Zmluvy Podľa § 51 Občianskeho Zákonníka: Dane a Odvody

Článok sa zameriava na zmluvy uzatvorené podľa § 51 Občianskeho zákonníka a ich dopad na dane a odvody. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tom, ako sú tieto zmluvy zdaňované a aké odvody sa z nich platia, a to pre rôzne kategórie osôb - od občanov až po podnikateľov.

Úvod do Zmlúv Podľa § 51 Občianskeho Zákonníka

Zmluva podľa § 51 Občianskeho zákonníka, známa aj ako nepomenovaná zmluva, je flexibilný právny nástroj, ktorý sa využíva v prípadoch, keď zmluvný vzťah nezodpovedá žiadnemu z typických zmluvných typov upravených v Občianskom alebo Obchodnom zákonníku. Mnohí podnikatelia (predovšetkým tí začínajúci) počítajú pri uzatváraní zmluvy s tým, že ich obchodný partner je spoľahlivý a v budúcnosti pri spolupráci s ním nemôžu nastať vážnejšie problémy, preto zmluvu považujú iba za akúsi formalitu. Opak je pravdou! Zmluva predstavuje najdôležitejší právny nástroj pri styku fyzických osôb či podnikateľov a je nevyhnutné držať sa vždy hesla: „Dvakrát čítaj a raz podpíš.“ Často sa totiž stáva, že pre chyby a nedostatky zmluvy sa poškodená strana následne len ťažko dovolá svojich práv - dosiahnutia dohodnutého plnenia či spätného získania vlastných peňazí.

Tieto zmluvy sú často využívané na rôzne príležitostné činnosti, spolupráce alebo poskytovanie služieb, kde je dôležitá zmluvná dohoda, ale zároveň nie je potrebné dodržiavať všetky formality typických zmlúv.

Zdaňovanie Príjmov zo Zmlúv Podľa § 51

Zdaňovanie príjmov zo zmlúv podľa § 51 Občianskeho zákonníka závisí od niekoľkých faktorov, vrátane statusu zhotoviteľa (či je to občan alebo podnikateľ) a charakteru príjmu (či ide o aktívny alebo pasívny príjem).

Zhotoviteľ je Občan (Nepodnikateľ)

Ak je zhotoviteľom občan, ktorý nie je podnikateľom, príjem sa zdaňuje ako ostatný príjem podľa § 8 zákona o dani z príjmov. V prípade, že ide o jednorazovú alebo príležitostnú činnosť, do sumy 500 EUR je tento príjem oslobodený od dane z príjmov. Nemôže si však uplatniť nezdaniteľné časti základu dane - na seba či na manželku. Občan-zhotoviteľ je z odmeny (resp. zhotoviteľ platí len zdravotné odvody - a to 14% (resp. 7% v prípade poistenca so zdravotným postihnutím) z výšky odmeny. V konečnom dôsledku zaplatí zhotoviteľ 19%-nú daň a 14%-né zdravotné odvody. Áno, dane a odvody sa neplatia zo sumy príjmu, ale z rozdielu príjmov a nákladov. Paušálne náklady si občan-nepodnikateľ uplatniť nemôže.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Dôležité upozornenie: Od roku 2018 platí, že ak si objednávateľ uplatňuje vyplatenú sumu v daňových nákladoch, príjem na základe zmluvy nie je od dane oslobodený.

Zhotoviteľ je Podnikateľ (SZČO)

Ak je zhotoviteľom SZČO, odmenu si zdaní sám ako príjem z podnikania alebo inej samostatne zárobkovej činnosti podľa § 6 zákona o dani z príjmov. V takomto prípade je zhotoviteľ povinný platiť odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne.

Aktívne a Pasívne Príjmy

Uvedené pravidlá platia iba v prípade odmenu za vytvorenie diela - tzv. aktívny príjem. V prípade, ak ide o pasívny príjem, tj licenčnú zmluvu, na základe ktorej vypláca objednávateľ zhotoviteľovi-autorovi licenčné poplatky za použitie už vytvoreného diela (teda nie jeho vytvorenie), takýto príjem nepodlieha odvodom, no na druhej strane nie je možné uplatniť si nezdaniteľné časti.

Odvody zo Zmlúv Podľa § 51

Odvody zo zmlúv podľa § 51 Občianskeho zákonníka sú ďalšou dôležitou oblasťou, ktorú je potrebné zohľadniť.

