
Spôsobilosť na právne úkony je základný pojem v právnom systéme Slovenskej republiky, ktorý definuje oprávnenie fyzickej osoby vlastným konaním nadobúdať práva a povinnosti. Táto spôsobilosť, niekedy označovaná ako svojprávnosť, umožňuje občanom meniť, zabezpečovať alebo rozhodovať o zániku svojich práv a povinností. Vzhľadom na významné zmeny v slovenskej právnej úprave v tejto oblasti je nevyhnutné poznať aktuálny stav a postupy.
Právna úprava vychádza z ustanovení § 10 a nasl. Občianskeho zákonníka. Spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou (dosiahnutím 18 roku veku).
Za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy (pred 01.07.2016) podľa ust. Občianskeho súdneho poriadku (ust. Stav sa podstate zmenil prijatím Civilného mimosporového poriadku s účinnosťou od 01.07.2016, v ktorom zakotvené zmeny vzťahujúce sa na konanie o spôsobilosti na právne úkony boli realizované aj v súvislosti s pristúpením SR k Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím (Dohovor prijatý z 13. decembra 2006 v New Yorku), NR SR schválené s platnosťou od 25. Cit. Dohovoru vyberáme (skrátené čl. Osoby so zdravotným postihnutím majú kdekoľvek právo na uznanie svojej osoby ako subjektu práva, uznávajú, že osoby so zdravotným postihnutím majú spôsobilosť na právne úkony vo všetkých oblastiach života na rovnakom základe s ostatnými.
Pôvodne Občiansky zákonník rozlišoval medzi obmedzením a pozbavením spôsobilosti na právne úkony. S účinnosťou od 1. júla 2016, v súvislosti s prijatím nových procesných predpisov a v nadväznosti na Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím, už nie je možné osobu pozbaviť spôsobilosti na právne úkony. Právna úprava pozbavenia spôsobilosti na právne úkony je preto v Občianskom zákonníku obsolentná. Dôvodom tejto zmeny je snaha o ochranu osoby, ktorej sa zásah do spôsobilosti týka, a zabezpečenie, aby nebola zbavená možnosti konať v bežných veciach každodenného života.
Konanie o spôsobilosti na právne úkony upravuje Civilný mimosporový poriadok. Rozhodovanie v tejto otázke patrí výlučne do právomoci súdu. V súčasnosti je možné iba obmedziť spôsobilosť na právne úkony.
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
Zákon č. 161/2015 Z. z. upravuje postup, akým možno obmedziť spôsobilosť na právne úkony, a to podaním návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Fyzická osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, má postavenie „slabšieho subjektu“, a preto je potrebné jej postavenie vyvažovať. Súd sa v procese dokazovania zameriava na zistenia o bežnom živote osoby, vedení domácnosti a spôsobilosti hospodáriť s majetkom. Ak súd upustí od výsluchu osoby, je povinný ju „vzhliadnuť“, teda nadviazať priamy očný kontakt. Zásadný význam má znalecké dokazovanie, pričom súd musí obligatórne ustanoviť a vyslúchnuť znalca. Civilný mimosporový poriadok neurčuje presnú dĺžku konania o obmedzení spôsobilosti na právne úkony.
Súd sa musí zamerať predovšetkým na zistenie duševného stavu osoby, ktorej sa konanie týka, teda či je táto osoba skutočne postihnutá duševnou poruchou a či táto porucha dosahuje intenzitu predpokladanú v § 10 Občianskeho zákonníka. Ďalším predpokladom je zistenie, či takto postihnutá osoba je schopná alebo nie je schopná si svoje veci sama obstarávať. Samotné zistenie, že človek trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodnou, nestačí na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony.
Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je prostriedkom ultima ratio, t. j. možno k nemu pristúpiť až vtedy, ak sa všetky menej represívne prostriedky nedajú použiť, resp. sa stanú neúčinnými. Úplné obmedzenie spôsobilosti na právne úkony neprichádza do úvahy vtedy, ak postihnutá osoba čiastočne a v istých nie zanedbateľných sférach života disponuje takouto spôsobilosťou. Ústavný súd vyslovil, že obmedzením spôsobilosti na právne úkony sa primárne sleduje cieľ samotného dotknutého človeka a až následne záujem verejný, či tretích osôb.
