Zmluva o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele: Podrobný prehľad

Európska integrácia prešla zložitým vývojom, ktorý sa v rôznych obdobiach vyznačoval väčšou či menšou homogenitou v duchovnej, kultúrnej, hospodárskej a politickej oblasti. Od rozpadu Západorímskej ríše a ríše Karola Veľkého sa Európa častejšie uberala cestou delenia a narastania rozdielov, než snahou o zjednotenie. Napriek tomu sa v priebehu dejín objavovali obdobia čiastočnej jednoty, napríklad v kultúrnej oblasti počas humanizmu a renesancie, či v 19. storočí v podobe európskej hospodárskej jednoty.

Historické pozadie a predchodcovia integrácie

Myšlienka európskej integrácie nie je nová. Už v minulosti sa objavovali snahy o zjednotenie Európy, či už prostredníctvom ríš, aliancií alebo kultúrnych hnutí.

• Ríša Karola Veľkého: Panovník býva označovaný ako „otec Európy" vďaka značnej jednote a unitárnej správe v jeho ríši.
• Humanizmus a renesancia: Duchovná obroda Európy so spoločným jazykom - francúzštinou, zjednocovala európske elity.
• Osvietenské hnutie: Kozmopolitné myslenie významných predstaviteľov hnutia prispelo k zbližovaniu európskych myšlienok.
• 19. storočie: Priemyselná revolúcia a nové technológie umožnili enormné zvýšenie výroby a hromadnú prepravu tovaru a osôb, čo viedlo k európskej hospodárskej jednote.

Medzivojnové snahy o integráciu

Po Prvej svetovej vojne, ktorá skomplikovala mapu Európy a prehĺbila rozdelenie na víťazov a porazených, sa objavili prvé novodobé plány európskej integrácie.

• Pan-Európa (1923): Manifest Richarda Coudenhove-Kalergiho a Paneurópska únia presadzovali zjednotenie Európy.
• Európska federálna únia (1929): Aristide Briand navrhol vytvorenie federatívneho zväzku európskych národov.

Druhá svetová vojna a povojnové usporiadanie

Druhá svetová vojna priniesla utrpenie a zničenie, ale zároveň aj nové impulzy pre európsku integráciu.

• Francúzsko-britská únia (1940): Núdzový projekt spoločného vojenského úsilia.
• Benelux (1944): Colná a hospodárska únia Belgicka, Holandska a Luxemburska.
• Rada Európy: Winston Churchill presadzoval vznik „Rady Európy".

Povojnové integračné hnutia

Po skončení vojny sa myšlienka zjednotenej Európy začala realizovať na úrovni vlád štátov, aj keď v dvoch oddelených blokoch - západnej a východnej Európy.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

• Marshallov plán: Hospodárska pomoc USA pre západnú Európu, spojená s medzinárodnou koordináciou a kontrolou.
• Organizácia pre európsku hospodársku spoluprácu (OEEC): Riadenie finančnej pomoci a uzatváranie zmlúv o vzájomnej hospodárskej výmene.
• Organizácia Severoatlantickej zmluvy (NATO): Politické a vojenské zjednocovanie západnej Európy.
• Rada Európy (1949): Medzinárodná organizácia zameraná na ochranu ľudských práv a rozvoj kultúrnych stykov.

Zmluva o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (ESUO)

Parížskou zmluvou z 18. apríla 1951 vzniklo Európske spoločenstvo uhlia a ocele - ESUO, ktoré založili Francúzsko, Nemecko, Taliansko a štáty Beneluxu. Zmluva nadobudla účinnosť 23. júla 1952 a bola uzatvorená na dobu 50 rokov. Už ESUO kreovalo štyri hlavné orgány, ktoré v modifikovanej podobe doteraz tvoria základnú štruktúru orgánov Únie, Vysoký úrad (ktorý sa neskôr premenoval na Komisiu), Zhromaždenie (ktoré sa zmenilo na Európsky parlament), Radu ministrov (neskôr len Rada) a Súdny dvor (neskôr Súdny dvor ES a v súčasnosti Súdny dvor EÚ). Už v prospech ESUO sa členské štáty vzdali časti svojej suverenity. Iniciátor vytvorenia ESUO, francúzsky minister zahraničných vecí Róbert Schuman označil ESUO za základ budúcej európskej federácie. Predpokladal, že budú nasledovať ďalšie integračné kroky, čo sa aj stalo.

Rímske zmluvy a Zlučovacia zmluva

Dňa 27. marca 1957 boli podpísané tzv. Rímske zmluvy, Zmluva zakladajúca Európske spoločenstvo pre atómovú energiu EURATOM a Zmluva zakladajúca Európske hospodárske spoločenstvo - EHS. Prvá z nich mala za cieľ kontrolu nad atómovým priemyslom, predovšetkým nemeckým. Druhá mala za cieľ vytvoriť spoločný trh a podporovať harmonický rozvoj hospodárstva účastníckych štátov. Dňa 8. apríla 1965 bola v Bruseli podpísaná Zlučovacia zmluva, ktorá spojila ESUO, EURATOM a EHS pod spoločný názov Európske spoločenstva. Krátko na to dochádza medzi účastníckymi štátmi k vytvoreniu colnej únie.