Zdravotné Odvody

Občan-zhotoviteľ platí len zdravotné odvody - a to 14% (resp. 7% v prípade poistenca so zdravotným postihnutím) z výšky odmeny.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Sociálne Odvody

V prípade, ak ide o pasívny príjem, tj licenčnú zmluvu, na základe ktorej vypláca objednávateľ zhotoviteľovi-autorovi licenčné poplatky za použitie už vytvoreného diela (teda nie jeho vytvorenie), takýto príjem nepodlieha odvodom.

Zmluva o Dielo a Snaha Vyhnúť sa Odvodom

Zmluva o dielo sa už z titulu tohto názvu má využívať pre samostatné zhotovenie diela zo strany zhotoviteľa. V praxi sa však niekedy využíva na spôsob mixu samostatnej a závislej práce, resp. ako skryté zamestnávanie s cieľom vyhnúť sa odvodom. V prípade, ak sa totiž daný výkon uskutočnil vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti, resp. podľa príkazov zamestnávateľa-objednávateľa, ide o závislú prácu a z odmeny by sa teda mali platiť rovnaké odvody a dane ako pri štandardnom zamestnávaní - tj cca 35% z vlastného vrecka zamestnávateľa a 13,4% zrazených z odmeny zamestnanca.

Daňová Optimalizácia a Zmluvy Podľa § 51

Či sa to dá znížiť? Áno, dane a odvody sa neplatia zo sumy príjmu, ale z rozdielu príjmov a nákladov. Paušálne náklady si občan-nepodnikateľ uplatniť nemôže.

Riziká a Obmedzenia

Ako hlavné nevýhody vidíme už spomínané riziko posúdenia činnosti ako závislej práce a z toho vyplývajúce dôsledky zdanenia závislej práce. Netreba zabúdať, že tento typ spolupráce je možné použiť len na jednorazovú, nepravidelnú činnosť.

Zmluva s Príkazníkom

Zmluvu podľa Občianskeho zákonníka je možné uzavrieť s príkazníkom (resp. zamestnancom - ide o prípady, ak zmluva má znaky závislej práce.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Príklady z Praxe

Príležitostný Príjem a Finančná Správa

Podľa informácií dostupných na stránkach Finančnej správy sa možno dozvedieť, že príležitostný príjem môže byť od dane oslobodený, len ak je dosiahnutý bez zmluvy resp. akéhokoľvek dokladu či vzťahu. To znamená, že príjem dosiahnutý na základe takejto zmluvy podľa Finančnej správy nie je oslobodený a jeho príjemcovia by ho mali zdaniť v daňovom priznaní. To znamená aj zaplatiť daň 19% a keďže ide o ostatný príjem, je potrebné zaplatiť aj zdravotné poistenie (14%). Skutočne oslobodené príjmy sú teda podľa výkladu Finančnej správy príjmy nezdokladované zmluvou.

Starostlivosť o Dieťa a Príjem

Príjem daňovníka za poskytovanie sociálnej služby podľa zákona o sociálnych službách je príjmom z činnosti, ktorá nie je živnosťou, ani podnikaním podľa § 6 ods. 2 písm.

Dôležité Aspekty Zmlúv

Forma a Obsah Zmluvy

Predtým, než poukážeme na niektoré z užitočných a zákonom uznávaných kontraktačných doložiek, považujeme za dôležité pripomenúť si problematiku formy a obsahu zmluvy z hľadiska platnosti - od toho sa odvíja všetko ostatné. Pri čítaní obchodného alebo občianskeho zákonníka si podnikatelia môžu všimnúť, že zákon často krát vyžaduje písomnú formu dohody. Dôvod je jednoduchý - čo nie je na papieri, ako keby ani neexistovalo, resp. preukkazovalo sa len veľmi ťažko. Vždy, keď Vás napríklad priateľ či známy požiada o finančnú pomoc, je vo Vašom vlastnom záujme potvrdiť vznik záväzku aspoň v niekoľkých slovách napísaných aj vlastnou rukou. Napríklad: „ Ja, dole podpísaný X, týmto potvrdzujem, že Y požičiavam 2.000 EUR so splatnosťou do 31.12. 2013. Ja, dole podpísaný Y, týmto potvrdzujem, že som prevzal 2.000 EUR, a zaväzujem sa ich vrátiť do 31. 12. 2013. “ Aj takéto stručné potvrdenie spĺňa podstatné náležitosti zmluvy a zabezpečuje, že v budúcnosti sa vyhnete závažným problémom s dokazovaním, aké sú v súčasnej dobe skutočne časté. Tým sa dostávame k problematike obsahu zmluvy. Zatiaľ čo príkladná zmluva o pôžičke vyžaduje z hľadiska obsahu identifikáciu zmluvných strán a predmetu pôžičky, náležitosti iných zmlúv sa môžu líšiť. Tieto náležitosti môžeme označiť ako zmluvný základ, bez ktorého by bola celá zmluva neplatná. Predtým, než do zmluvy zahrniete akékoľvek dodatočné ujednanie, odporúčame overiť základné náležitosti v texte zákona. To, čo zmluva medzi stranami neupravuje, avšak ani nevyžaduje k svojej platnosti (teda ujednania nad rámec zmluvného základu), obvykle upravuje sám zákon. Práve takéto vzťahy si následne môžete so zmluvným partnerom upraviť podľa vlastnej potreby

