Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Slovenskom a Maďarskom: Komplexný prehľad

Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia sú dôležitým nástrojom v medzinárodnom daňovom práve. Cieľom týchto zmlúv je predchádzať situáciám, kedy sú príjmy daňovníkov zdaňované dvakrát - raz v štáte zdroja príjmu a druhýkrát v štáte ich rezidencie. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o zmluve o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Slovenskom a Maďarskom, s cieľom objasniť jej hlavné ustanovenia a dopady.

Úvod do problematiky dvojitého zdanenia

Dvojité zdanenie vzniká vtedy, keď dva štáty uplatňujú daň z rovnakého príjmu alebo majetku. Táto situácia môže nastať, ak má daňovník väzby na viacero štátov, napríklad ak má bydlisko v jednom štáte a príjem z iného štátu. Dvojité zdanenie môže mať negatívny vplyv na medzinárodný obchod a investície, preto štáty uzatvárajú zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.

Právny rámec a legislatíva EÚ

Právo Európskych spoločenstiev (ES), známe ako komunitárne právo, predstavuje prvý pilier európskej spolupráce, zameraný na hospodársku spoluprácu. Komunitárne právo sa delí na primárne (zakladajúce zmluvy) a sekundárne právo (nariadenia, smernice, rozhodnutia).

• Nariadenia: Priamo záväzné pre štát, fyzické a právnické osoby, bez potreby preberania do národného práva.
• Smernice: Záväzné pre štáty, ale záväzné pre fyzické a právnické osoby až po prebratí do národného práva.
• Rozhodnutia: Individuálne záväzné pre adresáta (štát, fyzické, právnické osoby).

V Slovenskej republike existuje zákon č. 416/2004 Z. z. o Úradnom vestníku EÚ, ktorý zabezpečuje uverejňovanie právne záväzných aktov platných na území SR vydaných ES (EÚ). Podľa Ústavy SR majú právne záväzné akty ES a EÚ prednosť pred zákonmi SR.

Slovenská úprava spotrebných daní, dane z pridanej hodnoty a dane z príjmov je ovplyvnená smernicami Rady EÚ.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Zmluva medzi Slovenskom a Maďarskom

Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznámilo, že 5. zo 7. septembra 1995 č. 176 a prezident republiky ju ratifikoval 19. decembra 1995. Zmluva nadobudla platnosť výmenou diplomatických nót, t. j. 21. decembra 1995.

Cieľ zmluvy

Hlavným cieľom zmluvy je zamedziť dvojitému zdaneniu príjmov a majetku osôb, ktoré majú bydlisko alebo sídlo v jednom alebo oboch zmluvných štátoch (Slovensko a Maďarsko). Zmluva definuje, ktoré príjmy a majetok môžu byť zdaňované v každom zmluvnom štáte, a stanovuje metódy na zamedzenie dvojitého zdanenia.

Rozsah pôsobnosti zmluvy

Zmluva sa vzťahuje na osoby, ktoré majú bydlisko alebo sídlo v jednom alebo oboch zmluvných štátoch. Taktiež sa vzťahuje na dane z príjmu a z majetku, ktoré sa vyberajú v prospech jedného alebo oboch zmluvných štátov, ich nižších správnych celkov alebo miestnych orgánov.

Definície

Zmluva obsahuje definície kľúčových pojmov, ako napríklad:

• Osoba: Zahŕňa fyzickú osobu, spoločnosť a akékoľvek iné združenie osôb.
• Spoločnosť: Akákoľvek právnická osoba alebo akýkoľvek subjekt, ktorý sa na daňové účely považuje za právnickú osobu.
• Rezident zmluvného štátu: Osoba, ktorá podľa zákonov tohto štátu podlieha v ňom zdaneniu z dôvodu svojho bydliska, trvalého pobytu, miesta vedenia alebo akéhokoľvek iného podobného kritéria.
• Stála prevádzkareň: Miesto, kde podnik vykonáva úplne alebo čiastočne svoju činnosť. Zahŕňa miesto vedenia, závod, kanceláriu, továreň, dielňu, baňu, nálezisko ropy alebo plynu, lom alebo akékoľvek iné miesto ťažby prírodných zdrojov.

