Odvolanie Vydedenia: Podmienky a Dôsledky

Dedenie je komplexný právny proces, ktorý sa riadi Občianskym zákonníkom a môže prebiehať na základe zákona alebo závetu. Hoci sa nevedú žiadne oficiálne štatistiky, z praxe vyplýva, že dedenie zo zákona prevláda, no s narastajúcim významom súkromného vlastníctva ľudia čoraz viac využívajú závet. Závet umožňuje poručiteľovi naložiť so svojím majetkom podľa vlastnej vôle, avšak spory môžu vznikať aj pri dedení zo závetu, najmä ak sa niektorí dedičia cítia ukrátení.

Dedenie zo zákona a zo závetu

Podľa Občianskeho zákonníka možno dediť zo zákona alebo zo závetu. Z aplikačnej praxe je známe, že prevládajú prípady, keď sa dedičstvo nadobúda zo zákona. Tento stav možno pripísať najmä tomu, že za predchádzajúceho spoločenského zriadenia bolo súkromné vlastníctvo potláčané do úzadia a tomuto zodpovedalo aj vtedajšie znenie Občianskeho zákonníka. Práve s narastajúcim významom (súkromného) vlastníctva po obnovení demokratického a právneho štátu súvisí aj skutočnosť, že ľudia v súčasnosti začínajú čoraz viac využívať inštitút spísania závetu, hoci ešte stále prevláda v praxi dedenie zo zákona.

Závet ako nástroj predchádzania dedičským sporom?

Pri otázke, či možno zanechaním závetu predísť dedičským sporom je potrebné konštatovať, že odpoveď na túto otázku nie je až taká zrejmá, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Totiž tak ako vznikajú spory v konaní o dedičstve v prípade viacerých dedičov zo zákona, tak spory vznikajú aj pri dedení zo závetu. Ak sa poručiteľ rozhodne naložiť so svojím majetkom v závete, spravidla tak robí preto, že chce časť svojho majetku odkázať iným osobám, ako tie, ktoré by dedili zo zákona, alebo chce osobám, ktoré by síce dedili aj zo zákona, určiť väčší či menší diel, ako by im pripadol pri dedení zo zákona. Aj pri spísaní závetu sú totiž osoby, v ktorých je závet v prospech a osoby, ktoré by nadobudli väčší podiel z majetku, prípadne aspoň nejaký podiel len pri dedení zo zákona.

Spísanie závetu má najväčší význam v prípadoch, keď poručiteľ chce, aby jeho majetok zdedili aj iné osoby ako tie, ktoré by dedili zo zákona (majetok môže odkázať nielen iným fyzickým, ale aj právnickým osobám - napríklad nadáciám, občianskym združeniam a pod.). Rovnako sa spísanie závetu využíva, ak chce poručiteľ dedičom, ktorý by síce dedili aj zo zákona, inak určiť veľkosť ich dedičských podielov oproti stavu, keby dedili zo zákona.

Možnosť meniť závet a majetok počas života

Každý poručiteľ, ktorý sa rozhodne prejaviť svoju vôľu v závete, môže túto vôľu až do svojej smrti kedykoľvek a bez obmedzenia meniť. Poručiteľ môže jednak spísať nový závet a v ňom nanovo určiť dedičov ako aj dedičské podiely celého svojho majetku. Týmto úkonom priamo zo zákona zaniká skorší závet. Rovnako môže poručiteľ svoj skorší závet odvolať, pričom toto odvolanie musí byť urobené v rovnakej forme, v akej bol spísaný závet.

Prečítajte si tiež: Čo robiť, ak vám zamietnu príspevok z ÚPSVaR?

Nie je vylúčené, aby existovalo popri sebe viac platných závetov. Pokiaľ sa tieto závety navzájom nebudú vylučovať, budú považované všetky urobené závety za platné, pokiaľ jeden z týchto závetov poručiteľ nezruší vyššie uvedeným spôsobom. Občiansky zákonník totiž umožňuje aj kombinované dedenie, keď sa časť majetku dedí zo závetu a zvyšná časť majetku (nezahrnutá do závetu) sa dedí zo zákona.

