Rezervačná zmluva na nehnuteľnosť: Všetko, čo potrebujete vedieť

Rezervačná zmluva je dôležitý krok pri kúpe nehnuteľnosti. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na rezervačné zmluvy, ich náležitosti a alternatívy, ako aj na súvisiace právne aspekty.

Úvod

Rezervačná zmluva je prvý právny krok, ktorý kupujúci urobí, ak má vážny záujem o kúpu nehnuteľnosti. Jej hlavným cieľom je rezervácia nehnuteľnosti počas platnosti zmluvy, čo znamená, že realitná kancelária ju nebude ponúkať na predaj iným záujemcom.

Čo je rezervačná zmluva?

Základným cieľom rezervačnej zmluvy je rezervácia samotnej nehnuteľnosti po dobu jej platnosti, teda že ju realitná kancelária nebude ponúkať ďalej na predaj. Rovnako sa realitná kancelária zaväzuje, že nehnuteľnosť nebude zaťažená napr. nájmom, vecným bremenom, alebo nebude iným spôsobom scudzená.

Alternatívy k rezervačnej zmluve

V praxi sa zvykne využívať aj zmluva o budúcej kúpnej zmluve, ktorá, na rozdiel od rezervačnej zmluvy, zaväzuje k uzatvoreniu samotnej kúpnej zmluvy.

Rezervačný poplatok

Pri uzatvorení rezervačnej zmluvy sa rezervačný poplatok zvyčajne započíta do kúpnej ceny. Ak k uzatvoreniu kúpnej zmluvy nedôjde z dôvodov na strane kupujúceho, poplatok zostáva predávajúcemu. V prípade, že k uzatvoreniu nedôjde z dôvodov na strane predávajúceho, poplatok sa vracia kupujúcemu.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Náležitosti rezervačnej zmluvy

Rezervačná zmluva by mala obsahovať nasledovné:

• Identifikácia zmluvných strán
• Označenie predmetu rezervácie
• Záväzok predávajúceho
• Právo záujemcu
• Termín rezervácie nehnuteľnosti
• Výška rezervačného poplatku a podmienky jeho vrátenia alebo započítania
• Prípadné sankcie

Právny charakter rezervačnej zmluvy

Rezervačná zmluva nie je špecificky upravená zákonom, ide o tzv. inominátnu zmluvu, teda nepomenovanú zmluvu.

Vzor rezervačnej zmluvy

Nasleduje vzor rezervačnej zmluvy na nehnuteľnosť, ktorý je uzatvorený podľa § 50a a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov:

Článok I. Zmluvné strany

• 1.1 Budúci predávajúci:
  • Meno a priezvisko:
  • Trvalý pobyt:
  • Rodné číslo:
  • Bankové spojenie:
  • Číslo účtu v tvare IBAN:
  • Druh a č. dokladu totožnosti:
• 1.2 Budúci kupujúci:
  • Meno a priezvisko:
  • Trvalý pobyt:
  • Rodné číslo:
  • Bankové spojenie:
  • Číslo účtu v tvare IBAN:
  • Druh a č. dokladu totožnosti:

Článok II. Prehlásenie Budúceho predávajúceho

• 2.1 Budúci predávajúci prehlasuje, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti:
  • Bytu č. na poschodí bytového domu v na ulici , so súpisným č. , číslo vchodu , postaveného na parcelách registra „C“, parc. č. (ďalej len „bytový dom“), zapísaného na liste vlastníctva č. vedenom Okresným úradom , katastrálny odbor pre katastrálne územie , obec , okres (ďalej len „Byt“);
  • Spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve bytového domu so súpisným číslom prináležiaci k Bytu vo veľkosti: (ďalej len „Spoluvlastnícky podiel“)
  • (Byt a Spoluvlastnícky podiel ďalej len ako „Nehnuteľnosť“)
• 2.2 Budúci predávajúci a Budúci kupujúci potvrdzujú svoj záujem na uzatvorení kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bude prevod vlastníckeho práva z Budúceho predávajúceho na Budúceho kupujúceho k Nehnuteľnosti.