V konaní o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony sa uplatňuje osobitná úprava dokazovania, pokiaľ ide o dôkazné prostriedky, t. j. dôkaz výsluchom vyšetrovaného a znalecký dôkaz o duševnom stave vyšetrovaného. Súd musí zamerať dokazovanie v prvom rade na zistenie duševného stavu osoby, ktorej sa konanie týka, t. j. či táto osoba je skutočne postihnutá duševnou poruchou alebo nadmerne požíva alkoholické nápoje, prípadne iné omamné prostriedky, a to v takej intenzite, ako predpokladá ustanovenie § 10 ods. 1, 2 OZ. Súd spolupracuje so znalcom, pretože nemá odborné znalosti potrebné na zistenie uvedených skutočností, resp. môže upustiť od nariadenia znaleckého dokazovania ak dospeje k záveru, že je postačujúci výsluch ošetrujúceho lekára.
Ak sa preukáže, že ide o osobu postihnutú kvalifikovanou duševnou poruchou, musí súd následne skúmať splnenie ďalšieho predpokladu pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony podľa citovaných zákonných ustanovení § 10 ods. 1, 2 OZ, t. j. či takto postihnutá osoba je alebo nie je z tohto dôvodu schopná obstarávať si svoje veci samostatne. Pri skúmaní tejto otázky vychádza súd z ďalších skutkových zistení vyplývajúcich nielen z posudku znalca, ale aj v súvislosti s ostatnými dôkazmi.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Aj schizofrenika je možné obmedziť v spôsobilosti na právne úkony. Takýto prípad bol riešený v rozhodnutí Okresného súdu Veľký Krtíš, zo dňa 26.03.2018, spisová značka: 7Ps/8/2017. Uvedenej osobe M. E. súd obmedzil spôsobilosť na právne úkony a to tak, že tento nie je spôsobilý samostatne konať pred štátnymi orgánmi a inštitúciami ako aj orgánmi samosprávy, nie je spôsobilý na právne úkony týkajúce sa uzatvárania akýchkoľvek scudzovacích zmlúv a zároveň nie je spôsobilý uzatvárať zmluvy, ktorých predmetom je poskytovanie finančných prostriedkov a týkajúcich sa financií ako takých. Nie je spôsobilý nakladať s účtami vedenými v niektorom z peňažných ústavov a tento nie je spôsobilý disponovať s finančnými prostriedkami mesačne nad sumu 15,- Eur. V praxi sme riešili aj prípad, keď súd obmedzil spôsobilosť osoby na právne úkony v prípade, keď táto osoba trpela diagnózou mentálna anorexia. S konaním o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je obligatórne spojené aj konanie o ustanovení opatrovníka. Za opatrovníka môže byť ustanovená osoba v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka.
Okresný súd Prievidza, spisová značka: 18Ps/4/2015: „Súd mení Uznesenie Okresného súdu Prievidza č.k. 13NcP 994/2003-6 z 12.11.2003 a za opatrovníka X. T. ustanovuje s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozhodnutia B. T., ktorý je oprávnený a povinný zastupovať opatrovanca v rozsahu jeho obmedzenia spôsobilosti na právne úkony a spravovať jeho veci tak, aby neutrpel žiadnu ujmu na svojich právach. Úkony presahujúce rámec bežnej veci podliehajú schváleniu súdu.“ „Opatrovníkovi B. T. sa ukladá povinnosť predkladať súdu správu o nesvojprávnom X. T. a správu o nakladaní s jeho majetkom a to vždy do 30.6. Okresný súd Bardejov, spisová značka: 5Ps/3/2015: „U s t a n o v u j e J. R. za opatrovníka G. C., ktorá je v rozsahu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony povinná opatrovanca zastupovať a spravovať jeho majetok s tým, že ak sa nejedná o bežný úkon, k platnosti takéhoto právneho úkonu je potrebné schválenie súdom.“ „Opatrovník je p o v i n n ý počas zastupovania opatrovanca podávať súdu správy o svojej činnosti, o pomeroch nesvojprávneho a o nakladaní s jeho majetkom vždy do 31.1. a 31.7.
Medzi predpoklady na strane opatrovníka možno zaradiť: spôsobilosť na právne úkony, morálne, osobnostné predpoklady, zdravotné predpoklady, nie je vylúčené zváženie takých predpokladov, ako je finančné zabezpečenie opatrovníka (trvalý príjem), bydlisko opatrovníka, vzájomné vzťahy, prípadná kolízia záujmov, vzťahy v rámci príbuzenského pomeru, vyhodnotenie osobitných odborných predpokladov ale tiež súhlas s výkonom práv a povinností z tejto funkcie vyplývajúcich.
V zmysle CMP môže súd v konaniach o spôsobilosti na právne úkony rozhodovať o obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony, zmene obmedzenia spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony a o navrátení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony.