Náležitosti platného závetu

Nevyhnutnou náležitosťou každého závetu je ustanovenie dedičov. Rovnako musí byť v každom závete uvedený dátum, kedy bol podpísaný. V závete ďalej poručiteľ môže určiť aj ich podiely, alebo veci a práva, ktoré im majú pripadnúť. Poručiteľ nemôže v závete určiť, aby určitá osoba patriaca do okruhu zákonných dedičov nededila (tzv. negatívny závet). Toto je totiž možné urobiť len samostatným právnym úkonom - vydedením. Ak by tak aj urobil, závet by bol síce platný, ale tieto príkazy by nemali žiadne právne následky. Rovnako poručiteľ nesmie v závete opomenúť neopomenuteľných dedičov - teda svojich potomkov, samozrejme za predpokladu, že ich samostatným právnym úkonom platne nevydedil.

Najčastejšie chyby pri dedení zo zákona či zo závetu

V prípade závetu zriadeného inak než vlastnou rukou je potrebné, aby nielen tento závet po vytlačení poručiteľ podpísal vlastnou rukou, ale súčasne Občiansky zákonník vyžaduje, aby pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejavil, že listina obsahuje poslednú vôľu poručiteľa. Na znak toho, že tak poručiteľ urobil, obaja svedkovia podpisujú spolu s poručiteľom takto zriadený závet. V týchto prípadoch je potrebné, aby svedkovia boli osoby spôsobilé na právne úkony, ktoré nie sú nevidomé, nepočujúce, poznajú jazyk, v ktorom je závet zriadený. Svedkami nemôžu byť osoby, ktoré poručiteľ v závete určil za svojich dedičov. Jednoznačne však možno odporučiť v praxi najčastejší spôsob zriadenia závetu, a to vo forme notárskej zápisnice.

Započítanie darov do dedičstva

V prípade, ak poručiteľ počas svojho života daroval svojim dedičom určitý majetok (a nešlo o bežné darovanie), tak za určitých okolností notár ako súdny komisár v konaní o dedičstve započíta tento dar do dedičského podielu príslušného dediča. Za dar v uvedenom zmysle sa pritom považuje všetko, čo dedič dostal bezodplatne od poručiteľa za jeho života. Pri dedení zo zákona notár započítava dary poručiteľa vtedy, ak sa dedičia nedohodnú na vyporiadaní dedičstva. K započítaniu pri dedení zo závetu dochádza len za pomerne prísne stanovených podmienok, vyplývajúcich predovšetkým z vôle poručiteľa. Naopak, pri dedení zo zákonu k započítaniu dochádza vždy, ak sa dedičia nedohodnú na vyporiadaní dedičstva. Ak teda poručiteľ spisuje závet preto, lebo chce svojmu dedičovi odkázať určitý majetok, ktorému počas života bezodplatne daroval nad rámec bežného darovania určitý majetok, možno odporučiť, aby v závete nedával príkaz na započítanie.

Dôvody napádania závetov v dedičskom konaní

V aplikačnej praxi sa v konaniach o dedičstve, v ktorých sa dedí buď výlučne alebo čiastočne zo závetu sa vyskytujú prípady, keď sa najmä zákonní dediči snažia napadnúť závet zriadený poručiteľom. Najčastejšie dôvody, z ktorých najmä zákonní dediči napádajú platnosť závetu sa týkajú už vyššie uvedených základných náležitostí, ktoré sa pre platnosť toho-ktorého druhu závetu vyžadujú. Známe sú napr. prípady, keď bola napádaná neplatnosť závetu zriadeného v písomnej forme inak než vlastnou rukou z dôvodu, že svedkovia nemali Občianskym zákonníkom ustanovenú spôsobilosť na to, aby svedkami mohli byť. Rovnako bývajú napádané vlastnoručné závety napríklad z dôvodu, že dedičia či iné osoby s právnym záujmom na veci tvrdia, že závet nebol spísaný vlastnou rukou poručiteľa, prípadne jeho časť nebola spísaná poručiteľom. Najmenej napádané sú závety spísané vo forme notárskej zápisnice.

Prečítajte si tiež: Ako sa odvolať voči vyradeniu z evidencie ÚPSVaR?

Vplyv Civilného mimosporového poriadku na dedičské konanie

Civilný mimosporový poriadok mení len dedičské právo procesné - teda mení sa len samotný priebeh konania o dedičstve. Drobnou zmenou, ktorú priniesol Civilný sporový poriadok vo vzťahu k závetom je to, že uvedený zákon výslovne upravuje, na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy to, že notár je povinný umožniť v konaní o dedičstve nahliadnuť do závetu tým, ktorý osvedčia, že majú na tom právny záujem.