Zdaňovanie rôznych druhov príjmov a majetku

Zmluva stanovuje pravidlá pre zdaňovanie rôznych druhov príjmov a majetku, vrátane:

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

• Príjmy z nehnuteľného majetku: Príjmy z nehnuteľného majetku môžu byť zdaňované v štáte, v ktorom je tento majetok umiestnený.
• Zisky podnikov: Zisky podniku jedného zmluvného štátu podliehajú zdaneniu len v tomto štáte, ak podnik nevykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená. Ak podnik vykonáva svoju činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, môžu byť zisky stálej prevádzkarne zdaňované v druhom štáte.
• Príjmy z lodnej a leteckej dopravy: Zisky z prevádzkovania lodí alebo lietadiel v medzinárodnej doprave môžu byť zdaňované len v tom zmluvnom štáte, v ktorom sa nachádza miesto skutočného vedenia podniku.
• Zisky spojených osôb: Ak sú podniky jedného zmluvného štátu spojené s podnikmi druhého zmluvného štátu a podmienky ich obchodných alebo finančných vzťahov sa líšia od podmienok, ktoré by boli dohodnuté medzi nezávislými podnikmi, môžu byť zisky, ktoré by dosiahol jeden z podnikov, ak by nebolo týchto podmienok, zahrnuté do ziskov tohto podniku a zdaňované.
• Dividendy: Dividendy vyplácané spoločnosťou, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu, rezidentovi druhého zmluvného štátu môžu byť zdaňované v druhom štáte. Dividendy však môžu byť zdaňované aj v štáte, v ktorom je spoločnosť, ktorá vypláca dividendy, rezidentom, a to podľa zákonov tohto štátu, ak je však skutočný vlastník dividend rezidentom druhého zmluvného štátu, daň takto uložená nepresiahne 15 percent hrubej sumy dividend.
• Úroky: Úroky majú byť zdaňované iba v tom zmluvnom štáte, ktorého je príjemca skutočným vlastníkom úrokov.
• Licenčné poplatky: Licenčné poplatky majú byť zdaňované iba v tom zmluvnom štáte, ktorého je príjemca skutočným vlastníkom licenčných poplatkov.
• Zisky zo scudzenia majetku: Zisky zo scudzenia nehnuteľného majetku môžu byť zdaňované v štáte, v ktorom je tento majetok umiestnený. Zisky zo scudzenia hnuteľného majetku, ktorý je časťou prevádzkového majetku stálej prevádzkarne, alebo hnuteľného majetku patriaceho k stálej základni, ktorú má rezident jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte na účely výkonu svojich činností, vrátane ziskov zo scudzenia takejto stálej prevádzkarne (samotnej alebo spolu s celým podnikom) alebo takejto stálej základne, môžu byť zdaňované v tomto druhom štáte.
• Príjmy zo zamestnania: Platy, mzdy a iné podobné odmeny poberané rezidentom jedného zmluvného štátu zo zamestnania podliehajú s výnimkou článku 19 ods. 2 zdaneniu iba v tomto štáte, ak sa zamestnanie nevykonáva v druhom zmluvnom štáte. Ak sa zamestnanie vykonáva v druhom štáte, môžu sa odmeny zaň poberané zdaniť v tomto druhom štáte.
