
Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia sú dôležitým nástrojom v medzinárodnom daňovom práve. Cieľom týchto zmlúv je predchádzať situáciám, kedy sú príjmy daňovníkov zdaňované dvakrát - raz v štáte zdroja príjmu a druhýkrát v štáte ich rezidencie. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o zmluve o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Slovenskom a Maďarskom, s cieľom objasniť jej hlavné ustanovenia a dopady.
Dvojité zdanenie vzniká vtedy, keď dva štáty uplatňujú daň z rovnakého príjmu alebo majetku. Táto situácia môže nastať, ak má daňovník väzby na viacero štátov, napríklad ak má bydlisko v jednom štáte a príjem z iného štátu. Dvojité zdanenie môže mať negatívny vplyv na medzinárodný obchod a investície, preto štáty uzatvárajú zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.
Právo Európskych spoločenstiev (ES), známe ako komunitárne právo, predstavuje prvý pilier európskej spolupráce, zameraný na hospodársku spoluprácu. Komunitárne právo sa delí na primárne (zakladajúce zmluvy) a sekundárne právo (nariadenia, smernice, rozhodnutia).
V Slovenskej republike existuje zákon č. 416/2004 Z. z. o Úradnom vestníku EÚ, ktorý zabezpečuje uverejňovanie právne záväzných aktov platných na území SR vydaných ES (EÚ). Podľa Ústavy SR majú právne záväzné akty ES a EÚ prednosť pred zákonmi SR.
Slovenská úprava spotrebných daní, dane z pridanej hodnoty a dane z príjmov je ovplyvnená smernicami Rady EÚ.
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznámilo, že 5. zo 7. septembra 1995 č. 176 a prezident republiky ju ratifikoval 19. decembra 1995. Zmluva nadobudla platnosť výmenou diplomatických nót, t. j. 21. decembra 1995.
Hlavným cieľom zmluvy je zamedziť dvojitému zdaneniu príjmov a majetku osôb, ktoré majú bydlisko alebo sídlo v jednom alebo oboch zmluvných štátoch (Slovensko a Maďarsko). Zmluva definuje, ktoré príjmy a majetok môžu byť zdaňované v každom zmluvnom štáte, a stanovuje metódy na zamedzenie dvojitého zdanenia.
Zmluva sa vzťahuje na osoby, ktoré majú bydlisko alebo sídlo v jednom alebo oboch zmluvných štátoch. Taktiež sa vzťahuje na dane z príjmu a z majetku, ktoré sa vyberajú v prospech jedného alebo oboch zmluvných štátov, ich nižších správnych celkov alebo miestnych orgánov.
Zmluva obsahuje definície kľúčových pojmov, ako napríklad:
Zmluva stanovuje pravidlá pre zdaňovanie rôznych druhov príjmov a majetku, vrátane:
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Zmluva stanovuje metódy, ktorými sa má zamedziť dvojitému zdaneniu. Tieto metódy zahŕňajú:
Štátni príslušníci jedného zmluvného štátu nepodliehajú v druhom zmluvnom štáte žiadnemu zdaneniu alebo povinnostiam s ním spojeným, ktoré sú iné alebo ťaživejšie ako zdanenie a s ním spojené povinnosti, ktorým podliehajú alebo môžu podliehať štátni príslušníci tohto druhého štátu, ktorí sú v rovnakej situácii. Zdanenie stálej prevádzkarne, ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte, nebude v tomto druhom štáte menej výhodné ako zdanenie podnikov tohto druhého štátu, ktoré vykonávajú rovnaké činnosti.
Ak sa osoba domnieva, že opatrenia jedného alebo oboch zmluvných štátov vedú alebo budú viesť k zdaneniu, ktoré nie je v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy, môže nezávisle od opravných prostriedkov, ktoré poskytujú vnútroštátne právne predpisy týchto štátov, predložiť svoj prípad kompetentnému úradu zmluvného štátu, v ktorom má bydlisko alebo, ak sa jej prípad vzťahuje na článok 24 ods. 1, kompetentnému úradu zmluvného štátu, ktorého je štátnym príslušníkom. Ak sa kompetentnému úradu zdá námietka oprávnená a ak sám nie je schopný nájsť uspokojivé riešenie, vynaloží úsilie, aby prípad vyriešil vzájomnou dohodou s kompetentným úradom druhého zmluvného štátu s cieľom zabrániť zdaneniu, ktoré nie je v súlade so zmluvou.
Kompetentné úrady zmluvných štátov si vymieňajú informácie, ktoré sú potrebné na vykonávanie ustanovení tejto zmluvy alebo vnútroštátnych právnych predpisov zmluvných štátov vzťahujúcich sa na dane, ktoré sú predmetom tejto zmluvy, pokiaľ zdanenie podľa týchto právnych predpisov nie je v rozpore s touto zmluvou.
Zmluva nadobudla platnosť výmenou diplomatických nót, t. j. 21. decembra 1995.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe
Táto zmluva zostane v platnosti, pokiaľ ju niektorý zo zmluvných štátov nevypovie. Každý zmluvný štát môže zmluvu vypovedať diplomatickou cestou písomným oznámením o výpovedi najmenej šesť mesiacov pred koncom každého kalendárneho roka.