Ponechanie majetku nezvyklým spôsobom

Prípady, v ktorých prenechávajú poručitelia svoj majetok iným subjektom, ako svojím príbuzným, či iným blízkym osobám (napr. Na druhej strane je potrebné uviesť, že v tomto smere je naša právna úprava dedičského práva pripravená aj na takéto situácie a umožňuje poručiteľovi, aby v závete určil za dediča svojho majetku, prípadne jeho časti aj právnickú osobu. Jedinou podmienkou v týchto prípadoch je, aby v závete poručiteľ dediča dostatočne určito identifikoval. Súčasne dedič - iný ako fyzická osoba musí mať právnu subjektivitu. Tou disponuje pomerne široký okruh subjektov, ktorým ju priznáva právny poriadok. Súčasne je potrebné uviesť, že na rozdiel od fyzickej osoby, ktorá môže dediť tak zo zákona ako aj zo závetu, ak poručiteľ chce, aby jeho majetok (resp. jeho časť) dedila právnická osoba, toto je možné výlučne tak, že ju za dediča určí v závete.

Platnosť závetu pri neznámych obdarovaných

Podmienky platnosti každého z troch typov závetu sú presne stanovené Občianskym zákonníkom. Rovnako je potrebné uviesť, že slovenský právny poriadok nevyžaduje, aby poručiteľ poznal tých, ktorých určuje za dedičov. Ak poručiteľ dostatočne určite identifikuje svojich dedičov, závet je v tomto smere platný. To platí tak o fyzických osobách ako aj o právnických osobách.

Dedenie medzi partnermi žijúcimi v jednej domácnosti

Ak ľudia žijúci spolu v partnerskom zväzku v spoločnej domácnosti (teda mimo manželstva) nespíšu závet, je nutné uviesť, že v prípade smrti jedného z partnerov dedí druhý partner len v prípade, ak poručiteľ nemá žiadne deti. V prípade dedenia zo zákona totiž platí určitá postupnosť - najskôr sa dedí v jednej dedičskej skupine a až v prípade, ak nie sú splnené podmienky na dedenie v danej skupine (napr. neexistuje žiadny dedič, alebo je dedičom len manželka pričom v 1. skupine manželka sama dediť nemôže), dedí sa podľa nasledovnej skupiny. Preto ak má poručiteľ deti, zo zákona zdedia celý majetok jeho deti a partner/ka nededí nič, hoci by s ním žila po určenú dobu v spoločnej domácnosti.

Ak ale poručiteľ aj nemá deti, a preto by sa dedilo podľa druhej dedičskej skupiny, podľa ktorej sú dedičmi aj osoby, ktoré s poručiteľom pred smrťou žili najmenej rok v spoločnej domácnosti, v druhej dedičskej skupine sú okrem týchto osôb dedičmi aj rodičia poručiteľa a manžel poručiteľa. Každý pritom dedí rovnakým dielom, manžel však vždy najmenej polovicu dedičstva. Jednoznačne preto možno odporučiť aj v týchto prípadoch (najmä ak je poručiteľ ženatý) spísanie závetu, najvhodnejšie vo forme notárskej zápisnice u notára.

Prečítajte si tiež: Rozhodnutie ÚPSVaR a odvolanie

Prepadnutie majetku štátu (odúmrť)

V európskom kontinentálnom právnom systéme sa uvedené situácie riešia prostredníctvom inštitútu odúmrte, ktorú nadobúda štát. Dedičstvo sa stáva odúmrťou, ktorú nadobúda do svojho vlastníctva štát v týchto prípadoch: a) ak poručiteľ nezanechal ani závetných ani zákonných dedičov, b) ak poručiteľ síce závet zanechal, ale závet je neplatný a dedičia zo zákona nie sú, c) ak poručiteľ nezanechal zákonných dedičov a jediný dedič zo závetu dedičstvo nenadobudne.

