Dlhodobý vývoj nezamestnanosti na Slovensku: UPSVaR štatistiky a trendy

Slovensko v posledných desaťročiach prešlo výraznými zmenami v oblasti trhu práce. Analýza dlhodobého vývoja nezamestnanosti poskytuje cenné informácie o ekonomickej situácii krajiny, sociálnych trendoch a efektívnosti politík zamestnanosti. Tento článok sa zameriava na štatistiky Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) SR, aby poskytol komplexný prehľad o vývoji nezamestnanosti na Slovensku.

Historické minimá a nové trendy (2024-2025)

Roky 2024 a 2025 priniesli pozoruhodné výsledky v oblasti nezamestnanosti. Počet ľudí bez práce, ako aj miera nezamestnanosti dosiahli historicky najnižšie čísla od vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Miera nezamestnanosti na konci roka 2024 dosiahla vynikajúci výsledok 5,9 %. Počet uchádzačov o prácu klesol pod 165 tisíc, čo predstavuje historické minimum. V marci 2025 úrady práce evidovali 162 030 uchádzačov o zamestnanie, čo je najmenej od rozdelenia Československa.

Miera nezamestnanosti, počítaná z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie, klesla v marci 2025 na 5,81 %, čo je najmenej od januára 1993. Ukazovateľ miery evidovanej nezamestnanosti sa znížil na 4,84 %, čo bolo najnižšie hodnotenie od jeho zavedenia v roku 1997.

Podiel disponibilných uchádzačov (PDU) o zamestnanie v produktívnom veku dosiahol v marci 2025 úroveň 3,72 %. Ide o najnižšiu úroveň od januára 2021, odkedy Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR tento ukazovateľ sleduje. Medziročne ide o pokles o 0,16 percentuálneho bodu (p. b.) a v medzimesačnom porovnaní je to zníženie o 0,07 p. b.

Regionálne rozdiely

Napriek celkovo pozitívnemu vývoju pretrvávajú významné regionálne rozdiely. V marci 2025 bol najnižší PDU zaznamenaný v Bratislavskom kraji (2,42 %), naopak, najvyšší v Prešovskom kraji (5,77 %). Najvýraznejší medzimesačný pokles evidoval rezort práce v Košickom kraji, kde PDU dosiahol 4,61 % a medzimesačne sa znížil až o 0,09 p. b.

Prečítajte si tiež: Oceňovanie a účtovanie dlhodobého majetku

V roku 2024 dosahovala miera nezamestnanosti v regiónoch od 2 % v Bratislavskom kraji do 10,5 % v Prešovskom kraji. Najvýraznejšia medziročná pozitívna zmena nastala v Košickom kraji, kde miera nezamestnanosti klesla z 9,7 % v poslednom štvrťroku 2023 na úroveň 8 % v závere roka 2024.

Na konci roka 2024 hlásili okresy Nitra a Piešťany najnižšiu mieru nezamestnanosti (2 %), naopak, dvojcifernú nezamestnanosť si pripísali okresy Rimavská Sobota a Kežmarok. V okrese Rimavská Sobota, ktorý dlhodobo čelí najvyššej nezamestnanosti, sa PDU v auguste 2025 znížil na 9,85 % z júlových 10,18 %.

Štruktúra nezamestnanosti

V štruktúre nezamestnaných na Slovensku dlhodobo prevládajú ľudia, ktorí sú bez práce 12 a viac mesiacov, teda dlhodobo nezamestnaní. V priemere za rok 2024 tvorili 65 % všetkých nezamestnaných, ich počet dosiahol 96 tisíc osôb, čo predstavuje medziročný pokles o 9 %. V predchádzajúcich rokoch táto skupina nezamestnaných prevyšovala 100 tisíc osôb.

Ľudia, ktorí doposiaľ nikdy nepracovali, tvorili približne tretinu nezamestnaných (53 tisíc osôb). Do tejto skupiny patria aj absolventi škôl. V marci 2025 bolo v evidencii úradov práce 36 721 uchádzačov o zamestnanie vo veku do 29 rokov, čo je najmenej od roku 2012, odkedy rezort tento údaj centrálne zaznamenáva.

Faktory ovplyvňujúce nezamestnanosť

Na trhu práce na Slovensku pôsobí viacero faktorov, ktoré ovplyvňujú úroveň nezamestnanosti. Medzi najvýznamnejšie patria:

Prečítajte si tiež: Prenájom chalúp Spišská Nová Ves - kompletný prehľad

• Ekonomický rast: Celková ekonomická situácia krajiny má priamy vplyv na tvorbu pracovných miest a dopyt po pracovnej sile.
• Štrukturálne zmeny: Zmeny v priemyselnej štruktúre a technologický pokrok môžu viesť k zániku niektorých pracovných miest a vzniku nových, čo si vyžaduje rekvalifikáciu a adaptáciu pracovnej sily.
• Demografické trendy: Klesajúca populácia a starnutie obyvateľstva môžu viesť k nedostatku pracovnej sily v niektorých sektoroch.
• Vzdelávací systém: Kvalita a zameranie vzdelávacieho systému ovplyvňuje pripravenosť absolventov na trh práce.
• Politiky zamestnanosti: Aktívne a pasívne politiky zamestnanosti, ako aj legislatíva v oblasti pracovného práva, majú vplyv na úroveň a štruktúru nezamestnanosti.

Nedostatok pracovnej sily a zahraniční pracovníci

S klesajúcou nezamestnanosťou sa na Slovensku čoraz viac prejavuje nedostatok pracovnej sily. Na konci roka 2024 bol počet voľných pracovných miest nad 98 tisíc, pričom najviac ľudí chýbalo v priemysle. Dopyt po operátoroch strojov bol v roku 2024 oproti obdobiu spred pandémie vyšší až o 40 %. Až dve tretiny voľných pozícií sa nachádzajú na západe krajiny. V okresoch Nitra a Bratislava je počet pracovných ponúk až trikrát vyšší než počet nezamestnaných.

Nedostatok zamestnancov je čiastočne kompenzovaný príchodom zahraničných pracovníkov. Na konci roka 2024 pracovalo na Slovensku 114 tisíc zahraničných pracovníkov. Podiel cudzincov na zamestnancoch (podľa údajov VZPS) aktuálne predstavuje 4 % a za uplynulých 10 rokov narástol osemnásobne. Každý trinásty operátor výroby je z cudziny. Relatívne najviac, približne 13 %, ich pracuje ako operátori strojov a pomocní pracovníci. Medzi TOP3 krajiny, odkiaľ k nám pracovníci prichádzajú, patria Ukrajina, Srbsko a Rumunsko.

Rozdiely v metodike merania nezamestnanosti

Je dôležité si uvedomiť, že existujú rôzne metodiky merania nezamestnanosti, ktoré môžu viesť k rozdielnym výsledkom. Napríklad, Eurostat používa metodiku, ktorá sa líši od metodiky ÚPSVaR. V júni 2007 Eurostat uviedol, že Slovensko má najvyššiu nezamestnanosť v EÚ (10,7 %), čo bolo spôsobené práve rozdielnou metodikou merania. ÚPSVaR v tom čase uvádzal nezamestnanosť na úrovni 8,3 %.

Rozdiely v štatistikách môžu byť spôsobené aj tým, že nezamestnaným sa nemusí oplatiť byť evidovaní na úrade práce, alebo môžu pracovať v zahraničí.

Prečítajte si tiež: Dlhodobý prenájom úžitkových vozidiel

tags: #dlhodoby #vyvoj #nezamestnanosti #sr #upsvar #statistiky