• Tantiémy: Tantiémy a iné podobné odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá ako člen riadiaceho orgánu spoločnosti, ktorá je rezidentom druhého zmluvného štátu, môžu byť zdaňované v tomto druhom štáte.
• Umelci a športovci: Príjmy, ktoré poberá rezident jedného zmluvného štátu ako umelec, ktorý vystupuje ako divadelný, filmový, rozhlasový alebo televízny umelec alebo hudobník, alebo ako športovec z takýchto osobných činností vykonávaných v druhom zmluvnom štáte, môžu byť zdaňované v tomto druhom štáte.
• Dôchodky a podobné príjmy: Dôchodky a iné podobné príjmy vyplácané rezidentovi jedného zmluvného štátu z dôvodu predchádzajúceho zamestnania sa môžu zdaniť iba v tomto štáte.
• Príjmy študentov: Sumy, ktoré študent alebo učeň, ktorý je alebo bol bezprostredne pred príchodom do jedného zmluvného štátu rezidentom druhého zmluvného štátu a ktorý sa zdržiava v prvom uvedenom štáte iba za účelom štúdia alebo výcviku, dostáva na úhradu nákladov na živobytie, štúdium alebo výcvik, nepodliehajú zdaneniu v tomto štáte za predpokladu, že tieto sumy pochádzajú zo zdrojov mimo tohto štátu.
• Príjmy profesorov a učiteľov: Odmeny, ktoré profesor alebo učiteľ, ktorý je rezidentom jedného zmluvného štátu a ktorý sa zdržiava v druhom zmluvnom štáte za účelom vyučovania alebo výskumu na univerzite, vysokej škole alebo inej inštitúcii zaoberajúcej sa vyučovaním alebo výskumom v tomto druhom štáte, poberá za takéto vyučovanie alebo výskum, nepodliehajú zdaneniu v tomto druhom štáte počas obdobia nepresahujúceho dva roky odo dňa jeho prvého príchodu do tohto štátu na tento účel.
• Ostatné príjmy: Položky príjmu rezidenta jedného zmluvného štátu, ktoré neboli uvedené v predchádzajúcich článkoch tejto zmluvy, podliehajú zdaneniu iba v tomto štáte.
• Majetok: Majetok pozostávajúci z nehnuteľností, ktorý je definovaný v článku 6 ods. 2, ktorý vlastní rezident jedného zmluvného štátu a ktorý je umiestnený v druhom zmluvnom štáte, môže byť zdaňovaný v tomto druhom štáte. Majetok pozostávajúci z hnuteľného majetku, ktorý je časťou prevádzkového majetku stálej prevádzkarne, ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte alebo z hnuteľného majetku patriaceho k stálej základni, ktorú má rezident jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte na účely výkonu osobných činností, môže byť zdaňovaný v tomto druhom štáte. Majetok pozostávajúci z lodí a lietadiel, ktoré prevádzkuje podnik v medzinárodnej doprave a z hnuteľného majetku slúžiaceho na prevádzkovanie takýchto lodí a lietadiel, podlieha zdaneniu iba v tom zmluvnom štáte, v ktorom sa nachádza miesto skutočného vedenia podniku. Všetky ostatné časti majetku rezidenta jedného zmluvného štátu podliehajú zdaneniu iba v tomto štáte.