Vydedenie

Niekedy dobré vzťahy v rodine jednoducho nie sú a môže dôjsť k rozhodnutiu o uplatnení inštitútu vydedenia. Vydedenie je jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorým výslovne prejaví svoju vôľu o vylúčení neopomenuteľného dediča (dedičov) z dedenia. Tzv. neopomenuteľnými dedičmi sú potomkovia poručiteľa. Poručiteľ môže vydediť potomka iba z dôvodov, upravených priamo v § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dôvody vydedenia sa môžu vzťahovať i na deti potomkov (vnuci, pravnuci). Práve vyššie uvedené, zákonom taxatívne stanovené, dôvody vydedenia predstavujú materiálnu náležitosť vydedenia. Formálna náležitosť vydedenia je spôsob, forma vyhotovenia listiny o vydedení. Táto forma listiny musí takisto napĺňať znaky, ktoré sú potrebné pre závet a musí obsahovať dôvod vydedenia potomka. Je potrebné, aby listina o vydedení bola urobená vždy písomne. Prejav vôle poručiteľa o vydedení potomka musí byť urobený výslovne. V listine o vydedení sa musí uviesť deň, mesiac, rok podpísania.

Formy listiny o vydedení

V prvom rade môže byť listina napísaná vlastnou rukou poručiteľa (tzv. holografná listina). Listina musí byť i vlastnoručne podpísaná poručiteľom. V druhom rade môže nastať prípad, ak nie je listina napísaná vlastnou rukou poručiteľa (tzv. alografná listina), je napísaná strojom, počítačom (mechanicky) alebo je napísaná cudzou rukou, než poručiteľovou. Uvedené nastáva vtedy, ak poručiteľ síce nemôže čítať ani písať, ale môže sa aspoň vlastnoručne podpísať. Listinu vlastnoručne poručiteľ podpíše. V prípade, že poručiteľ sa nemôže ani len vlastnoručne podpísať, musí pred troma svedkami poručiteľ prejaviť svoju vôľu vydediť potomka a táto vôľa sa zachytí v listine. Uvedie sa v nej, že poručiteľ nemôže písať ani čítať. Svedkovia túto listinu vlastnoručne podpíšu a potvrdia, že listina obsahuje vôľu poručiteľa o vydedení potomka. V listine sa musí uviesť kto ju napísal za poručiteľa, kto ju nahlas svedkom prečítal a akým spôsobom dal poručiteľ najavo svoju vôľu, resp. potvrdil, že obsahuje jeho vôľu (napr. kývnutím). Pre nepočujúcich zákon vyžaduje, aby svedkovia ovládali znakovú (posunkovú) reč a aby bola listina pretlmočená do tejto reči. Svedkami môžu byť iba osoby, spôsobilé na právne úkony.

Listina o vydedení môže byť napísaná aj vo forme notárskej zápisnice. Spisuje ju notár a z toho dôvodu sa predpokladá, že bude obsahovať všetky náležitosti, či už formálne alebo materiálne, ktoré ukladá zákon pre jej platnosť. Ak listina neobsahuje všetky vyššie popísané formálne náležitosti, je neplatná.

Dedičská nespôsobilosť vs. Vydedenie

Od inštitútu vydedenia je nutné odlíšiť inštitút dedičskej nespôsobilosti. Dedičskú nespôsobilosť definuje Občiansky zákonník tak, že "nededí, kto sa dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom alebo zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle. Dedičskú nespôsobilosť je teda možné charakterizovať ako objektívne jestvujúci stav, kedy ak príde k jeho naplneniu, osoba ktorá by ináč bola dedičom, priamo zo zákona nie je spôsobilá dediť. Nie je teda potrebný jednostranný úkon zo strany poručiteľa. Rozhodujúce pre dedičskú nespôsobilosť je len to, že osoba spáchala úmyselný trestný čin za podmienok uvedených v § 469 OZ, a to, že k nemu prišlo počas života poručiteľa.

Dôsledky vydedenia

Potomkovia, ktorí sú vydedení, nestávajú sa dedičmi a nevstupujú do dedičskoprávnych vzťahov. Dedičské podiely vydedeného potomka prechádzajú na jeho deti (vnukov), pokiaľ nie je výslovne v listine o vydedení uvedené, že sa vydedenie vzťahuje i na potomkove deti. Dôvody vydedenia je potrebné posudzovať a zisťovať ich objektivitu individuálne, podľa okolností konkrétneho prípadu. Predmetné zákonom stanovené dôvody vydedenia sú totiž príliš subjektívnymi a pri každom jednotlivcovi sa posudzujú a zdôvodňujú inak. Možno nimi postihnúť široký okruh negatívnych skutočností existujúcich vo vzťahu poručiteľa a potomka, či potomkov.