Návrh na začatie konania môže podať blízka osoba, poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, poskytovateľ sociálnych služieb alebo ten, kto má na veci právny záujem, ako aj ten, o koho spôsobilosti sa má konať. Súd môže navrhovateľovi, ktorým je blízka osoba uložiť, aby v ním určenej lehote predložil lekársku správu o zdravotnom stave osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná. Konanie je oslobodené od súdneho poplatku.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe
Účastníkmi konania v konaniach o spôsobilosti na právne úkony sú navrhovateľ a osoba, o spôsobilosti ktorej sa koná. Návrh sa podáva na okresnom súde, ktorý je v obvode bydliska osoby, o spôsobilosti ktorej sa koná. Nemusí ísť o adresu trvalého pobytu, preto bydliskom môže byť aj zariadenie sociálnej starostlivosti, kde je táto osoba umiestnená po dlhší čas.
Osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, má v konaní procesnú spôsobilosť.
V návrhu je potrebné uviesť, že žiadate o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, vysvetliť dôvody, teda v čom spočíva psychická porucha, ako sa prejavuje a prečo nie je schopná samostatne rozhodovať o svojich veciach, k návrhu je vhodné priložiť lekárske správy alebo iné dôkazy, ak ich máte.
Lekárskou správou o zdravotnom stave matky navrhovateľa zo dňa ………… boli matke navrhovateľa diagnostikované viaceré ochorenia. Podľa tejto lekárskej správy matka navrhovateľa trpí závažnou duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodná, a v dôsledku ktorej nie je schopná robiť právne úkony vo vzťahu k tretím osobám tak, aby si uvedomovala následky svojho konania. Matka navrhovateľa nie je schopná zabezpečovať si sama svoje potreby nevyhnutné pre každodenný život a v dôsledku duševnej poruchy nie je schopná sama si uvedomiť následky svojho konania. Matka navrhovateľky nie je schopná obstarať si veci dennej potreby, či chápať význam základných právnych úkonov, nie je schopná sústavne a dôsledne zabezpečovať starostlivosť o seba, svoje zdravie, výživu, nie je schopná sa zastupovať voči tretím osobám a ani spravovať svoj majetok.
Súd vymedzuje rozsah práv a povinností opatrovníkovi tak, že tento je povinný a oprávnený za nesvojprávneho vykonávať všetky úkony samostatne, a to najmä ju zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach. Opatrovník je povinný podávať súdu pravidelne správy dvakrát do roka, a to vždy k 30. júnu a k 31.
Prevzatie a držanie osoby v zdravotníckom zariadení bez jej súhlasu je závažným zásahom do jej osobnej slobody, a preto podlieha prísnemu súdnemu dohľadu. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) musí hospitalizácia spĺňať tzv. Winterwerp test, ktorý vyžaduje, aby bola osoba preukázateľne duševne chorá, jej stav odôvodňoval nevyhnutnosť obmedzenia slobody a hospitalizácia trvala len dovtedy, kým tento stav pretrváva.
Dôležitým procesným aspektom je aj notifikačná povinnosť zdravotníckeho zariadenia, ktoré musí do 24 hodín oznámiť súdu prevzatie osoby. Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony môže smerovať vo vzťahu k alkoholikovi, obmedziť je možné pre demenciu či schizofrenika. Je samozrejmé možné žiadať, aby bola osoba obmedzená aj v spôsobilosti vysloviť súhlas s tým, že bude prevzatá do zdravotníckeho zariadenia, v ktorom bude liečená. Ako vyplýva aj zo samotného názvu inštitútu, fyzickú osobu je možné obmedziť len na právne úkony. Podľa § 10 ods.
Právna veta: Odvolací súd poukazuje na ust. § 12 ods. 3, 4, 5 Zákona o rodine, podľa ktorých ustanovení manželstvo nemôže uzavrieť osoba postihnutá duševnou poruchou, ktorá by mala za následok obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Súd však môže uzavretie manželstva takej osobe povoliť, ak je jej zdravotný stav zlučiteľný s účelom manželstva. Ak uzavrie manželstvo osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo osoba, ktorá trpí duševnou poruchou, ktorá by mala za následok pozbavenie spôsobilosti na právne úkony, súd rozhodne o tom, že manželstvo je neplatné, aj bez návrhu.Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07.
Právna veta: V prípade, že opatrovník osoby pozbavenej spôsobilosti na právne úkony uvedie nesprávne údaje alebo neoznámi potrebné skutočnosti vôbec, nemôže poberateľovi (zastúpenému) vzniknúť povinnosť vrátiť dávku v zmysle § 236 ods. 1 písm. a/ alebo c/, do úvahy pripadá len ust. § 236 ods. 1 písm. b zákona č. 461/2003 Z.z. Naopak, povinnosť opatrovníka vrátiť dávku podľa § 236 ods. 1 písm. a/ ZSP môže vzniknúť len v prípade, ak opatrovník je zároveň príjemcom neoprávnenej dávky, v predmetnom prípade príjemcom upraveného invalidného dôchodku, ktorý bol vyplatený vo vyššej sume. Povinnosť vrátiť neprávomDátum vydania rozhodnutia: 06. 04.