Článok III. Predmet a účel zmluvy

• 3.1 Budúci predávajúci sa zaväzuje rezervovať Nehnuteľnosť pre Budúceho kupujúceho a Budúci kupujúci sa zaväzuje zaplatiť Budúcemu predávajúcemu rezervačný poplatok, pričom Budúci predávajúci a Budúci kupujúci sa zaväzujú uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva Nehnuteľnosti (kúpnu zmluvu), za podmienok dojednaných v tejto zmluve.
• 3.2 Účelom tejto Zmluvy je zabezpečiť, aby Budúci kupujúci mal možnosť kúpiť Nehnuteľnosť a aby Budúci predávajúci nepredával túto Nehnuteľnosť po dohodnutý čas inému záujemcovi.

Článok IV. Kúpna cena za Nehnuteľnosť a Rezervačný poplatok

• 4.1 Kúpna cena nadobúdanej Nehnuteľnosti je zmluvnými stranami dohodnutá spolu na sumu vo výške EUR (slovom: Eur).
• 4.2 Zmluvné strany sa dohodli, že Budúci kupujúci zaplatí Budúcemu predávajúcemu rezervačný poplatok vo výške ,- EUR (slovom Eur), ktorý poukáže na účet Budúceho predávajúceho uvedený v záhlaví tejto zmluvy do 3 pracovných dní odo dňa uzavretia tejto zmluvy (ďalej len „Rezervačný poplatok“). Za deň splnenia platobnej povinnosti Budúceho kupujúceho sa považuje deň, kedy bol Rezervačný poplatok v plnej výške pripísaný na účet Budúceho predávajúceho.
• 4.3 Nezaplatenie Rezervačného poplatku v plnej výške a lehote tak, ako je uvedené v predchádzajúcom odseku bude rozväzovacou podmienkou platnosti a účinnosti tejto zmluvy.
• 4.4 V prípade, ak dôjde k uzatvoreniu zmluvy o prevode vlastníctva Nehnuteľnosti (kúpnej zmluvy na Nehnuteľnosť) medzi Budúcim predávajúcim a Budúcim kupujúcim, Rezervačný poplatok bude započítaný na zaplatenie celkovej kúpnej ceny za Nehnuteľnosť.

Článok V. Rezervovanie Nehnuteľnosti

• 5.1 Budúci predávajúci sa zaväzuje neponúknuť žiadnej tretej osobe na predaj a rezervovať Budúcemu kupujúcemu Nehnuteľnosť po dobu (slovom: ) kalendárnych dní odo dňa uzavretia tejto Zmluvy (ďalej len “Lehota”).
• 5.2 Budúci kupujúci sa zaväzuje najneskôr do uplynutia Lehoty stanovenej v bode 1. V prípade, ak si Budúci predávajúci túto povinnosť nesplní, Budúci kupujúci je oprávnený od tejto Rezervačnej zmluvy odstúpiť s tým, že Budúci predávajúci je povinný vrátiť Budúcemu kupujúcemu Rezervačný poplatok na účet Budúceho kupujúceho uvedený v záhlaví tejto zmluvy.
• 5.4 Ak Budúci kupujúci poruší svoju povinnosť uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva Nehnuteľnosti (kúpnu zmluvu) v Lehote z dôvodov na strane Budúceho kupujúceho, Budúci predávajúci nie je povinný mu vrátiť Rezervačný poplatok.

Článok VI. Záverečné ustanovenia

• 6.1 Táto Rezervačná zmluva je vyhotovená vo 2 vyhotoveniach, z ktorých každý má platnosť originálu, pričom každá zo zmluvných strán obdrží po podpise jedno vyhotovenie.
• 6.2 Táto zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom jej podpísanie oboma zmluvnými stranami.
• 6.3 Zmeny alebo dodatky k tejto zmluve je možné vykonať len formou písomných a očíslovaných dodatkov, uzatvorených oboma zmluvnými stranami.
• 6.4 Zmluvné strany zhodne prehlasujú, že táto Rezervačná zmluva bola uzatvorená na základe ich slobodnej, vážnej a zrozumiteľnej vôle a že ju neuzatvorili v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok. Na dôkaz súhlasu s obsahom zmluvy, s ktorým sa oboznámili pred jej uzatvorením, pripájajú vlastnoručné podpisy.

