Vysoký predstaviteľ Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku: Prehľad

Článok sa zameriava na funkciu vysokého predstaviteľa Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, ktorá bola posilnená Lisabonskou zmluvou. Analyzuje zmeny, ktoré priniesla Lisabonská zmluva v oblasti zahraničnej politiky EÚ a jej inštitucionálne dôsledky.

Úvod

Lisabonská zmluva, ktorá nadobudla platnosť 1. decembra 2009, priniesla zásadné zmeny do fungovania Európskej únie. Jednou z najvýznamnejších zmien bolo posilnenie spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) a vytvorenie funkcie vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.

Historický kontext Lisabonskej zmluvy

Lisabonská zmluva predstavuje významný krok v integračnom procese Európskej únie. Nahrádza predošlé zakladajúce zmluvy, Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva a Zmluvu o Európskej únii, pričom zachováva označenie Zmluvy o Európskej únii. Lisabonská zmluva formálne integruje Európske spoločenstvo do Európskej únie. Zrušila trojpilierovú štruktúru Európskej únie. Zmluva o fungovaní Európskej únie sa stala nástupcom Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.

Zmeny v rozhodovaní a legislatíve

Lisabonská zmluva obmedzila oblasti, v ktorých sa vyžaduje jednomyseľnosť v Rade Európskej únie, a to na dane, zahraničnú politiku, obranu a sociálne zabezpečenie. Základné pramene práva EÚ zostali zachované, ako nariadenia, smernice a rozhodnutia. Rámcové rozhodnutia, ktoré boli vydávané v oblasti policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach, sa stali minulosťou a nahradili ich smernice.

Vysoký predstaviteľ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku

Nový post vysokého predstaviteľa pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku spojil funkcie súčasného Vysokého predstaviteľa pre SZBP a komisára pre vonkajšie vzťahy. Bude predsedať Rade pre zahraničné veci a viesť politický dialóg s tretími stranami v mene Únie a vyjadrovať pozíciu Únie v medzinárodných organizáciách a na konferenciách. V jeho práci mu bude pomáhať zahraničná služba EÚ, tvorená národnými a európskymi diplomatmi.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Inštitucionálne zmeny a právomoci

Lisabonská zmluva priniesla aj ďalšie inštitucionálne zmeny. Európska rada dáva Únii potrebné podnety na jej rozvoj a určuje jej všeobecné politické smerovanie a priority. Európska rada sa skladá z hláv štátov alebo predsedov vlád členských štátov, ako aj svojho predsedu a predsedu Komisie.

Charta základných práv

Únia uznáva práva, slobody a zásady uvedené v Charte základných práv Európskej únie, ktorá má rovnakú právnu silu ako zmluvy. Charta chráni základné práva v členských štátoch Európskej únie.

Vonkajšia politika a ciele SR

Slovenská republika ako členský štát Európskej únie presadzuje posilňovanie transatlantickej väzby a aktívne sa zapája do reforiem OSN a jej štruktúr. Zameranie zahraničnej politiky SR sa sústreďuje na vytváranie priaznivého globálneho prostredia a efektívne využívanie nástrojov ekonomickej diplomacie. Dôraz sa kladie na problematiku ľudských práv a slobôd a odmietanie rasizmu, netolerancie a xenofóbie.

Bilaterálna spolupráca SR

Dôležitým prvkom zahraničnej politiky zostáva susedská dimenzia vzťahov a prehlbovanie nadštandardných vzťahov s Českou republikou. SR sa zameriava na nové formy spolupráce pri prenikaní na tretie trhy a energetickú politiku. Podporuje priateľskú spoluprácu s Maďarskou republikou a intenzívny politický dialóg a ekonomickú spoluprácu s Ukrajinou.

Regionálna spolupráca

SR naďalej rozvíja spoluprácu medzi prihraničnými regiónmi susediacich štátov a aktívne pôsobí v regióne strednej Európy, najmä prostredníctvom zoskupenia krajín V4.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Vzťahy s USA a Kanadou

Hlavným cieľom zahraničnej politiky SR voči USA je rozvíjanie intenzívneho politického dialógu a spolupráce s Kongresom. Vo vzťahu ku Kanade sa SR zameriava na posilnenie politického dialógu a ekonomickej spolupráce a odstránenie vízovej povinnosti pre občanov SR.

