
Obec je v zmysle čl. 64a Ústavy Slovenskej republiky samostatný územný samosprávny a správny celok združujúci osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt. Základnou úlohou obce pri výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia, o verejné potreby a o potreby jej obyvateľov. Hlavné úlohy obce v rámci výkonu samosprávy sú uvedené v ustanovení § 4 ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“).
Obec ako základná jednotka samosprávy zostavuje a schvaľuje svoj rozpočet a hospodári s vlastným hnuteľným a nehnuteľným majetkom. Na to, aby obec mohla financovať svoje úlohy a funkcie, musí mať dostatočné množstvo finančných prostriedkov v obecnom rozpočte. Zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy (ďalej len „zákon o rozpočte“) v ustanovení § 5 konkretizuje, ktoré finančné prostriedky sú príjmami rozpočtu obce. Hneď prvým v zákone o rozpočte uvedeným príjmom obecného rozpočtu sú výnosy miestnych daní a poplatkov. Výnosy z miestnych daní a poplatkov patria k tzv. vlastným príjmom obce, o použití ktorých obec rozhoduje samostatne. Zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavby (ďalej len „zákon o miestnych daniach“) zaviedol osem druhov miestnych daní, ktoré sú fakultatívne a obec sa môže rozhodnúť, či ich na svojom území zavedie alebo nie. Miestny poplatok za rozvoj (upravený zákonom č. 447/2015 Z. z.) a zákon o poplatku za rozvoj vytvárajú pre obce priestor na zvýšenie a stabilizáciu vlastných finančných zdrojov nevyhnutných na zabezpečenie úloh, ktoré obec plní v rámci samosprávy.
Kompetencie obce sú v oblasti miestnych daní originálne, čo znamená, že obec je viazaná právnymi predpismi vyššej právnej sily, ale samostatný výkon pôsobností už podlieha len jej rozhodovacej právomoci a regulácii vlastnými všeobecne záväznými nariadeniami. Obec môže zaviesť iba tie miestne dane a poplatky, ktoré sú výslovne uvedené v zákone o miestnych daniach a v zákone o poplatku za rozvoj. Pri ich zavádzaní musí obec vo VZN uviesť zákonom určený názov miestnej dane alebo miestneho poplatku a dôsledne rešpektovať zákonné rámce vrátane ustanovenia výšky dane alebo poplatku (napr. § 12 ods.). Nezávislý výkon samosprávy je podmienený vlastnými príjmami obce. Finančná samostatnosť je dôležitou garanciou nezávislosti obce v rámci výkonu samosprávy, preto je výber daní a poplatkov nevyhnutnosťou. Nastavenie zákonnej úpravy miestnych daní a poplatkov zabezpečuje fiškálnu decentralizáciu a tým jasné prepojenie medzi hospodárením samosprávy a daňovým zaťažením obyvateľstva. Takéto nastavenie má svoje výhody napr. Obec pri správe daní postupuje okrem zákona o miestnych daniach aj podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len „daňový poriadok“). Daňový poriadok predstavuje všeobecný predpis, ktorý upravuje správu daní, práva a povinností daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vznikajú v súvislosti so správou daní. Pri správe daní sa postupuje podľa ustanovení daňového poriadku, ak osobitné zákony neustanovujú inak. Pri správe daní má obec (resp. každý daňový správca) postupovať čo najefektívnejšie a najúčinnejšie.
Obec vykonáva normotvornú činnosť na svojom území prostredníctvom dvoch druhov normatívnych právnych aktov, a to všeobecných záväzných nariadení (ďalej len „VZN“) a vnútorných (interných) predpisov obce. Medzi interné predpisy obce patria: štatút obce; zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu, ktorý obec užíva; rokovací poriadok obecného zastupiteľstva; zásady odmeňovania poslancov; pracovný poriadok; organizačný poriadok obecného úradu a poriadok odmeňovania zamestnancov obce. VZN a interné predpisy majú obmedzenú územnú pôsobnosťou, pretože právomoc obce sa uplatňuje len na jej území. V § 6 zákona o obecnom zriadení je konkretizovaný inštitút VZN obce vychádzajúc z čl. 68 a čl. 71 Ústavy SR. Uvedené ustanovenie nedefinuje presne čo je VZN, len upravuje pravidlá vydávania VZN. Podľa teórie správneho práva je VZN normatívny právny akt vydávaný obecným zastupiteľstvom, ktorého obsah je záväzný pre všetky fyzické osoby a právnické osoby trvalo alebo prechodne, jednorázovo alebo náhodne sa zdržujúce na území obce. Táto definícia zvýrazňuje územnú pôsobnosť VZN.