V , dňa

Budúci predávajúci

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

V , dňa

Budúci kupujúci

Rezervačný poplatok v praxi

Až na malé výnimky si každá realitná kancelária pri začatí realitného obchodu žiada zložiť od kupujúceho rezervačný poplatok. Niektoré realitné kancelárie to nazývajú blokovací depozit, iné záloha, preddavok, či úschova kúpnej ceny, atď. V prvom rade treba povedať, že rezervačný poplatok v tej podobe, ako ho využívajú realitné kancelárie v zásade nie je osobitne upravený v žiadnom zákone. Ide o inštitút, ktorý natoľko zľudovel, že sa dnes už berie ako samozrejmosť a nikto sa nad ním osobitne nepozastavuje. Problémom je však to, že každá realitná kancelária ho má upravený odlišne, rezervačnému poplatku dávajú rôzny právny základ a nejednotne sa pri ňom využívajú prvky plnej moci, úschovy, príkaznej zmluvy, preddavku, zábezpeky, atď…

Rezervačný poplatok ako zabezpečovací prostriedok

Občiansky zákonník vo svojich ustanoveniach § 544 až § 558 (tzv. zabezpečenie záväzkov) nikde „rezervačný poplatok“ ako osobitný zabezpečovací prostriedok neuvádza a ani neupravuje. Napriek tomu, v súlade s § 2, ods. 3 a § 51 Občianskeho zákonníka môže mať takýto rezervačný poplatok charakter zabezpečovacieho prostriedku, ak sa na tom zmluvné strany výslovne dohodnú. Je zrejmé, že realitné kancelárie ho čiastočne takto vnímajú - teda, že rezervačný poplatok má aj zabezpečovaciu funkciu. V realitných obchodoch ide najmä o porušenie povinnosti uzavrieť kúpnu zmluvu v dohodnutom znení do dohodnutého termínu. Napríklad, ak kupujúci odmietne na základe zmluvy o budúcej zmluve uzavrieť kúpnu zmluvu v dohodnutom termíne preto, že nemá dostatočné finančné krytie (hypotekárna banka mu neschváli úver), alebo si kupujúci nájde inú nehnuteľnosť, tak prepadne jeho zložený rezervačný poplatok (zväčša ako zmluvná pokuta) kvôli nesplneniu záväzku.

Chápanie rezervačného poplatku ako zabezpečovacieho prostriedku je určite jedno z tých lepších prvkov v rezervačných zmluvách, avšak aj tu môžeme naraziť na niekoľko problémov. Uvedený zabezpečovací prostriedok (rezervačný poplatok) totiž podľa zaužívaných pravidiel musí zložiť len kupujúci. Netreba však zabúdať, že veľmi podobným spôsobom môže zmluvu o budúcej zmluve, či rezervačnú zmluvu porušiť aj predávajúci (napr. bezdôvodne neuzavrie kúpnu zmluvu s kupujúcim, alebo prevedie nehnuteľnosť na tretiu osobu). Prečo sa teda rovnaké zabezpečenie nevyžaduje aj pri predávajúcich? V tejto úvahe by som však zašiel ešte ďalej, keďže chcem poukázať aj na realitné kancelárie, ktoré sa tiež zúčastňujú ako osobitná zmluvná strana na zmluve o budúcej zmluve (príp. na rezervačnej zmluve). Z takej zmluvy potom aj realitnej kancelárií vyplývajú určité povinnosti, ktoré by mohli byť z jej strany porušené. Akým spôsobom sú teda zabezpečení kupujúci a predávajúci, keď svoje povinnosti nesplní realitná kancelária? Kým teda kupujúci má povinnosť zložiť rezervačný poplatok spojený s možnosťou jeho započítania so zmluvnou pokutou pre prípad porušenia jeho povinností, tak predávajúci zodpovedá (zvyčajne) len zmluvnou pokutou bez povinnosti zložiť rezervačný poplatok. Realitná kancelária však nemá ani jednu z uvedených povinností a zmluvným stranám zodpovedá za prípadnú škodu len podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Takéto ponímanie rezervačného poplatku je teda nevyvážené a nespravodlivé, keďže kupujúci je v najmenej výhodnej pozícií.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Úschova rezervačného poplatku