Vzťahy s Ruskom a Východnou Európou

SR považuje Rusko za dôležitý faktor európskej bezpečnosti a strategického partnera EÚ. Vo vzťahu k Bieloruskej republike sa SR aktívne podieľa na formovaní a realizácii politiky EÚ voči tejto krajine. Podporuje asociačné úsilie krajín regiónu pri začleňovaní sa do spoločenstva demokratických európskych štátov.

Bilaterálne vzťahy a Európska únia

Základným rámcom determinujúcim bilaterálne vzťahy Slovenskej republiky je jej členstvo v Európskej únii. Hlavným cieľom zahraničnej politiky SR je udržanie dynamiky politického dialógu s jednotlivými partnermi.

Dohoda o reforme

Po neúspechu s pôvodnou Ústavnou zmluvou, júnový summit EÚ v roku 2007 pod vedením Nemeckého predsedníctva prijal mandát pre Medzivládnu konferenciu, ktorá dohodla detaily novej Reformnej zmluvy EÚ. Táto zmluva, známa ako Lisabonská zmluva, bola dohodnutá na neformálnom summite v Lisabone v októbri 2007.

Kľúčové zmeny zavedené Lisabonskou zmluvou

Lisabonská zmluva priniesla niekoľko významných zmien v štruktúre a fungovaní EÚ:

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

• Zrušenie trojpilierovej štruktúry: Tretí pilier bol zakomponovaný do Zmluvy o fungovaní EÚ.
• Posilnenie Európskeho parlamentu: Parlament získal väčšiu spolurozhodovaciu právomoc.
• Nová funkcia predsedu Európskej rady: Predseda je volený na 2,5 roka a zastupuje Úniu navonok.
• Zmena hlasovania v Rade: Zavedený bol nový systém dvojitej väčšiny.
• Charta základných práv: Charta sa stala právne záväznou.
• Možnosť vystúpenia z EÚ: Zmluva po prvýkrát zahrnula možnosť vystúpenia z Európskej únie.

Reakcie na Lisabonskú zmluvu

Lídri EÚ vyjadrili spokojnosť s prijatím Lisabonskej zmluvy. Slovenský premiér Robert Fico uviedol, že závery summitu sa zhodujú s postojom Slovenska. Staronový líder KDH Pavol Hrušovský považoval za veľké víťazstvo svojej politiky fakt, že Európska únia ustúpila od Európskej ústavnej zmluvy.

Právomoci EÚ a členských štátov

Lisabonská zmluva spresňuje rozdelenie právomocí medzi EÚ a jej členské štáty. EÚ má výlučnú právomoc v určitých oblastiach, ako je colná únia, menová politika pre členské štáty, ktorých menou je euro, spoločná obchodná politika a ochrana morských biologických zdrojov v rámci spoločnej rybárskej politiky.

Podporné právomoci EÚ

V oblastiach, ktoré nepatria do výlučnej právomoci EÚ, môže Únia zasiahnuť prostredníctvom činností, ktorými podporuje, koordinuje alebo dopĺňa činnosti jej členských štátov. Podporné právomoci sa vzťahujú na ochranu a zlepšovanie zdravia ľudí, priemysel, kultúru, cestovný ruch, vzdelávanie, odborné vzdelávanie, mládež a šport, civilnú ochranu a administratívnu spoluprácu.

Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika

Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika sa vyznačuje osobitnými inštitucionálnymi prvkami, ako je obmedzená účasť Európskej komisie a Európskeho parlamentu v rozhodovacom procese a vylúčenie akejkoľvek legislatívnej činnosti.

Zásady proporcionality a subsidiarity

Výkon právomocí EÚ podlieha dvom základným zásadám: proporcionalite a subsidiarite. Obsah a rozsah činnosti EÚ nesmie prekročiť rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov zmlúv.

tags: #zmluva #o #vysoky #predstavitel #spolocnej #zahranicnej