
Globalizácia ekonomiky prináša so sebou čoraz častejšie situácie, kedy občania pracujú v zahraničí, zahraniční pracovníci pôsobia na Slovensku, podnikatelia vykonávajú činnosť v rôznych štátoch a investície smerujú cez hranice. Táto mobilita so sebou prináša otázky týkajúce sa zdaňovania príjmov - kde a ako majú byť tieto príjmy zdanené, aké právne predpisy sa majú použiť a ako sa vyhnúť dvojitému zdaneniu.
Každý štát má právo stanoviť si vlastné podmienky vyberania daní od daňových subjektov na svojom území. Daňové povinnosti sú určené vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktoré môžu byť modifikované medzinárodnými zmluvami.
V slovenskom daňovom práve má medzinárodná zmluva prednosť pred zákonom o dani z príjmov (§ 1 ods. 2 ZDP). To znamená, že ak existuje zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia (ZZDZ) medzi Slovenskom a iným štátom, ustanovenia tejto zmluvy majú prednosť pred vnútroštátnym zákonom.
Medzinárodnou zmluvou sa rozumie zmluva uzavretá v zmysle Viedenského dohovoru o zmluvnom práve, ktorá bola schválená, ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom. Zmluvy, ktoré si vyžadujú pred ratifikáciou súhlas Národnej rady SR, musia byť vyhlásené v Zbierke zákonov SR uverejnením ich plného znenia.
V daňovom práve väčšiny štátov vzniká daňový vzťah subjektu k štátu na základe:
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
Ak je splnené aspoň jedno z týchto kritérií, subjekt sa stáva daňovníkom príslušného štátu a má v ňom neobmedzenú daňovú povinnosť, t. j. podlieha zdaneniu z celosvetových príjmov. Hovoríme o daňovom rezidentovi.
Ak sa subjekt nezdržiava na území štátu a nemá tu svoje sídlo alebo bydlisko, ale dosahuje príjmy na území tohto štátu, ide o tzv. príjmy zo zdrojov na území príslušného štátu.
Zákon o dani z príjmov (ZDP) definuje:
Ak je osoba považovaná za rezidenta v dvoch alebo viacerých štátoch podľa vnútroštátnych daňových predpisov, dochádza ku konfliktu dvojitej rezidencie. V tomto prípade vstupujú do riešenia zmluvy o ZDZ, ktoré obsahujú článok (najčastejšie článok 4) zaoberajúci sa podmienkami stanovenia rezidencie.
Tento článok definuje výraz „rezident zmluvného štátu“ na účely týchto zmlúv s odvolaním sa na vymedzenie podľa vnútroštátnych daňových predpisov zmluvných štátov a obsahuje kritériá pre rozhraničenie dvojitej rezidencie pre fyzické aj právnické osoby.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Pri rozhraničovaní rezidencie fyzickej osoby sa postupuje podľa nasledujúcich kritérií (v poradí, v akom sú uvedené v zmluve o ZDZ):
Miestom skutočného vedenia sa zvyčajne rozumie miesto, kde sú prijímané rozhodujúce kľúčové riadiace a obchodné rozhodnutia nevyhnutné pre vedenie podnikania osoby. Pri rozhraničovaní rezidencie osôb iných ako fyzických osôb by nemala byť prikladaná dôležitosť výhradne formálnym kritériám, ako je napríklad registrácia spoločnosti v určitom zmluvnom štáte.
ZZDZ je medzinárodná zmluva medzi dvoma štátmi, ktorá určuje, ktorý z týchto dvoch štátov má právo zdaniť určitý príjem. Zmluva rieši konflikt rezidencie (kde bývate) a zdroja (kde ste zarobili).