Dôvody vydedenia

Prvý dôvod vydedenia - v rozpore s dobrými mravmi neposkytnutie poručiteľovi potrebnej pomoci v chorobe, v starobe a v iných závažných prípadoch - je presne takýmto subjektívnym dôvodom, so širokospektrálnou škálou vymenovania negatívnych skutočností vo vzťahu poručiteľa a potomka. Pojem dobré mravy predstavuje určité pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku. V takýchto prípadoch je potrebné posúdiť a zvážiť objektívnu možnosť poskytnutia pomoci zo strany potomka ako i potrebnosť poskytnutia pomoci poručiteľovi zo strany potomka. Zo strany potomka poručiteľa môže ísť o objektívne prekážky, ktoré mu bránia poskytnúť poručiteľovi pomoc (pobyt v zahraničí, choroba samotného potomka, iná nemožnosť).

Pri úvahe, či ide o neprejavenie opravdivého záujmu v zmysle ustanovenia § 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka, sa považuje za významný vzťah medzi poručiteľom a potomkom, najmä, či tento vzťah mal charakter skutočného vnútorného vzťahu a nielen predstieraného, formálneho. Existenciu takéhoto kvalifikovaného vzťahu možno vyvodiť z rozličných vonkajších prejavov, napr. z osobného, prípadne písomného styku, zo vzájomnej starostlivosti potomka a poručiteľa a pod., pričom pri posudzovaní otázky, či existuje dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka, nemožno opomenúť ani konkrétne možnosti dediča prejavovať takýto záujem a tiež okolnosti, za ktorých k vydedeniu došlo, najmä, či potomkovi v prejavovaní opravdivého záujmu o poručiteľa nebránili objektívne okolnosti, prípadne, či zo strany potomka nejde o nezavinené neprejavenie takéhoto kvalifikovaného záujmu. Zákonný dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka totiž vyžaduje, aby neprejavenie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto stavu.

Pre naplnenie tretieho dôvodu vydedenia - ak bol potomok odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka, sa vyžaduje právoplatné odsúdenie vydedeného dediča rozhodnutím trestného súdu pre úmyselný trestný čin. Štvrtý dôvod vydedenia - potomok vedie trvale neusporiadaný život, je znova z kategórie subjektívne posudzovaných dôvodov, so širokou škálou skutočností, ktoré môžu charakterizovať neusporiadaný život. Usporiadaným životom sa má na mysli zriadený, čestný, poriadny, počestný život. Ak potomok trvale nežije takýmto životom, môže byť poručiteľom vydedený.

Zrušenie vydedenia

Poručiteľ, počas života, môže zmeniť názor na potomka, v otázke jeho vydedenia a môže svoje rozhodnutie o vydedení potomka zrušiť. Môže zničiť listinu o vydedení alebo môže napísať listinu o zrušení vydedenia.

Odvolanie Vydedenia

Vydedenie sa približuje dispozíciám poručiteľa v prípade závetu. V oboch prípadoch ide o právny úkon pre prípad smrti (i keď v jednom prípade v pozitívnom a v druhom prípade negatívnom zmysle). Aj v prípade vydedenia sa musí spísať listina o vydedení, ktorá môže byť zahrnutá priamo do závetu alebo môže byť spísaná samostatne. Na platnosť závetu ani listiny o vydedení nemá vplyv skutočnosť, že v jednej listine je obsiahnutý právny úkon obsahujúci tak závet ako aj vydedenie. Rovnako nie je rozhodujúce, ako bude takáto listina nazvaná. V prípade ak budú splnené formálne náležitosti listiny o vydedení, ktorá je spojená so závetom, postačí ak listina bude označená len ako závet. Pre posúdenie o aký právny úkon sa jedná je rozhodujúci jeho obsah a nie jeho označenie. Platná listina o vydedení musí vyhovovať jednak všeobecným náležitostiam právnych úkonov (§ 34 a nasl. OZ) a jednak špeciálnym náležitostiam ustanoveným pre tento právny úkon.