Mnohé realitné kancelárie prevezmú od kupujúceho rezervačný poplatok do tzv. úschovy, pričom v zmluve o budúcej zmluve sa potom definuje, ako s touto úschovou ďalej nakladať. Všeobecne je zmluva o úschove upravená v § 747 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom nie je vylúčené, aby takúto zmluvu uzatvorila aj realitná kancelária. Zmluvu o úschove si však nemožno zamieňať s úradnou (solučnou) úschovou podľa § 568 Občianskeho zákonníka (resp. § 333 a nasl. Civilného mimosporového poriadku), ani s notárskou úschovou a pod.

S úschovou peňazí v realitnej kancelárií však nie som stotožnený, a to hneď z niekoľkých dôvodov. Úschova peňazí nie je zahrnutá v predmete činnosti, resp. v predmete podnikania realitných kancelárií. Z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka ďalej vyplýva, že uschovávateľ vec (peniaze) vráti zložiteľovi a nie tretej osobe. Teda podľa správnosti by realitná kancelária mala zložené peniaze od kupujúceho (zložiteľa) vrátiť samotnému kupujúcemu a nie vyplatiť predávajúcemu. Avšak pripúšťam, že v rámci zmluvnej voľnosti si zmluvné strany môžu takéto vrátenie (použitie) úschovy upraviť aj inak ako je to uvedené v Občianskom zákonníku.

Uschovávateľ (v tomto prípade realitná kancelária) má v zmysle ust. § 749 a nasl. Občianskeho zákonníka aj niekoľko povinností a to najmä predmet úschovy starostlivo opatrovať, prípadne ho dať aj poistiť. Zložiteľ (v zásade ide o kupujúceho) má zasa nahradiť náklady na úschovu, čo môže predstavovať napríklad bankové poplatky pri úschove. Pri zložení úschovy neprichádza k prevodu vlastníctva predmetu úschovy zo zložiteľa (kupujúceho) na uschovávateľa (realitnú kanceláriu), a teda ani uschovávateľ si nemôže pripočítať uschované peniaze k svojmu majetku. V prípade, že sa realitný obchod neuskutoční, a ak realitná kancelária (uschovávateľ) nevráti zložený preddavok kupujúcemu (zložiteľovi), a zároveň nejde o uplatnenie (započítanie) zmluvných pokút - tak sa realitná kancelária, resp.

Treba poukázať aj na tú skutočnosť, že pri úschovách realizovaných realitnými kanceláriami nie je zabezpečená taká miera transparentnosti a bezpečnosti, ako je to pri notárskych úschovách, resp. pri tzv. vinkuláciách a akreditívoch v bankách. Realitné kancelárie totiž pri svojej činnosti nedisponujú potrebným poistením, resp. prísnym dohľadom, ako je tomu u bánk a notárov. Ani na tieto širšie okolnosti však realitné kancelárie svojich klientov neupozornia.

Prebratie rezervačného poplatku vo forme úschovy teda nevylučujem úplne, avšak pokiaľ to nie je precízne upravené v zmluve, tak by som úschovy neodporúčal. Môže to totiž vyvolať dojem neprehľadnosti a uviesť účastníkov takej zmluvy do omylu, keďže vo väčšine prípadov nejde o pravú zmluvu o úschove, ktorá by bola výslovne upravená v Občianskom zákonníku. Navyše, v zmysle § 777 Občianskeho zákonníka (upravujúci sprostredkovateľskú zmluvu) je realitná kancelária oprávnená za klienta konať alebo prijímať čokoľvek, len ak bola na to splnomocnená písomným plnomocenstvom. Ak teda realitná kancelária prevezme peniaze od kupujúceho do úschovy, pričom tieto peniaze majú byť použité na kúpnu cenu, tak nejde o nič iné, ako o situáciu uvedenú v spomínanom § 777 OZ, keď realitná kancelária koná resp. niečo prijíma za svojho klienta (záujemcu), pričom zákon prikazuje, aby sa tak stalo na základe písomnej plnej moci (a nie na základe úschovy). Dovolím si dokonca konštatovať, že úschova v týchto prípadoch iba zastiera iný právny úkon uvedený v § 777 OZ. Z tohto pohľadu je teda úschova peňazí (časti kúpnej ceny) úplne bezpredmetná, keďže rovnakú situáciu plne upravujú príslušné platné ustanovenia o sprostredkovateľskej zmluve, ktorou by sa realitné kancelárie mali prioritne riadiť, keďže túto činnosť majú uvedenú aj predmete svojho podnikania. Čiže namiesto úschovy peňazí by bolo vhodnejšie túto situáciu pomenovať ako prevzatie peňazí na základe plnej moci.

