zmluva o zriadení záložného práva, známa aj ako záložná zmluva, patrí medzi najčastejšie využívané zmluvy na zabezpečenie splnenia pohľadávky. Jej právny základ je zakotvený v Občianskom zákonníku (§ 151a až § 151me). Hlavnou funkciou tejto zmluvy je zabezpečiť pohľadávku veriteľa voči dlžníkovi a posilniť jeho pozíciu v prípade, že pohľadávka nebude riadne a včas splatená.
Záložnú zmluvu uzatvára záložný veriteľ (osoba, ktorá má pohľadávku) a záložca (dlžník, ktorý má splniť pohľadávku, alebo iná osoba odlišná od dlžníka).
Záložná zmluva musí obsahovať niekoľko základných náležitostí, aby bola platná. Nedostatok niektorej z týchto náležitostí má za následok absolútnu neplatnosť zmluvy, čo znamená, že sa na ňu hľadí, akoby nikdy nebola uzatvorená. Medzi tieto náležitosti patria:
Spoločnosť A, s.r.o. evidovala voči spoločnosti B, s.r.o. pohľadávku vo výške 10 000 eur. Obe spoločnosti uzatvorili záložnú zmluvu, v ktorej uviedli, že sa zabezpečuje peňažná pohľadávka A, s.r.o. voči B, s.r.o. vo výške 10 000 eur. V zmluve však nešpecifikovali záloh, ktorý má pohľadávku zabezpečiť. Uviedli len, že pohľadávka je zabezpečená „osobným vozidlom vo vlastníctve záložcu“, napriek tomu, že záložca vlastní viacero osobných vozidiel. V tomto prípade je záložná zmluva neplatná.
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
Záložná zmluva, ktorej zálohom je nehnuteľnosť, musí mať písomnú formu. Ústna dohoda medzi záložným veriteľom a záložcom nepostačuje. Dôvodom je potreba zapísania záložného práva do katastra nehnuteľností. Záložnú zmluvu je potrebné predložiť na katastrálny úrad.
Občiansky zákonník umožňuje zabezpečiť záložným právom nielen peňažné, ale aj nepeňažné pohľadávky. Možné je zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne až v budúcnosti. Pri nepeňažnej pohľadávke je dôležité, aby jej hodnota bola určitá, prípadne určiteľná kedykoľvek počas trvania záložného práva.
Spoločnosť A, s.r.o. sa zaviazala spoločnosti B, s.r.o. vykonať stavebné práce - postaviť budovu v hodnote 200 000 eur. Časť sumy mala byť vyplatená pri podpise zmluvy, ďalšia časť po uskutočnení stavebných prác a posledná časť po roku od uskutočnenia prác. Za účelom zabezpečenia svojej pohľadávky, ktorá vznikne v budúcnosti, uzavreli spoločnosti záložnú zmluvu, pričom ako záloh dohodli budovu, ktorú mala A, s.r.o. postaviť.
Zálohom sa označuje predmet záložného práva, teda vec, ktorá zabezpečuje splnenie pohľadávky záložného veriteľa. Zálohom môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt alebo nebytový priestor, ako aj súbor vecí, práv, cenný papier a podnik. Záložné právo sa vzťahuje aj na príslušenstvo týchto vecí (napr. úroky z omeškania pri nezaplatenej pohľadávke), ak sa v zmluve nedohodlo inak. Záloh môže vzniknúť aj v budúcnosti.
Spoločnosť A, s.r.o. uzatvorila s B, s.r.o. zmluvu o zriadení záložného práva. Ako záloh si dohodli pohľadávku, ktorú eviduje B s.r.o. voči C, s.r.o.. Ak B, s.r.o. nesplní pohľadávku voči A, s.r.o. riadne a včas, A, s.r.o. môže uspokojiť svoju pohľadávku voči B, s.r.o. pohľadávkou, ktorú má B, s.r.o. voči C, s.r.o., pričom na uspokojenie svojej pohľadávky môže použiť aj úroky z omeškania.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Vznik záložného práva k nehnuteľnosti prebieha v dvoch fázach:
Uzavretie každej zmluvy prináša pre jej účastníkov určité práva a povinnosti. Najpodstatnejším právom záložného veriteľa je právo začať s výkonom záložného práva v prípade, ak jeho pohľadávka nebude riadne a včas splnená. Výkon záložného práva sa uskutočňuje predovšetkým predajom zálohu. Zabezpečená pohľadávka sa uspokojí z výťažku predaja. Veriteľ sa však môže uspokojiť aj tým, že si záloh ponechá, ale takáto dohoda je možná až po tom, ako zabezpečená pohľadávka nadobudne splatnosť.
Spoločnosť A, s.r.o. uzatvorila záložnú zmluvu s B, s.r.o na zabezpečenie svojej pohľadávky vo výške 100 000 eur z titulu pôžičky. Zálohom bol nebytový priestor v hodnote 100 000 eur. V zmluve sa dohodli, že ak B, s.r.o. nezaplatí včas pohľadávku, A, s.r.o. sa môže uspokojiť tak, že nadobudne vlastnícke právo k nebytovému priestoru. Takáto dohoda je však neplatná, nakoľko ešte nenastala splatnosť pohľadávky. Až po splatnosti pohľadávky sa môže A, s.r.o. dohodnúť s B, s.r.o. tak, že sa stane vlastníkom nebytového priestoru.
Na druhej strane, záložca je oprávnený užívať záloh „zvyčajným spôsobom“, ak sa v zmluve nedohodne inak. Musí sa však zdržať všetkého, čím by sa zmenšila hodnota zálohu. Kým zabezpečená pohľadávka nenadobudne splatnosť, má záložca právo aj disponovať so zálohom, čiže napr. môže predať záloh alebo ho darovať, ak sa v zmluve nedohodli inak. Povinnosťou záložcu je strpieť výkon záložného práva v prípade, ak nesplní pohľadávku veriteľa riadne a včas.
Občiansky zákonník definuje situácie, kedy dochádza k zániku záložného práva. Medzi tieto situácie patria:
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe
Podobne ako vznik, aj zánik záložného práva prebieha v dvoch štádiách. Po zániku záložného práva k nehnuteľnosti je potrebné vykonať výmaz záložného práva z katastra nehnuteľností. Za týmto účelom je záložný veriteľ povinný podať žiadosť o výmaz bez zbytočného odkladu po zániku záložného práva.