Nepomenovaná Zmluva

Nezabúdajte, že mimo vymedzené typy zmlúv upravené občianskym alebo obchodným zákonníkom (zmluva o dielo, kúpna zmluva, zmluva o obchodnom zastúpení a pod.), ktoré by z hľadiska obsahu nevyhovovali Vašim potrebám, existuje tiež možnosť uzavrieť tzv. inominátnu, teda nepomenovanú zmluvu. Aj neobvyklý typ záväzku je možné zachytiť zmluvou, a to za podmienky dodržania písomnej formy, dostatočne presného určenia predmetu záväzku a identifikácie zmluvných strán. Možnosť uzatvorenia nepomenovanej zmluvy je zakotvená v § 269 ods. 2 obchodného zákonníka a v § 51 občianskeho zákonníka.

Vznik Zmluvy

Nakoniec považujeme za vhodné poukázať na okamih samotného vzniku zmluvy. Je pritom bežné, že strany si medzi sebou vymenia aj niekoľko správ s rôznym obsahom a podmienkami. Kedy potom vzniká samotná zmluva, tj. čo sa stáva záväzným? Vo všeobecnosti rozlišujeme pravidlá last shot a knock out. Pravidlo last shot hovorí o platnosti tej verzie zmluvy, s ktorou Váš obchodný partner súhlasí ako s poslednou. Napríklad, Vášmu obchodnému partnerovi ponúknete 100 kusov tovaru A, avšak protistrana súhlasí s dodaním 50 kusov, tj. vykonala voči Vám protiponuku. Vyjadrením Vášho súhlasu sa zmluva na dodanie 50 kusov stáva uzatvorenou. O pravidle knock out hovoríme vtedy, keď Vášmu obchodnému partnerovi adresujete ponuku s odkazom na Vaše obchodné podmienky. Obchodný partner Vašu ponuku príjme, avšak odkáže na jeho obchodné podmienky, ktoré sú od tých Vašich odlišné (dodacie doby, spôsob prevzatia a pod.). Za platné sa v takomto prípade považujú tie podmienky, ktoré sa obsahovo prekrývajú, ostatné sa riadi zákonom. Ak obdržíte návrh zmluvy aj v inej forme a niektoré z podmienok sa Vám nebudú zdať korektné, pozmeňte alebo vylúčte ich z dohody a adresujte Vášmu partnerovi ako protinávrh. Dávajte si vždy pozor na to, v akom štádiu a s čím vyjadrujete svoj súhlas, ktorý bude mať zásadný vplyv na ďalšie plnenie zo zmluvy. Raz, keď už je zmluva uzavretá, akejkoľvek následnej zmeny možno dosiahnuť iba na základe vzájomnej dohody, ktorá s odstupom času nemusí byť realizovateľná.

Salvátorská Doložka

Salvátorská doložka (z latinského salvator - zachránca) predstavuje zmluvné ujednanie, ktorého účelom je zaistiť platnosť čo najväčšej časti zmluvy, ak sa niektoré z ustanovení zmluvy ukáže ako neplatné. V opačnom prípade by zmluva ako celok mohla byť prehlásená za neplatnú, napríklad z dôvodu neurčitosti. V praxi by doložka znela takto: „ V prípade, že bude niektoré z jednotlivých ustanovení zmluvy považované za neplatné, nevymáhateľné či neúplné, nebude mať táto skutočnosť vplyv na platnosť zostávajúcich ustanovení zmluvy. “

