
Zverenecký fond predstavuje efektívny nástroj na ochranu a správu majetku. V poslednej dobe rastie záujem aj medzi slovenskými občanmi o zakladanie zvereneckých fondov, najmä podľa českého práva. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o zmluve o zvereneckom fonde, jej náležitostiach, ako aj o súvisiacich aspektoch z pohľadu slovenského občana.
Založenie zvereneckého fondu si vyžaduje vypracovanie viacerých dokumentov. Medzi najdôležitejšie patrí zmluva o vytvorení zvereneckého fondu a štatút fondu.
Zmluva o vytvorení zvereneckého fondu nepodlieha zápisu do žiadneho verejného registra, pretože spadá pod súkromnoprávnu úpravu v občianskom zákonníku. Dôležité je, aby s ňou všetky zúčastnené strany súhlasili a aby spĺňala všetky zákonné náležitosti.
Štatút zvereneckého fondu je základným dokumentom, ktorý upravuje jeho správu. Má formu verejnej listiny, ale taktiež sa nezapisuje do žiadneho verejného registra. Občiansky zákonník vymedzuje minimálne náležitosti štatútu, ktoré si zakladateľ môže prispôsobiť svojim predstavám. Medzi tieto náležitosti patrí:
So spísaním štatútu môže pomôcť napríklad notár, čo umožňuje založiť zverenecký fond aj bez hlbších znalostí problematiky.
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
V poslednom čase sa zvyšuje záujem slovenských občanov o založenie zvereneckého fondu podľa českého práva. Ide o právny inštitút, ktorý je kontinentálnemu právnemu vnímaniu cudzí, pretože predpokladá vloženie majetku zakladateľa do zvereneckého fondu, čím sa tento majetok stáva účelovo určeným vlastníctvom bez vlastníka, spravovaným správcom. Následne vzniká komplex právnych vzťahov súvisiaci so zvereneckým fondom a správou majetku v tomto fonde.
Aplikácia českého právneho inštitútu aj za jeho hranicami je komplikovaná, pretože v medzinárodnom práve súkromnom neexistujú osobitné kolízne normy pre zverenecké fondy, trusty alebo im podobné inštitúty na správu majetku.
Pri zakladaní českého zvereneckého fondu so slovenským prvkom je potrebné identifikovať, ktorým právnym poriadkom sa spravujú rôzne otázky týkajúce sa tohto fondu, aké sú limity a riziká ich zakladania zo Slovenska, resp. vkladania majetku nachádzajúceho sa na Slovensku do týchto fondov. Autori dospievajú k záveru, že nie je možné vecnoprávne priradiť predmet právnych vzťahov nachádzajúci sa na Slovensku do českého zvereneckého fondu.
Zverenecký fond je inštitút inšpirovaný quebeckou právnou úpravou, ktorá sa sama snaží o prevzatie inštitútu trustu do inak kontinentálneho právneho poriadku. Angloamerický trust nie je jediným mechanizmom na správu majetku v prospech určitých osôb, ktoré zahraničné právne poriadky poznajú. Právnych inštitútov podobných trustu je v Európe viacero, nie všetky však plnia rovnocennú úlohu.
Kontinentálne právne poriadky vychádzajú z konceptu unitárneho vlastníckeho práva - sú im cudzie inštitúty, ktoré by umožnili vznik viacerých vlastníckych práv s rôznym obsahom k tej istej veci.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Inštitút zvereneckého fondu v českom práve sa ukazuje ako životaschopná a využívaná forma správy majetku. Čitateľovi je nepochybne známa tendencia tunajšieho právneho života akceptovať české právne riešenia minimálne ako inšpirácie, ak nie priamo ako vzory.
V poslednej dobe je evidentný zvýšený záujem našich obyvateľov o založenie zvereneckých fondov v Českej republike. Dôvodov bude viacero, jeden z významných bude v súčasnosti prebiehajúca generačná obmena aj medzi slovenskými podnikateľmi. Práve voľba zvereneckých fondov - ak by mohla vyvolať zamýšľané účinky - by mohla ochrániť podnik pred dedičskými škriepkami.
Vytvorenie českého zvereneckého fondu je typickou transakciou, ktorá otvára otázky z medzinárodného práva súkromného. Preto je dôležité odpovedať na niektoré otázky súvisiace s možnosťou založiť zverenecký fond podľa českého práva zo Slovenska, vniesť doň majetok na Slovensku a plniť z neho v prospech beneficientov.
Zverenecký fond bez právnej subjektivity je súborom majetku vyčleneného na konkrétny účel, ktorý spravuje osoba správcu zvereneného fondu. Podstatou zvereneckého fondu je možnosť oddelenia určitej časti majetku zakladateľa zvereneckého fondu, ktorý bude zverený správcovi za určitým účelom. Zverenecký fond vzniká vyčlenením určitej časti majetku zakladateľa zvereneckého fondu a zverením takto vyčleneného majetku správcovi za určitým účelom, a to buď na základe zmluvy alebo pre prípad smrti (mortis causa).