Metódy na zamedzenie dvojitého zdanenia

Zmluva stanovuje metódy, ktorými sa má zamedziť dvojitému zdaneniu. Tieto metódy zahŕňajú:

• Metóda vyňatia: Štát rezidencie vyjme príjmy alebo majetok, ktoré môžu byť zdaňované v druhom štáte, zo základu dane.
• Metóda zápočtu: Štát rezidencie započíta daň zaplatenú v druhom štáte na svoju daň. Zápočet však nesmie presiahnuť tú časť dane, ktorá pripadá na príjmy alebo majetok zdaňovaný v druhom štáte.

Zásada rovnakého zaobchádzania

Štátni príslušníci jedného zmluvného štátu nepodliehajú v druhom zmluvnom štáte žiadnemu zdaneniu alebo povinnostiam s ním spojeným, ktoré sú iné alebo ťaživejšie ako zdanenie a s ním spojené povinnosti, ktorým podliehajú alebo môžu podliehať štátni príslušníci tohto druhého štátu, ktorí sú v rovnakej situácii. Zdanenie stálej prevádzkarne, ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte, nebude v tomto druhom štáte menej výhodné ako zdanenie podnikov tohto druhého štátu, ktoré vykonávajú rovnaké činnosti.

Riešenie sporov

Ak sa osoba domnieva, že opatrenia jedného alebo oboch zmluvných štátov vedú alebo budú viesť k zdaneniu, ktoré nie je v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy, môže nezávisle od opravných prostriedkov, ktoré poskytujú vnútroštátne právne predpisy týchto štátov, predložiť svoj prípad kompetentnému úradu zmluvného štátu, v ktorom má bydlisko alebo, ak sa jej prípad vzťahuje na článok 24 ods. 1, kompetentnému úradu zmluvného štátu, ktorého je štátnym príslušníkom. Ak sa kompetentnému úradu zdá námietka oprávnená a ak sám nie je schopný nájsť uspokojivé riešenie, vynaloží úsilie, aby prípad vyriešil vzájomnou dohodou s kompetentným úradom druhého zmluvného štátu s cieľom zabrániť zdaneniu, ktoré nie je v súlade so zmluvou.

Výmena informácií

Kompetentné úrady zmluvných štátov si vymieňajú informácie, ktoré sú potrebné na vykonávanie ustanovení tejto zmluvy alebo vnútroštátnych právnych predpisov zmluvných štátov vzťahujúcich sa na dane, ktoré sú predmetom tejto zmluvy, pokiaľ zdanenie podľa týchto právnych predpisov nie je v rozpore s touto zmluvou.

Nadobudnutie platnosti

Zmluva nadobudla platnosť výmenou diplomatických nót, t. j. 21. decembra 1995.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Zánik zmluvy

Táto zmluva zostane v platnosti, pokiaľ ju niektorý zo zmluvných štátov nevypovie. Každý zmluvný štát môže zmluvu vypovedať diplomatickou cestou písomným oznámením o výpovedi najmenej šesť mesiacov pred koncom každého kalendárneho roka.

Praktické príklady

Na ilustráciu dopadu zmluvy uvádzame niekoľko praktických príkladov:

• Príklad 1: Slovenská firma má stálu prevádzkareň v Maďarsku. Zisky tejto stálej prevádzkarne môžu byť zdaňované v Maďarsku.
• Príklad 2: Maďarský občan, ktorý má bydlisko v Maďarsku, dostáva dividendy od slovenskej spoločnosti. Dividendy môžu byť zdaňované na Slovensku, ale daň nesmie presiahnuť 15 % hrubej sumy dividend.
• Príklad 3: Slovenský občan dostáva úroky z bankového účtu v Maďarsku. Úroky budú zdaňované iba na Slovensku, ak je slovenský občan skutočným vlastníkom úrokov.

Vplyv na slovenské spoločnosti vyplácajúce úroky do zahraničia

Sme slovenská akciová spoločnosť a máme finančnú pôžičku od fyzickej osoby s bydliskom v inej krajine Európskej únie. V tomto roku budeme tejto fyzickej osobe platiť úroky z predmetnej pôžičky. Z pohľadu slovenskej právnickej osoby (dlžníka) ide o výplatu úrokov v prospech fyzickej osoby (veriteľa) s bydliskom v inej krajine Európskej únie. Príjemca úrokov je fyzickou osobou, ktorá je daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou.

Podľa § 2 písm. g) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov sú predmetom dane daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou len príjmy zo zdrojov na území Slovenskej republiky vymedzené v ustanoveniach § 16 zákona. Úroky z poskytnutej pôžičky sú predmetom dane tejto zahraničnej fyzickej osoby, lebo sú uvedené v ustanovení § 16 ods. 1 písm. e) bod 3 zákona o dani z príjmov.