Ochrana Informácií

Podnikáte v obore, kde úspech závisí od zabezpečenia know-how? Potom by ste mali venovať pozornosť nižšie uvedenej doložke o utajení, ktorou pri zmluvnom styku s obchodnými partnermi Vaše know-how zabezpečíte podobne ako konkurenčnou doložkou (tá je predmetom pracovnoprávnych vzťahov so zamestnancami). Zákon chráni obchodné tajomstvo iba vo všeobecnej rovine, a to v niekoľkých paragrafoch. Je preto na Vás, aby ste svoje obchodné tajomstvo bližšie špecifikovali a zahrnuli do zmluvy ujednaním v zmysle: „ Zmluvné strany prehlasujú, že skutočnosti týkajúce sa výroby a poskytnutia predmetu zmluvy sú vecou obchodného tajomstva a sú chránené ako obchodné tajomstvo v zmysle § 20 obchodného zákonníka. “

Menová a Inflačná Doložka

Jedná sa o ujednania, ktoré podnikateľom pri medzinárodnom obchode uľahčujú vzťahy značne závisiace od meny či miery inflácie. Menová doložka zabezpečuje efektívnu konverziu, zatiaľ čo inflačná doložka zachovanie hodnoty predmetu zmluvy (napr. pri nájme nehnuteľnosti). Príklad inflačnej doložky: „ Účastníci sa dohodli, že výška nájomného sa bude automaticky prispôsobovať vývoju inflácie, a to tak, že prenajímateľ je za trvanie nájmu vždy k 1.1. príslušného roku, počínajúc 1.1.2013, oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné o ročnú mieru inflácie na základe údajov Slovenského štatistického úradu. “ Príklad menovej doložky: „ Ceny sú stanovené podľa oficiálneho devízového kurzu národnej banky štátu meny určenej v zmluve, a to ku dňu potvrdenia objednávky. Zmena tohto kurzu oprávňuje predávajúceho k odpovedajúcej zmene kúpnej ceny. “

Sankčné Ujednania

Dodržanie kvality, množstva, doby plnenia či ceny dohodnutej v zmluve majú pre podnikateľov nesmierny význam. Aj malá odchýlka pri plnení podmienok Vašou protistranou môže viesť k vzniku oveľa väčšej škody, než je cena dodaného tovaru či služieb. Za účelom predchádzania takýmto situáciám zákon umožňuje stranám dohodnúť si v zmluve pokutu pre prípad porušenia zmluvy alebo zmluvné úroky pre prípad omeškania s plnením. Tieto prostriedky preto zaraďujeme k zaisťovacím a zároveň sankčným zmluvným ujednaniam. Zmluvná pokuta je dohodnutá peňažná čiastka vyjadrená fixne či iným spôsobom výpočtu pre prípad porušenia niektorej zmluvnej povinnosti alebo hlavného zmluvného záväzku. Ak by však v dôsledku porušenia povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, došlo taktiež ku vzniku škody, uplatnenie nároku na zmluvnú pokutu spoločne s náhradou škody by nebolo možné, ibaže by ste to v zmluve výslovne umožnili. To postačí za pomoci niekoľkých slov ako: „ Zmluvné strany súhlasia s tým, že uplatnením nároku na zmluvnú pokutu nevylučujú súčasné uplatnenie nároku na náhradu vzniknutej škody. “ Praktický príklad: V zmluve si dohodnete zmluvnú pokutu vo výške 5.000 EUR pre prípad neskorého dodania tovaru. Neskorým dodaním tovaru Vám však zároveň vznikne škoda v hodnote 10.000 EUR. Ak ste pri dohodnutí zmluvnej pokuty neuplatnili právo požadovať tiež náhradu škody nezávisle na zmluvnej pokute, mate nárok iba na čiastku 5.000 EUR. Situácia samozrejme môže byť tiež opačná. Zmluvná pokuta je v súčasnosti upravená v §§ 540 až 545 občianskeho zákonníka a v §§ 300 až 302 obchodného zákonníka.