Modelová zmluva zvyčajne obsahuje:
ZZDZ používajú dve hlavné metódy, ako zabrániť dvojitému zdaneniu:
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe
Metóda vyňatia príjmov znamená, že príjmy, ktoré boli zdanené v zahraničí, sa prostredníctvom vyňatia odstránia zo základu dane v štáte rezidentstva. Výsledkom je, že základ dane je teda ponížený o časť príjmov, ktoré už boli zdanené v zahraničí.
Metóda vyňatia príjmov sa uplatní, ak rezidentovi plynú príjmy zo závislej činnosti:
Slovenská republika má v súčasnosti uzatvorených 70 bilaterálnych zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia. S krajinami, s ktorými nemá Slovensko uzatvorenú bilaterálnu zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, sú zväčša krajiny, s ktorými má Slovensko veľmi malé množstvo obchodných transakcií, prípadne sú to krajiny známe tiež ako daňové raje.
V prípade neexistencie zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, budú dosiahnuté príjmy z nezmluvného štátu podliehať zdaneniu výhradne podľa ustanovení v národnej legislatíve t.j. zákona o dani z príjmov.
Pani Anna mala otvorenú živnosť január až jún 2023 na Slovensku. Mesačne si fakturovala sumu 1 200 eur. Za obdobie január až jún vyfakturovala sumu 1 200 eur x 6 mesiacov = 7 200 eur. Platila si len odvody do zdravotnej poisťovne. Odvody za toto obdobie boli vo výške 503,16 eur. Pri daňovom priznaní si bude uplatňovať paušálne výdavky, čo bude predstavovať sumu 4 320 eur. Základ dane z príjmov zo Slovenska bude 7 200 eur - 4 320 eur - 503,16 = 2 376,84 eur.
V júli 2023 začala pracovať v Nemecku kde jej hrubá mzda je vo výške 2 500 eur. Do konca roka 2023 bude mať pani Anna hrubú mzdu zo zahraničia vo výške 15 000 eur. Odvody v zahraničí za toto obdobie budú v sume 3 000 eur. Základ dane z príjmov zo zahraničia bude vo výške 12 000 eur. Pri podaní daňového priznania použije pani Anna metódu vyňatia príjmu a teda sumu 12 000 eur vyjme zo základu dane.
Háčik je však v tom, že nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka sa uplatní na súčet čiastkových základov dane. To znamená, že pani Anna bude musieť odviesť daň z celého čiastkového základu dane dosiahnutého zo živnosti a zaplatiť tak daň vo výške 356,53 eur. Keby nemala príjem zo zahraničia a mala by len príjem zo živnosti jej daňová povinnosť by v našom príklade bola 0 eur.
Pri zakladaní offshore spoločnosti hrá výber jurisdikcie kľúčovú úlohu z hľadiska budúcej daňovej efektivity a právnej istoty. Krajiny, ktoré majú rozsiahlu sieť zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia, poskytujú zahraničným investorom výhodné možnosti na optimalizáciu daňovej povinnosti a zároveň minimalizujú riziko dvojitého zdanenia príjmov.
Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia často stanovujú maximálne sadzby zrážkových daní pri cezhraničných platbách, ako sú dividendy, úroky a licenčné poplatky. Tieto sadzby sú nižšie, než štandardná národná legislatíva, a v niektorých prípadoch dokonca nulové.
Je dôležité uvažovať v kontexte dlhodobého podnikateľského modelu. Aj keď zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia poskytujú významné právne a ekonomické výhody, ich nesprávne porozumenie alebo aplikácia môže viesť k neželaným následkom, vrátane zamietnutia daňových výhod, pokút alebo reputačných škôd.
Jednou z kľúčových podmienok pre uplatnenie výhod, ktoré poskytujú zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, je preukázanie daňovej rezidencie v jednej zo zmluvných krajín. Daňovník, ktorý chce uplatniť výhody podľa zmluvy, musí preukázať, že má nárok na ich uplatnenie - typicky potvrdením o daňovej rezidencii vydaným daňovými orgánmi (tzv. Certificate of Residence).