Právna veta: Opatrovnícke konanie je naviazané na predpisy hmotného práva, ktoré spravidla ustanovujú opatrovníka ako zákonného zástupcu fyzickej osoby. Takýmto osobitnými predpismi sú predovšetkým Občiansky zákonník či zákon o rodine a pod. V prípade, ak bola fyzická osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená, jej zákonným zástupcom je súdom ustanovený opatrovník (§ 27 ods. 2 OZ). Opatrovníkom fyzickej osoby, ktorá bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená, má byť predovšetkým príbuzný aleboDátum vydania rozhodnutia: 31. 08.
Právna veta: S prihliadnutím na odvolacie námietky odvolateľa odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 27 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pokiaľ fyzické osoby nie sú spôsobilé na právne úkony, konajú za nich ich zákonní zástupcovia. Zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorého súd rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony súd rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník s tým, že podľa § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa za opatrovníka nemôže ustanoviť príbuzný fyzickej osoby ani iná osoba, ktorá spĺňa podmienky pre ustanovenie opatroDátum vydania rozhodnutia: 31. 07.
Právna veta: Strohá aplikácia ustanovení o náhrade trov konania, teda aj o náhrade trov konania štátu (§ 148 O.s.p.), by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducej tvrdosti. Aplikácia tohto ustanovenia má dopad na toho účastníka, ktorý by mal inak nárok na náhradu trov konania. Ak sú podmienky pre použitie tohto ustanovenia, súd vysloví, že sa mu náhrada trov nepriznáva, a to celkom, prípadne aká časť a v tom prípade zostávajúcu časť náhrady trov prisúdi. Vo všeobecnosti možno povedať, že vždy treba zvažovať okolnosti konkrétneho prípadu, a to nielen na strane toho, v koho prospech má byť toto ustanoDátum vydania rozhodnutia: 30. 04.
Právna veta: Zákon ukladá súdu (súdom poverenému súdnemu komisárovi; § 38 ods. 1 O. s. p.) osobitne postupovať tam, kde zistí, že poručiteľ zanechal závet (prípadne listinu, ktorá má znaky závetu). Dedičský súd má zistiť stav a obsah závetu (§ 175d ods. 2 O. s. p.) a upovedomiť tých, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú dedičmi, o ich dedičskom práve (§ 175i ods. 1, 2 O. s. p.), teda poučí ich o relatívnej neplatnosti závetu (§ 479, § 40a OZ) - neopomenuteľný dedič (potomok poručiteľa) má nárok z dedičstva buď na svoj celý dedičský podiel zo zákona (maloletý potomok), alebo na polovicu z neho (plnolDátum vydania rozhodnutia: 29. 07.
Právna veta: Samotné vyhlásenie o vine neodôvodňuje automaticky použitie ustanovenia § 39 odsek 2 písm. d), odsek 4 Tr.Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12.
Právna veta: Podľa § 14 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine manželstvo je neplatné, ak vyhlásenie o uzavretí manželstva nebolo urobené slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne. O tom, že manželstvo je neplatné podľa odseku 1, súd rozhodne na návrh ktoréhokoľvek manžela. Právo manžela podať návrh na začatie konania o neplatnosti manželstva podľa odseku 1 zanikne uplynutím jedného roka odo dňa, keď sa o dôvodoch neplatnosti manželstva podľa odseku 1 dozvedel. Podľa § 15 ods. 1 ak sa konanie o neplatnosti manželstva na návrh niektorého z manželov už začalo, môže súd rozhodnúť o tom, že manželstvo je neplatné, aj po sm
Právna veta: Treba prihliadať na osobitnú definíciu účastníka konania obsiahnutú v § 173 zák.č. 461/2003 Z.z.. Nie je sporné, že v danom období nesvojprávna L. Q. poberala sociálny dôchodok vo vyššom rozsahu ako v tom čase patril a nie je sporná ani výška neprávom poberanej dávky. Sporná je skutočnosť, kto je povinný niesť zodpovednosť za to, že nesvojprávna poberateľka sociálneho dôchodku L. Q. v danom období zastúpená súdom ustanoveným opatrovníkom, ktorým bol žalobca, poberala dávku vo vyššej výmere, ako jej patrila a či resp. kto a z akého titulu je povinný uhradiť žalovanej stanovenú sumu. V tejto súvDátum vydania rozhodnutia: 27. 09.