Formálne a obsahové náležitosti listiny o vydedení a jej zrušenie

Pokiaľ ide o formálne a obsahové náležitosti listiny o vydedení a jej zrušenie, platia tu ustanovenia § 476 a § 480 OZ, ktoré upravujú formálne a obsahové náležitosti jednotlivých druhov závetu a možnosť zrušenia závetu. Listina o vydedení môže byť napísaná vlastnou rukou a takýmto spôsobom aj podpísaná. Možno ju zriadiť aj v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice. Listina o vydedení musí obsahovať náležitosti uvedené v ustanovení § 476 ods 2 OZ. Zriaďovateľom listiny o vydedení môže byť iba poručiteľ, pretože rovnako ako v prípade závetu aj pri listine o vydedení ide o osobný úkon poručiteľa. Taktiež aj spoločná listina o vydedení je neplatná. Takúto listinu nemôžu spoločne zriadiť ani manželia.

Pred spísaním notárskej zápisnice - listiny o vydedení je potrebné, aby notár vždy poskytol poučenie občanovi o dôvodoch vydedenia v zmysle ustanovenia § 469a OZ a o všetkých právnych dôsledkoch, ktoré z toho vplývajú, najmä o tom, že pri dedení zo závetu uvoľnený podiel po vydedenom potomkovi pripadá náhradnému dedičovi (ak odpadá náhradníctvo aj na túto eventualitu) a že inak pripadá uvoľnený podiel dedičom zo zákona. Poučiť ho treba tiež o tom, že pri dedení zo zákona nadobúdajú uvoľnený podiel deti vydedeného dediča (§ 473 ods. 2 OZ), príp. ostatní dedičia a ak ich niet, potom štát, ktorému dedičstvo pripadá podľa ustanovení § 462 OZ.

Podstatnou obsahovou náležitosťou listiny o vydedení je predovšetkým označenie toho z potomkov, ktorý má byť vydedený a výslovné uvedenie dôvodu vydedenia v súlade s § 469 ods.1 OZ. Vydedenie sa môže výlučne týkať iba potomkov poručiteľa, nie ostatných zákonných dedičov, ktorých môže obísť závetom. Z uvedeného vyplýva, že listina o vydedení sa môže vzťahovať len na tzv. neopomenuteľných dedičov, avšak vydedenie môže poručiteľ rozšíriť aj na osoby uvedené v § 473 ods.2 OZ (vnuci, pravnuci poručiteľa). Na tieto osoby môže poručiteľ rozšíriť dôsledky vydedenia, bez ohľadu na to, či sa aj ony dopustili skutkov uvedených v § 469a OZ. Ak by chcel poručiteľ z dedenia vylúčiť iného zákonného dediča, ako sú jeho deti a ďalší potomkovia, môže tak učiniť zriadením závetu, v ktorom opomenie tohto dediča.

Pokiaľ ide o účinky vydedenia potomka na jeho potomkov dávam do pozornosti nasledujúce rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR podľa ktorého: „Poručiteľ môže spolu s prejavom o vylúčení svojho najbližšieho potomka z dedičstva vyjadriť vôľu, že dôsledky vydedenia sa vzťahujú aj na potomkov vydedeného, ktorí by inak nastúpili na jeho miesto. V tomto prípade nezáleží na tom, či by proti ním samým bolo možné uplatniť niektorý z dôvodov vydedenia alebo nie.“

Osoby uvedené v § 473 ods. 2 OZ nie sú oprávnené vo svojom mene vydedenie spochybňovať, nakoľko ich postavenie je odvodené od postavenia vydedeného potomka. Potomkovia vydedeného by mohli vydedenie spochybniť len na základe transmisie, t.j. v prípade ak by vydedený potomok zomrel skôr, ako sa k vydedeniu vyjadrí, tak právo vyjadriť sa k vydedeniu by prešlo na jeho dediča.

Možno konštatovať, že zákon umožňuje postihnúť vydedením nielen bezprostredného potomka, ale podľa výslovného prejavu vôle poručiteľa v listine o vydedení aj jeho potomkov, a to dokonca aj v prípade, keď u nich samých žiaden dôvod pre vydedenie neexistuje. Podľa nášho názoru táto právna úprava vo vzťahu k potomkom vydedeného je neadekvátna, nakoľko vo väčšine prípadoch žiaden potomok nemôže za správanie a počínanie svojho predka, no napriek tomu musí nasledovať jeho právny osud v otázkach dedenia.

Dedičské konanie a sporné skutočnosti

Ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Notár nemá priestor zisťovať skutkové okolnosti (to, ako to v skutočnosti bolo). Na to je priestor v súdnom konaní.

tags: #odvolanie #vydedenia #podmienky