Úroky však sú za určitých podmienok uvedených v ustanovení § 9 ods. 2 písm. r) zákona o dani z príjmov oslobodené od dane z príjmov. Z uvedeného znenia zákona o dani z príjmov vyplýva niekoľko testov. Musí ísť o úroky platené zo Slovenskej republiky do zahraničia daňovníkovi členského štátu Európskej únie. Predmetné ustanovenie bolo doplnené do zákona s účinnosťou od 1. 7. 2005 v súvislosti s implementáciou smernice Rady 2003/48/ES o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov. Konečným príjemcom je osoba (v tomto prípade fyzická osoba) oprávnená prijímať predmetné úrokové príjmy (úroky a iné výnosy).

V praxi vzniká otázka, ako preukázať, že ide o konečného príjemcu z inej krajiny Európskej únie pre účely aplikácie tejto smernice (preukázať v krajine zdroja, ak je to potrebné na zamedzenie zrážky dane pri zdroji). Ministerstvo financií Slovenskej republiky vydalo Oznámenie č. Pojem daňovník členského štátu Európskej únie je vymedzený v ustanovení § 2 písm. t) zákona o dani z príjmov.

Medzinárodné zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia majú vyššiu právnu silu ako slovenský zákon o dani z príjmov, tak ako to ustanovuje § 1 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Preto, ak sa úrok podľa príslušnej medzinárodnej zmluvy v krajine zdroja nezdaňuje (pozri prehľad krajín EÚ v schéme 1), potom sa úrokový výnos vyplatí do zahraničia bez zdanenia a testovanie ustanovenia § 9 ods. 2 písm. r) zákona o dani z príjmov je v takomto prípade nadbytočné.

Oznamovacia povinnosť pri vyplácaní úrokov

Fyzická osoba alebo právnická osoba vrátane stálej prevádzkarne, ktorá vypláca, poukazuje alebo pripisuje úrokový príjem (ďalej len „vyplácajúci zástupca“) fyzickej osobe, ktorá je daňovníkom členského štátu Európskej únie (v posudzovanom prípade Poľska), závislého územia uvedeného v prílohe č. 2 tohto zákona alebo územia tretieho štátu uvedeného v prílohe č. Má oznamovaciu povinnosť podľa § 32 ods. 15 zákona č. 511/1992 Zb.

Ministerstvo financií SR vydalo Oznámenie č. MF/8215/2005/71 o vydaní vzoru tlačiva „Oznámenie o vyplatení, poukázaní alebo pripísaní úrokového príjmu podľa § 32 ods. 15 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov daňovníkovi členského štátu Európskej únie, závislého územia členských štátov alebo územia tretieho štátu“ (FS č. 1/2006).

Ak vyplácajúci zástupca vypláca, poukazuje alebo pripisuje úrokový príjem osobe, ktorá nie je právnickou osobou, osobou podliehajúcou zdaneniu z príjmov z podnikateľskej činnosti a ani subjektom kolektívneho investovania, pričom je daňovníkom členského štátu Európskej únie, závislého územia uvedeného v prílohe č. 2 tohto zákona alebo územia tretieho štátu uvedeného v prílohe č. Ak úrokový príjem bol pripísaný v prospech bankového účtu fyzickej osoby, v oznámení sa uvedie aj jeho číslo a názov banky; ak úrokový príjem nebol pripísaný na účet fyzickej osoby, v oznámení sa uvedie spôsob jeho poukázania alebo pripísania.

Množina príjmov podliehajúcich oznámeniu je obdobná ako množina oslobodených úrokov a iných výnosov podľa § 9 ods. 2 písm. r) zákona č. 595/2003 Z. z.

Prípadné nesplnenie oznamovacej povinnosti je nesplnením povinnosti nepeňažného charakteru, ktorá môže byť sankcionovaná podľa § 35 ods.

Aktuálne znenie a zmeny

Portál finančnej správy sprostredkováva zobrazenie pôvodných a konsolidovaných znení právnych predpisov, ktoré sú účinné v ich aktuálnej časovej verzii. Zmeny uverejnené v oznámení č. 450/2021 Z.z. nadobudli účinnosť 1. januára 2022.

tags: #zmluva #o #zamedzeni #dvojiteho #zdanenia #s