Rezervačný poplatok ako odmena pre realitnú kanceláriu

Asi najhorším riešením v realitných v zmluvách je označovanie rezervačného poplatku priamo ako odmena (provízia) pre realitnú kanceláriu. Treba zdôrazniť, že klientom realitnej kancelárie je bezvýnimočne len tá osoba, s ktorou má realitná kancelária uzatvorenú sprostredkovateľskú zmluvu podľa § 774 a nasl. Občianskeho zákonníka, resp. zmluvu o sprostredkovaní podľa § 642 a nasl. Obchodného zákonníka. V jednom prípade môže byť klientom predávajúca strana a v inom prípade zasa kupujúca strana. Avšak finančné nároky medzi realitnou kanceláriou a jej klientom sa majú riešiť výlučne v sprostredkovateľskej zmluve (zmluve o sprostredkovaní) - teda vznik nároku, splatnosť, výška odmeny (provízie)… To všetko je interný vzťah medzi klientom a realitnou kanceláriou a ide o citlivý údaj, ktorý môže podliehať aj obchodnému tajomstvu, a preto nie je opodstatnené, aby sa podrobnosti o odmene (provízií) objavovali v zmluve o budúcej zmluve, resp.

V drvivej väčšine prípadov sa zložený preddavok síce rovná výške provízie pre realitnú kanceláriu (ide o akési nepísané pravidlo, alebo verejné tajomstvo), ale napriek tomu nie je žiaduce, aby sa takáto informácia priamo zverejňovala druhej zmluvnej strane (zväčša kupujúcemu), ktorá nie je klientom realitnej kancelárie. Môže tak vzniknúť dojem, že za odmenu (províziu) pre realitnú kanceláriu by mal zodpovedať vždy kupujúci, hoci kupujúci v takom prípade nemusí byť klientom realitnej kancelárie. Ešte horšie riešenie je, ak klientom realitnej kancelárie je práve kupujúca strana - pričom kupujúca strana zloží rezervačný poplatok, ktorý sa má započítať ako prvá časť kúpnej ceny - avšak z neznámeho dôvodu realitná kancelária použije takýto rezervačný poplatok od svojho klienta (kupujúceho) na svoju odmenu (províziu) a nevyplatí ju predávajúcemu.

Rezervačný poplatok ako preddavok na kúpnu cenu

Zrejme aj úplný laik tuší, že pokiaľ nie je podpísaná riadna kúpna zmluva, tak k predaju nehnuteľnosti ešte neprišlo. Bez kúpnej zmluvy sa teda neuhrádza ani kúpna cena a ani sa neprevádza nehnuteľnosť z predávajúceho na kupujúceho. Napriek tomu však už na základe rezervačnej zmluvy (resp. zmluvy o budúcej zmluve) prichádza k vyplateniu určitej časti kúpnej ceny, ktorá môže byť nazvaná ako rezervačný poplatok. Zákon s takouto možnosťou počíta, keď sa časť kúpnej ceny vyplatí skôr ako je uzavretá kúpna zmluva. V zmysle § 498 Občianskeho zákonníka: „Na to, čo dal pred uzavretím zmluvy niektorý účastník, hľadí sa ako na preddavok.“ Z tohto pohľadu je teda najsprávnejšie (a aj v súlade so zákonom) označovať rezervačný poplatok ako preddavok na kúpnu cenu. Niektoré realitné kancelárie používajú pojem „záloha“, čo v tomto prípade považujem za synonymum k slovu „preddavok“. Samozrejme, v mnohých bodoch sa bude úprava rezervačného poplatku ako preddavku podobať na zabezpečovanie kúpnej ceny, alebo na úschovu, ale napriek tomu to bude mať odlišné právne účinky.