Úrok z Omeškania

V prípade omeškania s plnením záväzku prísluší oprávnenej strane úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho dňu splatnosti, a to obvykle vo výške stanovenej zákonom. Najčastejšie je ňou hodnota 8 percentných bodov navýšených o aktuálnu sadzbu Európskej centrálnej banky - od 11.7.2012 platí 8% +0,75 %, tj. spolu 8,75%. Neznamená to však, že po svojom obchodnom partnerovi nemôžete pri omeškaní (napríklad s včasným platením faktúr) požadovať viac! V zmysle zákona má prednosť zmluvný úrok z omeškania, ktorý si sami určíte. Pri oboch vyššie spomenutých inštitútoch platí pravidlo primeranej výšky sankcie. Neprimerane vysoká zmluvná pokuta alebo úrok z omeškania môžu byť označené za idúce proti dobrým mravom, a preto tiež prehlásené za neplatné alebo znížené za pomoci moderačného práva súdu. V súvislosti so sankčnými ujednaniami zároveň považujeme za vhodné upozorniť na skutočnosť, že mnohí obchodníci využívajú tzv. vylučovacie doložky, stanovujúce úplné alebo čiastočné vylúčenie zodpovednosti za škodu. Je potrebné mať na pamäti, že takéto typy limitácie pre prípad škody, ktorá má nastať v budúcnosti, sú v zmysle § 574 ods. 2 občianskeho zákonníka a § 386 ods. 1 obchodného zákonníka považované za neplatné! Nenechajte sa preto v prípade sporov o náhradu škody nachytať výhovorkou protistrany odkazujúcou na vylúčenie zodpovednosti za škodu v zmluve.

Doložky o Práve

Uzatvárate často zmluvy s medzinárodnými obchodnými partnermi? Viete, ako postupovať v prípade budúceho sporu so zahraničným subjektom? Predísť komplikovaným situáciám Vám pomôže voľba práva, dohoda o príslušnosti súdu či rozhodcovská doložka. Každý záväzkový zmluvný vzťah s medzinárodným prvkom sa vždy musí riadiť právom určitého štátu. Voľba práva znamená zhodný prejav vôle zmluvných strán, na základe ktorého sa ich vzťah bude riadiť právnym poriadkom zvoleného štátu. Pri prípadných sporoch sa preto znalosť slovenského práva pri zmluvnom vzťahu s Angličanom môže javiť ako výhoda. V súčasnej dobe umožňuje voľbu práva tzv. nariadenie Rím I, ktoré obsahovo nadväzuje na Rímsky dohovor o práve rozhodnom pre zmluvné záväzky. Podľa tohto nariadenia je voľba práva možná za podmienky výslovne vykonanej voľby pre celú zmluvu alebo jej časť (napr. iba pre otázky týkajúce sa zmluvnej pokuty či platnosti). V praxi by takáto dohoda mala podoba jednoduchého článku v zmluve v zmysle: „Táto zmluva sa riadi právnym poriadkom Slovenskej republiky.“ Prípadne „Otázky, ktoré nie sú touto zmluvou upravené vôbec alebo iba čiastočne, sa riadia slovenským právom.“ Vyššie uvedená doložka sa vzťahuje iba na posudzovanie zmluvného vzťahu z hľadiska hmotného práva, tj. nezaručuje, že Váš spor podľa slovenského práva skutočne rozhodne slovenský súd (tj. podľa slovenského práva môže rozhodovať tiež súd v Rakúsku, čím sa nevyhnete nákladom na tlmočníka, prípadne „euroadvokáta“). Aj v tejto otázke však existuje spôsob, akým preniesť príslušnosť na slovenské súdy. Hovoríme o tzv. prorogácii, ktorú zakotvuje ďalšie európske nariadenie, a to Nariadenie č. 44/2001, známe tiež ako Brusel I. Podľa neho možno vykonať voľbu právomoci súdov konkrétneho štátu EÚ za podmienky, že táto voľba bude vykonaná výslovne a aspoň jedna zo zmluvných strán bude mať bydlisko či sídlo na území EÚ (tj. na zmene právomoci sa môžete dohodnúť tiež s obchodným partnerom z Číny). Prorogačná doložka by v praxi vyzerala ako ujednanie v zmysle: „Všetky spory vyplývajúce z tejto zmluvy alebo s touto zmluvou súvisiace, vrátane sporov o jej platnosť, výklad, alebo zrušenie, budú riešené pred slovenskými všeobecnými súdmi.“ Posledná z doložiek, ktorá súvisí s riešením prípadných sporov a na ktorú by sme touto cestou radi odkázali, je rozhodcovská doložka. Jedná sa o dohodu, ktorá umožňuje stanoviť právomoc k rozhodnutiu sporu rozhodcovi, skupine rozhodcov alebo rozhodcovskému súdu, tj. uprednostniť alternatívne riešenie sporu pred klasickým súdnym konaním.

tags: #zmluva #podľa #§ #51 #Občianskeho #zákonníka