Jednotný európsky akt

Následne došlo k prvej väčšej revízii Rímskych zmlúv Jednotným európskym aktom, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 1987. Zmenil a doplnil zmluvu o založení EHS a vytýčil si za cieľ od začiatku roka 1993 uviesť do platnosti štyri základné slobody - voľný pohyb tovaru, služieb, osôb a kapitálu - ktoré vytvárajú jednotný trh, čo sa aj podarilo. Jednotný európsky akt priniesol aj inštitucionálne zmeny. Zvýšil význam Európskeho parlamentu a zaviedol Európsku radu, ako stálu súčasť organizačnej štruktúry. Dosiahol sa aj vyšší stupeň integrácie, keď sa podarilo rozšíriť okruh oblastí tykajúcich sa problematiky vnútorného trhu, v ktorých Rada ministrov už nemusela vo všetkých prípadoch rozhodovať jednomyseľne a vo vymedzených oblastiach a otázkach mohla rozhodovať kvalifikovanou väčšinou. Žiadna z uvedených zmlúv, tvoriacich primárne právo Európskych spoločenstiev sa nedotýkala spolupráce v oblasti spravodlivosti a vnútorných záležitostí. Všetky boli zamerané len na oblasť hospodársku.

Maastrichtská zmluva

Až Zmluva o Európskej únii, tzv. Maastrichtská zmluva, ktorá nadobudla účinnosť dňom 1. novembra 1993 sa po prvýkrát zmieňuje o spolupráci v oblasti spravodlivosti a vnútorných záležitostí. Maastrichtská zmluva zmenila názov Európskeho hospodárskeho spoločenstva na Európske spoločenstvo (ďalej len „ES“), zhrnula oblasti dovtedajšej spolupráce do tzv. „prvého piliera Maastrichtského chrámu“ a zriadila jeho druhý pilier (spolupráca v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky) a tretí pilier (spolupráca v oblasti spravodlivosti a vnútorných záležitostí), čím vytvorila novú hospodársku a politickú štruktúru - Európsku úniu. Zriadením troch pilierov sa začalo európske právo deliť na komunitárne a úniové. Komunitárnym právom, nazývame právo Európskych spoločenstiev, teda právo z oblasti 1. piliera a úniovým právom nazývame právo Únie, teda právo z oblasti 2. a 3. piliera.

Amsterdamská zmluva

Dňa 2. októbra 1997 bola podpísaná Amsterdamská zmluva, ktorá menila zmluvu o Európskej únii, zmluvy o založení Európskych spoločenstiev a niektoré súvisiace akty, aj číslovanie ich článkov. Táto zmluva nadobudla platnosť dňa 1. mája 1999. Nepodarilo sa ňou celkom naplniť ambíciu zmeny vnútorných štruktúr Únie tak, aby bola lepšie pripravená na podstatné rozšírenie počtu členských štátov, priniesla však isté zmeny aj v tejto oblasti. Okrem inštitucionálnych otázok sa zmeny dotkli zahraničnej politiky, občianstva Únie a oblasti slobody, bezpečnosti a práva, vrátane spolupráce v oblasti spravodlivosti a vnútorných záležitostí.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Pristúpenie Slovenskej republiky k Európskej únii

Európsky parlament schválil 9. apríla 2004 prijatie Slovenskej republiky a ďalších deviatich asociovaných krajín za členov Európskej únie a tieto štáty sa stali dňom 1.5.2004 členskými štátmi Únie. Vstup bol spojený so zmenami nielen v ekonomickej a politickej oblasti, ale aj v oblasti právnej. Prameňmi práva v Slovenskej republike sa stali aj pramene komunitárneho práva a úniového práva. K podstatným zmenám došlo aj v oblasti tvorby a aplikácie práva. Všetky odvetvia vnútroštátneho práva museli byť preskúmané z pohľadu požiadaviek práva Únie. Tomuto procesu, označovanému termínom screening sa nevyhlo ani trestné právo. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov, vrátane justičných, je postupovať pri tvorbe a uplatňovaní práva v súlade s európskou legislatívou a používať pri rozhodovacej činnosti aj európske právo.

Lisabonská zmluva

Lisabonská zmluva, formálne Zmluva pozmeňujúca a doplňujúca Zmluvu o Európskej únii a Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, bola podpísaná 13. decembra 2007 a nadobudla platnosť 1. decembra 2009. Táto zmluva predstavuje významný krok vpred v procese európskej integrácie. Zjednodušila rozhodovacie procesy, posilnila úlohu Európskeho parlamentu a zaviedla nové inštitúcie a nástroje.

Zdroje práva Európskej únie týkajúce sa justičnej spolupráce v trestných veciach

Príspevok sa zaoberá štruktúrou, záväznosťou a účinkami prameňov práva Európskej únie od vzniku Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ až po Lisabonskú zmluvu, so zameraním na oblasť justičnej spolupráce v trestných veciach. Poukázaním na ich vývoj a obsah sa snaží čo najstručnejšie a najzrozumiteľnejšie vyložiť zložité otázky prameňov, štruktúry, tvorby a od toho odvodenej záväznosti európskeho práva. Ťažisko príspevku spočíva v porovnaní právnej úpravy z obdobia pred nadobudnutím účinnosti Lisabonskej zmluvy a po nej. Rieši aj otázku platnosti prameňov práva z obdobia pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy po jej vstupe do platnosti. Cieľom príspevku je uľahčiť poznanie a pochopenie hierarchickej sústavy právnych aktov Európskej únie v ich dynamickej podobe, pre praktické využitie získaných poznatkov.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

tags: #zmluva #o #zalozeni #europskeho #spolocenstva #uhlia