Zákon o obecnom zriadení v § 4 ods. 4 upravil dôležité interpretačné pravidlo, na základe ktorého možno rozlíšiť kedy obec vykonáva samosprávnu a kedy prenesenú štátnu správu.
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
Zákon o obecnom zriadení v §6 ods. 3 až 9 upravuje pravidlá tvorby VZN obce. Pravidlá sa uplatňujú univerzálne, bez ohľadu na to, či sa vydáva nariadenie podľa § 6 ods. 1 alebo podľa § 6 ods. Na zákonnú úpravu tvorby VZN uvedenú v zákone o obecnom zriadení následne nadväzuje interná úprava obsiahnutá v rokovacích poriadkoch jednotlivých obcí, resp. aj v iných interných predpisoch napr. Iniciovať prijatie VZN môže poslanec, komisia, starosta a aj obecný úrad. Podnet na prijatie VZN môže dať ktorákoľvek fyzická alebo právnická osoba. Odbornú prípravu a spracovanie textu VZN zväčša zabezpečuje obecný úrad, ktorý v zmysle § 16 ods. 2 písm. b) zákona o obecnom zriadení zabezpečuje odborné podklady a iné písomnosti na rokovanie obecného zastupiteľstva, obecnej rady alebo komisií.
Podľa § 6 ods. 3 je obec povinná návrh nariadenia zverejniť najmenej 15 dní pred rokovaním zastupiteľstva. Účelom zverejnenia návrhu je zabezpečiť informovanosť verejnosti o obsahu pripravovaného všeobecne záväzného právneho predpisu. Zverejnenie je potrebné vykonať nielen vyvesením celého textu návrhu na úradnej tabuli, ale aj na webovom sídle obce (ak ho má obec zriadené) a tiež spôsobom v obci obvyklým (napr. prostredníctvom miestneho rozhlasu, obecných novín). Lehota na zverejnenie je ustanovená zákonom, preto jej skrátenie by bolo porušením zákona. Keďže táto lehota je ustanovená ako minimálna, nie je vylúčené, aby bol návrh zverejnený aj v dlhšej lehote (v praxi je to aj žiaduce). Právnym dôsledkom vyvesenia návrhu v zmysle § 6 ods.
Ustanovenie § 6 ods. 5 zákona o obecnom zriadení vypočítava situácie, v ktorých sa postup obce pri zverejňovaní návrhu nariadenia a právo osôb na jeho pripomienkovanie nerealizuje. Postup zverejňovania a následného pripomienkového konania sa nepoužije v prípade živelnej pohromy, všeobecného ohrozenia, odstraňovania následkov živelnej pohromy, ak právny predpis, na základe ktorého sa VZN prijíma, nebol včas zverejnený v Zbierke zákonov alebo ak je potrebné zabrániť škodám na majetku.
Po ukončení lehoty zverejnenia návrhu VZN pred rokovaním zastupiteľstva o tomto návrhu je potrebné vyhodnotiť pripomienky podané v určenej lehote. Vyhodnotenie pripomienok uskutoční navrhovateľ VZN s príslušnou komisiou, ak bola zriadená. Zriadenie komisie pre vyhodnotenie pripomienok nie je povinné. Vyhodnotenie obsahuje stručný obsah pripomienky, údaje o tom, kto predložil pripomienku, ktorým pripomienkam sa vyhovelo alebo nevyhovelo a z akých dôvodov. Prihliadať na pripomienky osôb neznamená, že je nimi navrhovateľ nariadenia viazaný, t. j. že podanej pripomienke musí vyhovieť. Vyhodnotenie pripomienok je obligatórnou (povinnou) súčasťou normotvorného procesu. Vyhodnotenie pripomienok sa vyhotovuje v písomnej forme a predkladá poslancom obecného zastupiteľstva, a to v zákonnej lehote najneskôr tri dni pred rokovaním obecného zastupiteľstva o návrhu VZN. Zákonná lehota má zaručiť, že sa s obsahom vyhodnotenia budú môcť poslanci oboznámiť ešte pred rokovaním o návrhu nariadenia.