Na ilustráciu dopadu zmluvy uvádzame niekoľko praktických príkladov:
Sme slovenská akciová spoločnosť a máme finančnú pôžičku od fyzickej osoby s bydliskom v inej krajine Európskej únie. V tomto roku budeme tejto fyzickej osobe platiť úroky z predmetnej pôžičky. Z pohľadu slovenskej právnickej osoby (dlžníka) ide o výplatu úrokov v prospech fyzickej osoby (veriteľa) s bydliskom v inej krajine Európskej únie. Príjemca úrokov je fyzickou osobou, ktorá je daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou.
Podľa § 2 písm. g) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov sú predmetom dane daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou len príjmy zo zdrojov na území Slovenskej republiky vymedzené v ustanoveniach § 16 zákona. Úroky z poskytnutej pôžičky sú predmetom dane tejto zahraničnej fyzickej osoby, lebo sú uvedené v ustanovení § 16 ods. 1 písm. e) bod 3 zákona o dani z príjmov.
Úroky však sú za určitých podmienok uvedených v ustanovení § 9 ods. 2 písm. r) zákona o dani z príjmov oslobodené od dane z príjmov. Z uvedeného znenia zákona o dani z príjmov vyplýva niekoľko testov. Musí ísť o úroky platené zo Slovenskej republiky do zahraničia daňovníkovi členského štátu Európskej únie. Predmetné ustanovenie bolo doplnené do zákona s účinnosťou od 1. 7. 2005 v súvislosti s implementáciou smernice Rady 2003/48/ES o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov. Konečným príjemcom je osoba (v tomto prípade fyzická osoba) oprávnená prijímať predmetné úrokové príjmy (úroky a iné výnosy).
V praxi vzniká otázka, ako preukázať, že ide o konečného príjemcu z inej krajiny Európskej únie pre účely aplikácie tejto smernice (preukázať v krajine zdroja, ak je to potrebné na zamedzenie zrážky dane pri zdroji). Ministerstvo financií Slovenskej republiky vydalo Oznámenie č. Pojem daňovník členského štátu Európskej únie je vymedzený v ustanovení § 2 písm. t) zákona o dani z príjmov.
Medzinárodné zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia majú vyššiu právnu silu ako slovenský zákon o dani z príjmov, tak ako to ustanovuje § 1 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Preto, ak sa úrok podľa príslušnej medzinárodnej zmluvy v krajine zdroja nezdaňuje (pozri prehľad krajín EÚ v schéme 1), potom sa úrokový výnos vyplatí do zahraničia bez zdanenia a testovanie ustanovenia § 9 ods. 2 písm. r) zákona o dani z príjmov je v takomto prípade nadbytočné.
Fyzická osoba alebo právnická osoba vrátane stálej prevádzkarne, ktorá vypláca, poukazuje alebo pripisuje úrokový príjem (ďalej len „vyplácajúci zástupca“) fyzickej osobe, ktorá je daňovníkom členského štátu Európskej únie (v posudzovanom prípade Poľska), závislého územia uvedeného v prílohe č. 2 tohto zákona alebo územia tretieho štátu uvedeného v prílohe č. Má oznamovaciu povinnosť podľa § 32 ods. 15 zákona č. 511/1992 Zb.
Ministerstvo financií SR vydalo Oznámenie č. MF/8215/2005/71 o vydaní vzoru tlačiva „Oznámenie o vyplatení, poukázaní alebo pripísaní úrokového príjmu podľa § 32 ods. 15 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov daňovníkovi členského štátu Európskej únie, závislého územia členských štátov alebo územia tretieho štátu“ (FS č. 1/2006).
Ak vyplácajúci zástupca vypláca, poukazuje alebo pripisuje úrokový príjem osobe, ktorá nie je právnickou osobou, osobou podliehajúcou zdaneniu z príjmov z podnikateľskej činnosti a ani subjektom kolektívneho investovania, pričom je daňovníkom členského štátu Európskej únie, závislého územia uvedeného v prílohe č. 2 tohto zákona alebo územia tretieho štátu uvedeného v prílohe č. Ak úrokový príjem bol pripísaný v prospech bankového účtu fyzickej osoby, v oznámení sa uvedie aj jeho číslo a názov banky; ak úrokový príjem nebol pripísaný na účet fyzickej osoby, v oznámení sa uvedie spôsob jeho poukázania alebo pripísania.
Množina príjmov podliehajúcich oznámeniu je obdobná ako množina oslobodených úrokov a iných výnosov podľa § 9 ods. 2 písm. r) zákona č. 595/2003 Z. z.
Prípadné nesplnenie oznamovacej povinnosti je nesplnením povinnosti nepeňažného charakteru, ktorá môže byť sankcionovaná podľa § 35 ods.
Portál finančnej správy sprostredkováva zobrazenie pôvodných a konsolidovaných znení právnych predpisov, ktoré sú účinné v ich aktuálnej časovej verzii. Zmeny uverejnené v oznámení č. 450/2021 Z.z. nadobudli účinnosť 1. januára 2022.