Ako už bolo vyššie naznačené, ak realitná kancelária má prevziať takýto preddavok na kúpnu cenu, mala by mať na to v zmysle ust. V tejto súvislosti však netreba zabúdať ani na zákon č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti v platnom znení, ktorý obmedzuje vyplácanie hotovostných platieb nad sumu 15 000,-- € pri fyzických osobách, resp. nad sumu 5 000,-- € pri právnických osobách a pri podnikateľoch (čo je prípad aj realitných kancelárií). Na účely uvedeného zákona sa hodnotou platby rozumie aj taká platba, ktorá je rozdelená na viacero samostatných častí; teda na účely zákona sa posudzuje súčet všetkých čiastkových platieb, ak všetky takéto platby vyplývajú z jedného právneho vzťahu. To znamená, že ak hodnota realitného obchodu (kúpna cena) presahuje uvedené sumy, tak ani preddavok na kúpnu cenu nemožno vyplatiť v hotovosti. Pre názornosť uvediem takúto situáciu - ak hodnota nehnuteľností je napríklad 30 000,-- €, tak kúpnu cenu nemožno rozdeliť na 6 päťtisícových hotovostných platieb, prípadne ani na jednu päťtisícovú hotovostnú platbu a jednu dvadsaťpäťtisícovú bezhotovostnú platbu. Takáto hotovostná platba preddavku nie je možná ani vtedy, ak ju namiesto predávajúceho preberá realitná kancelária, ktorá predávajúceho zastupuje na základe plnej moci. Čiže realitné kancelárie by nemali preberať takéto preddavky v hotovosti, lebo inak porušujú zákon.

Rezervačný poplatok vs. blokovací depozit

V závere by som sa chcel krátko pozastaviť nad pojmami „rezervačný poplatok“ a „blokovací depozit“. Realitné kancelárie okrem takýchto pomenovaní vymysleli na tento účel aj množstvo iných pojmov, ale v zásade ide stále o to isté. Avšak myslím si, že už zo samotného názvu určitého právneho inštitútu by malo byť bežným ľuďom zrejmé, čo sa tým myslí a čo môžu od toho očakávať. Slovo „rezervačný“ je pomerne priliehavé pomenovanie, lebo vyjadruje úmysel rezervovať predmetnú nehnuteľnosť pre kupujúceho a neponúkať ju počas platnosti rezervácie iným záujemcom. Podobne sa dá charakterizovať aj slovo „blokovací“, ktoré vyjadruje obmedzenie pre predávajúceho (t.j. blokuje predávajúceho), aby nehnuteľnosť nepredal inému kupujúcemu. Obe pomenovania však strácajú význam, keďže zmluvné strany medzi sebou uzatvárajú zmluvu o budúcej zmluve - a taká zmluva plne vystihuje oba tieto pojmy. Nehnuteľnosť je totiž pri zmluve o budúcej zmluve rezervovaná aj blokovaná… Okrem toho, pojem „poplatok“ by mal vyjadrovať cenu za službu spočívajúcu v rezervácii, t. j. nenávratný poplatok za možnosť mať nehnuteľnosť rezervovanú pre seba (t.j. pre kupujúceho) na určitú časovo obmedzenú dobu. Rezervačný poplatok v takomto ponímaní už nie je kúpnou cenou, ani zabezpečovacím prostriedkom, ale ide o cenu za samostatnú službu rezervácie. „Rezervačný poplatok“ tak nevystihuje to, čo tým realitná kancelária myslí. Kupujúci totiž neplatí cenu za rezerváciu, ale cenu kúpnu (jej časť) - a teda je to naozaj preddavok na kúpnu cenu. Ak by to bolo inak, tak kupujúci by okrem kúpnej ceny musel navyše zaplatiť aj poplatok za rezerváciu. Pre mňa je najsprávnejšie pomenovanie také, že pri uzatváraní „zmluvy o budúcej zmluve“, sa prípadne pridá aj dodatok „a dohoda o zložení preddavku“.

tags: #zmluva #o #zalohe #mzdy #vzor