Schvaľovanie VZN je vo výhradnej kompetencii obecného zastupiteľstva. Na prijatie VZN je v zmysle § 12 ods. 7 zákona o obecnom zriadení potrebná kvalifikovaná 3/5 väčšina. Ide o osobitné pravidlo určené pre schvaľovanie VZN. Kvórum potrebné na schválenie VZN je prísnejšie oproti kvóru na prijatie uznesenia, pri ktorom stačí súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Rokovania obecného zastupiteľstva sú zásadne verejné, okrem zákonnej výnimky uvedenej v § 12 ods. VZN konkrétnej obce majú vlastný číselný rad odlišný od číslovania uznesení obecného zastupiteľstva tejto obce. VZN sa vydáva v štátnom jazyku.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
VZN sa stáva záväzné, ak je vyhlásené - publikované podľa § 6 ods. 8 a 9 zákona o obecnom zriadení. Schválené VZN sa musí publikovať v zákonom stanovenej forme a zákonom predpísaným spôsobom. Publikácia VZN spočíva v jeho zverejnení oficiálnym, vopred stanoveným spôsobom. Publikácia je nevyhnutnou podmienkou platnosti VZN. Prezumpcia znalosti VZN je dôležitou okolnosťou pre splnenie právnej zodpovednosti za protiprávne konanie. Publikácia VZN je podmienkou uplatnenia pravidla „neznalosť všeobecne záväzných nariadení neospravedlňuje“. VZN obcí sa vyhlasujú vyvesením ich úplného znenia schváleného obecným zastupiteľstvom na úradnej tabuli v obci. Iný spôsob vyhlásenia nemôže mať právne účinky. Vyhlásenie VZN má dva právne účinky. Vyhlásením nariadenie nadobúda platnosť (t. j. nariadenie sa stáva súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky) a tiež účinnosť (t.
Obec pri správe daní postupuje okrem zákona o miestnych daniach aj podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok). Daňový poriadok predstavuje všeobecný predpis, ktorý upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vznikajú v súvislosti so správou daní. Pri správe daní sa postupuje podľa ustanovení daňového poriadku, ak osobitné zákony neustanovujú inak. Pri správe daní má obec (resp. každý daňový správca) postupovať čo najefektívnejšie a najúčinnejšie.
Daňovník má oznamovaciu povinnosť voči správcovi dane, pričom spôsob podania, určenie dane podľa pomôcok a vyrubenie dane sa riadia daňovým poriadkom a VZN obce.
Štvrťročná daň a tlačivo na podanie dane súvisia s daňami, ktoré sa platia štvrťročne, a s tlačivami, ktoré sa používajú na ich priznanie.
Doručovanie elektronicky je moderný spôsob doručovania písomností, ktorý umožňuje rýchle a efektívne doručenie rozhodnutí a iných dokumentov.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe
Elektronické služby umožňujú občanom a podnikateľom komunikovať s obcou a vybavovať rôzne záležitosti online.
Doručovanie do vlastných rúk je spôsob doručovania, pri ktorom sa písomnosť doručuje výlučne adresátovi.
Doručovanie mimo územia Slovenskej republiky sa riadi osobitnými predpismi.
Doručovanie verejnou vyhláškou sa používa v prípadoch, keď nie je možné doručiť písomnosť iným spôsobom.
Počítanie lehôt sa riadi daňovým poriadkom.
Lehota na zaplatenie dane je stanovená vo VZN obce.
Predĺženie lehoty a zmeškanie lehoty sa riadia daňovým poriadkom.
Spôsob platenia dane je stanovený vo VZN obce.
Sankcie za porušenie daňových predpisov sú stanovené v daňovom poriadku.
Exekučné konanie vykonávané obcou sa riadi exekučným poriadkom.
Rozpočet obce sa skladá z príjmovej a výdavkovej časti.
Tvorba rozpočtu sa riadi zákonom o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy.
Daňovník je osoba, ktorá poukazuje 2 % z dane.
Prijímateľ je organizácia, ktorá je oprávnená prijímať 2 % z dane.
Výška podielu zaplatenej dane je 2 %.
Účel použitia poskytnutého podielu je stanovený zákonom.
Spôsob registrácie prijímateľa je stanovený zákonom.
Povinnosti prijímateľa sú stanovené zákonom.
Územný plán a koncepcia rozvoja obce sú dôležité dokumenty, ktoré určujú smerovanie rozvoja obce.
Zákon o podpore regionálneho rozvoja upravuje podporu regionálneho rozvoja.
Program rozvoja obce je dokument, ktorý konkretizuje ciele a priority rozvoja obce.
Ustanovenie § 50 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov upravuje poukazovanie 2 % z dane.
Koncepcia rozvoja občianskej spoločnosti na Slovensku je dôležitý dokument, ktorý určuje smerovanie rozvoja občianskej spoločnosti na Slovensku.
Nasleduje rozsiahly zoznam zmlúv, dohôd a dodatkov, ktoré mesto Vrbové uzatvorilo s rôznymi subjektmi. Tento zoznam zahŕňa zmluvy o nájme, kúpe, dielo, výpožičke, poskytovaní služieb, dodávke tepla, odovzdaní práv a povinností, a ďalšie.