
Zálohové faktúry, často označované aj ako predfaktúry, sú bežnou súčasťou obchodného styku. Hoci nie sú daňovým ani účtovným dokladom, zohrávajú dôležitú úlohu pri zabezpečovaní finančných prostriedkov pre dodávateľa pred samotným dodaním tovaru alebo služby. V tomto článku sa pozrieme na to, ako zálohové faktúry fungujú, aké sú ich náležitosti a ako sa s nimi zaobchádza z hľadiska DPH.
Zálohová faktúra (predfaktúra) nie je daňovým ani účtovným dokladom. Ide o dokument, ktorý dodávateľ vystaví odberateľovi pred dodaním tovaru alebo služby. Účelom zálohovej faktúry je požiadať odberateľa o zaplatenie zálohy, teda časti ceny tovaru alebo služby vopred. Vystavenie zálohovej faktúry je na úsudku dodávateľa. Dodávateľ sa môže rozhodnúť, či zálohovú faktúru vystaví alebo nie.
Zálohová faktúra nemusí byť klientom zaplatená. Neexistuje predpísaná forma, ako by mala zálohová faktúra vyzerať.
Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len "zákon o DPH") definuje, čo všetko by mala obsahovať faktúra - daňový doklad. Zálohové faktúry (predfaktúry) sa nepovažujú za daňový doklad.
Podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby, vzniká daňová povinnosť z prijatej platby. To znamená, že dodávateľ je povinný odviesť DPH z prijatej zálohy. Podľa § 22 ods. 7 zákona o DPH je základom dane suma platby za tovar alebo službu, znížená o daň.
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
V prípade, že požadovaná záloha predstavuje napríklad 120 % (resp. 110 %) z ceny, ide o úhradu celej faktúry. Po prijatí preddavku musí dodávateľ vystaviť faktúru k prijatej platbe, alebo "ostrú" vyúčtovaciu faktúru. Faktúru k prijatej platbe je dodávateľ povinný vystaviť do 15 dní odo dňa prijatia platby pred dodaním tovaru alebo služby, resp. prijatia platby. Na faktúre k prijatej platbe sa uvádza dátum prijatia platby, suma prijatej platby a výška DPH.
Zálohové (preddavkové) faktúry sa neuvádzajú v kontrolnom výkaze ani v daňovom priznaní k DPH. Do kontrolného výkazu a daňového priznania k DPH sa uvádza až faktúra k prijatej platbe, resp. vyúčtovacia faktúra.
Ak vzniká povinnosť na odberateľa, uvádza dodávateľ v oddiele A.2. kontrolného výkazu. Odberateľ uvádza prijatú faktúru k prijatej platbe v oddiele B.1., B.2. kontrolného výkazu, ak poskytol preddavok.
Pri službách z iného členského štátu, resp. z 3. štátu uvádza odberateľ faktúru k prijatej platbe v kontrolnom výkaze v časti B.1 v období, v ktorom poskytol preddavok (aj keď služba bola dodaná neskôr). V období poskytnutia preddavku uvádza preddavok aj v daňovom priznaní, pričom si preddavok k službe dodaní, resp. samozdaní (ak má nárok na odpočet DPH).
V prípade, že dodávateľ dodáva tovar do iného členského štátu EÚ s oslobodením od DPH podľa § 43 ods. 1 až 4 zákona o DPH, dňom vzniku daňovej povinnosti je v súlade s § 19 ods. 8 zákona o DPH:
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Prijatím preddavku na tovar dodaný do iného členského štátu EÚ (odberateľovi s IČ DPH v inom členskom štáte) nevzniká dodávateľovi daňová povinnosť. Znamená to, že dodávateľ predávajúci tovar do iného členského štátu, pri ktorom môže uplatniť oslobodenie od DPH v súlade s § 43 ods. 1 až 4 zákona o DPH, nevystavuje faktúru k prijatej platbe po prijatí preddavku. Faktúru za tovar (tzv. ostrú faktúru) vystaví až po dodaní tovaru.
Keďže prijatím preddavku za tovar dodaný do iného členského štátu EÚ nevzniká daňová povinnosť, dodávateľ neuvádza prijatý preddavok v súhrnnom výkaze ani v daňovom priznaní. V súhrnnom výkaze uvedie sumu tovaru až v období dodania tovaru (resp. dňom vystavenia faktúry za tovar) do iného členského štátu. V rovnakom období uvedie dodaný tovar aj v daňovom priznaní k DPH na riadku 16 daňového priznania.
Odberateľ - kupujúci uvádza nadobudnutý tovar z iného členského štátu v kontrolnom výkaze v časti B.1 a takisto uvádza tovar aj v daňovom priznaní. Nadobudnutý tovar v daňovom priznaní dodaní, resp. samozdaní. Poskytnutý preddavok na nadobudnutie tovaru z iného členského štátu neuvádza v daňovom priznaní, ani v kontrolnom výkaze, pretože pri poskytnutí preddavku na tovar nadobudnutý z iného členského štátu nevzniká daňová povinnosť.
Podľa § 19 ods. 9 zákon o DPH sa za deň dodania tovaru pri vývoze tovaru do 3. štátu považuje deň výstupu tovaru z územia EÚ, ktorý je potvrdený colným orgánom v colnom vyhlásení alebo v zjednodušenom colnom vyhlásení. Prijatím preddavku za tovar vyvezený do 3. štátu nevzniká dodávateľovi daňová povinnosť. Nemá povinnosť vyhotoviť faktúru k prijatej platbe pred vývozom tovaru do 3. štátu. Vyhotovuje až faktúru za vývoz tovaru do 3. štátu.
Zálohové faktúry sa neúčtujú. Účtuje sa až úhrada zálohovej faktúry.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe
Spoločnosť Podnikajte.sk, s.r.o. je platiteľom DPH a predáva kancelárske stoličky. Vystavila zálohovú faktúru na 120 eur s DPH na kancelárske stoličky dňa 13.8.2019. Po prijatí platby vystaví faktúru k prijatej platbe. Kancelárske stoličky dodal 4.9.2019.
Dohoda o vykonaní práce podľa § 226 Zákonníka práce SR predstavuje formu pracovnoprávneho vzťahu, ktorý sa uzatvára na vykonanie vopred určenej úlohy. Tento typ dohody je určený pre fyzické osoby, ktoré vykonajú jednorazovú činnosť mimo pracovného pomeru. Využíva sa najmä pri sezónnych prácach, brigádach alebo pri špecifických úlohách v presne vymedzenom rozsahu. Pre rok 2025 platí, že maximálny rozsah práce na základe tejto dohody u jedného zamestnávateľa nesmie presiahnuť 350 hodín za kalendárny rok. Odmena je vyplácaná po dokončení a odovzdaní práce, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak (napr. na zálohových platbách). Zamestnávateľ je povinný oznámiť túto dohodu Sociálnej poisťovni najneskôr v deň začiatku výkonu práce, ak z nej vzniká dôchodkové alebo nemocenské poistenie. Táto forma zamestnania je preto vhodná najmä pre príležitostné a krátkodobé úlohy.
tags: #zmluva #o #zálohových #platbách #vzor