Zakladateľom zvereneckého fondu môže byť tak fyzická alebo právnická osoba, pričom nie je vylúčená ani pluralita týchto osôb. Zvláštnosťou takto vyčleneného majetku nachádzajúceho sa v zvereneckom fonde je skutočnosť, že nie je vlastníctvom nikoho (t.j. ani vlastníctvom zakladateľa, správcu a ani osoby, ktorej má byť zo zvereneckého fondu plnené - oprávneného).
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe
Právny konštrukt zvereneckého fondu a vyčleneného majetku, ktorý sa v ňom nachádza nie je možné považovať za res nullius z dôvodu, že tento majetok bol do zvereneckého fondu vyčlenený za určitým účelom a teda aj napriek tomu, že nie je vlastníctvom žiadnej z troch osôb podieľajúcich sa na zvereneckom fonde (zakladateľa, správcu a ani osoby, ktorej má byť zo zvereneckého fondu plnené), ide o majetok, ktorý predstavuje oddelené a nezávislé vlastníctvo vyčleneného majetku viažuce sa na konkrétny, vopred určený účel. V prípade zvereneckého fondu možno hovoriť skôr o tzv. autonómnom vlastníctve (teda o vlastníctve bez vlastníka).
Majetkové, resp. vlastnícke práva k majetku nachádzajúcom sa vo zvereneckom fonde sú však zverené správcovi, alebo lepšie povedané správcom držané (nie však vlastnené). Vlastnícke právo zakladateľa zvereneckého fondu zaniká momentom vzniku zvereneckého fondu.
Pri zvereneckom fonde je potrebné rozlišovať pojmy zriadenie a vznik zvereneckého fondu. Zverenecký fond je zriadený okamihom prijatia poverenia k správe zvereneckého fondu jeho správcom a vzniká zápisom zvereneckého fondu do evidencie zvereneckého fondu.
Zverenecký fond musí mať štatút (vyhotovuje sa vo forme notárskej zápisnice), ktorý obsahuje základné informácie týkajúce sa zvereneckého fondu ako jeho označenie, označenie majetku, vymedzenie účelu fondu, označenie osoby, ktorej sa má plniť ako aj podmienky plnenia a označenie správcu zvereneckého fondu a určenie spôsobu jeho konania. Štatút zvereneckého fondu možno prirovnať k zakladateľskému dokumentu obchodnej spoločnosti (napr. k spoločenskej zmluve spoločnosti s ručením obmedzeným).
Právna úprava Českej republiky v súvislosti so zvereneckým fondom používa aj pojem obmyšlený. Obmyšleným (tento pojem možno preložiť ako oprávnený) je osoba, ktorej má byť zo zvereneckého fondu poskytnuté určité plnenie (zákon na túto osobu nekladie žiadne osobitné podmienky, môže ním byť fyzická alebo právnická osoba, prípadne viac osôb).
Inými slovami možno povedať, že zakladateľ zvereneckého fondu vyčlení majetok, ktorý bude zverenecký fond tvoriť a zverí ho správcovi, a to všetko v prospech oprávneného, resp. v prospech účelu zvereneckého fondu (účelom zvereneckého fondu môže byť práve zabezpečenie prospechu, resp. Oprávneného menuje zakladateľ zvereneckého fondu. Ak oprávneného nevymenuje zakladateľ ale zároveň v štatúte určí okruh osôb, ktoré možno za oprávneného vymenovať, môže oprávneného vymenovať aj správca.
Oprávnený má v zmysle právnej úpravy nachádzajúcej sa v českom Občianskom zákonníku právo na viacero možných druhov plnení, a to na:
Uplatnením práva oprávneného na vydanie majetku nachádzajúceho sa vo zvereneckom fonde zároveň dochádza aj k nadobudnutiu vlastníckeho práva oprávneného k tomuto majetku. Právo oprávneného na plnenie vyplýva zo štatútu zvereneckého fondu a oprávnený má právo toto plnenie požadovať od správcu zvereneckého fondu. Správca zvereneckého fondu je povinný oprávnenému poskytnúť plnenie, a to v súlade so štatútom zvereneckého fondu. Práva oprávneného na plnenie možno charakterizovať ako práva s účinkami erga omnes (t.j. právo s účinkami voči všetkým).
Zakladateľ v štatúte zvereneckého fondu môže taktiež určiť akékoľvek (právom dovolené) podmienky, ktorých splnenie je podmienkou na poskytnutie štatútom určeného plnenia oprávnenému.
Správa zvereneckého fondu zanikne uplynutím doby (pokiaľ bolo jeho trvanie v zmysle štatútu časovo obmedzené), dosiahnutím vymedzeného účelu alebo rozhodnutím súdu. Pri zániku správy zvereneckého fondu je potrebné vysporiadať vlastníctvo k majetku nachádzajúcom sa vo zvereneckom fonde. Tento majetok bude správcom vydaný oprávnenému alebo zakladateľovi (ak ani jeden z nich neexistuje, majetok pripadne štátu).
tags: #zmluva #o #zvereneckom #fonde #vzor