
Zmluvy sú základným kameňom právnych vzťahov v spoločnosti. Upravujú práva a povinnosti zmluvných strán a zabezpečujú predvídateľnosť a stabilitu v obchodných aj osobných záležitostiach. Jednou z možností, ako uzatvoriť zmluvu, je využitie ustanovenia § 51 Občianskeho zákonníka, ktoré umožňuje uzatvárať tzv. inominátne zmluvy, teda zmluvy, ktoré nie sú priamo upravené v zákone. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na zmluvu podľa § 51 Občianskeho zákonníka, jej využitie, náležitosti a praktické rady pre jej uzatváranie.
Zmluva podľa § 51 Občianskeho zákonníka je zmluvný typ, ktorý nie je explicitne definovaný v Občianskom zákonníku ani v inom právnom predpise. Ide o tzv. inominátnu (nepomenovanú) zmluvu, ktorej obsah a účel si zmluvné strany slobodne určia v rámci zásady zmluvnej slobody. Ustanovenie § 51 Občianskeho zákonníka umožňuje účastníkom právnych vzťahov dohodnúť sa na takých zmluvách, ktoré najlepšie vyhovujú ich individuálnym potrebám a záujmom, aj keď pre ne neexistuje priamo predpísaný vzor alebo štandardná úprava.
Zmluva podľa § 51 Občianskeho zákonníka sa využíva v rôznych situáciách, keď existujúce zmluvné typy nepostačujú na úpravu konkrétneho vzťahu. Medzi najčastejšie prípady patria:
Zmluvou o spolupráci si zmluvné strany dohodnú výkon činností, ktoré budú smerovať k vzájomnej spolupráci. Upravuje podmienky konkrétnej spolupráce a postupu dvoch alebo viacerých subjektov pri napĺňaní určitého cieľa. Práva a povinnosti oboch zmluvných strán sa riadia predovšetkým úpravou, ktorá je obsiahnutá priamo v zmluve. Pri otázkach, ktoré zmluva nerieši sa zmluvné strany riadia všeobecnou právnou úpravou pre obchodno-záväzkové vzťahy. Predpokladom uzavretia zmluvy o spolupráci je povinnosť účastníkov zmluvy dostatočne určiť predmet svojich záväzkov. Najčastejšie vzájomná spolupráca spočívať v poskytnutí finančného príspevku zo strany jedného podnikateľa druhému podnikateľovi, ktorý sa zaviaže podnikateľa poskytujúceho finančný príspevok propagovať. Veľmi častá je vzájomná spolupráca podnikateľov a škôl, rôznych neziskových organizácií alebo obcí. Oblasti spolupráce môžu byť rôznorodé: v obchodnej spolupráci ide najčastejšie o reklamné, propagačné, marketingové účely. Ďalšími oblasťami, kde sa využíva zmluva o spolupráci sú cestovný ruch, charita, šport, veda, kultúra, vzdelávanie, ochrana životného prostredia. Zmluvou o spolupráci si zmluvné strany môžu dohodnúť vzájomné podmienky spolupráce počas organizácie podujatí a projektov, napríklad športových, školských, vedeckých, charitatívnych, či kultúrnych. V praxi môže byť predmet zmluvy naformulovaný napríklad nasledovne: Zmluvné strany sa dohodli na vzájomnej spolupráci pri organizovaní kultúrneho podujatia s názvom „YZ“. Alebo: Spolupráca zmluvných strán spočíva v: Poskytnutí priestoru a technického vybavenia zo strany zmluvnej strany 1. Vykonanie predstavenie/prednášky/vystúpenia a pod. zo strany zmluvnej strany č. 2. Spolupráca zmluvných strán spočíva v: Záväzku zmluvnej strany 1 zabezpečiť propagáciu zmluvnej strany 2 a v spolupráci oboch zmluvných strán v rámci športového podujatia.
Zmluvou o poskytovaní služieb sa poskytovateľ zaviaže pre klienta zabezpečovať (alebo jednorazovo zabezpečiť) nejakú činnosť - poskytovať službu. Službu sa zaväzuje poskytovať v dohodnutom rozsahu a kvalite, za dojednanú odmenu a počas dohodnutého obdobia. Služba má vždy nehmotnú povahu a nikdy nevedie k zmene vlastníctva k čomukoľvek. V praxi zmluvu o poskytovaní služieb (nazývanú aj ako zmluva o poskytnutí služieb) využíva: a) Poskytovateľ, ktorý ponúka na zabezpečenie potrieb klienta: - svoju prácu (upratovanie, stráženie), - svoje vedomosti, schopnosti (poradenstvo, administratíva), - príp. možnosť využitia svojho materiálneho substrátu. Poskytovateľom je najčastejšie podnikateľ. Nie pre všetky tieto prípady využívame zmluvu o poskytovaní služieb. Niekde sú určené iné zmluvné typy (ako zmluva o dielo v stavebníctve). Služby môže poskytovať aj nepodnikateľ (napr. sociálne služby nezisková organizácia, štátna inštitúcia, dobrovoľník). b) Klient (zákazník), ktorý potrebuje zabezpečiť svoje súkromné potreby alebo zabezpečiť verejné potreby (subjekty verejného práva, mimovládne organizácie). Je ochotný zaplatiť za ponúkanú službu protihodnotu - odmenu.
Prečítajte si tiež: Dôchodcovia a podnikatelia: Zdaňovanie príjmov
Keďže zmluva podľa § 51 Občianskeho zákonníka nie je štandardizovaná, je dôležité venovať pozornosť jej obsahu a zabezpečiť, aby obsahovala všetky potrebné náležitosti. Medzi základné náležitosti patria:
V zmluve o poskytovaní služieb musíme dostatočne určito vymedziť predmet svojich záväzkov. Musí byť jednoznačné kto, komu, po akú dobu a akú službu má poskytovať a aká odmena mu za to prináleží. Zmluva o poskytovaní služieb ako inominátna (nepomenovaná) zmluva nemá zákonom vymedzené náležitosti. V závislosti od jej predmetu však obsahuje:
Zmluva o spolupráci sa spravidla vyznačuje vzájomnosti vzťahov, reciprocitou. Zmluvné strany chcú dosiahnuť spoločný cieľ a súčasne majú z plnenia zmluvy aj nejaký osoh. Najčastejšie sa v praxi vyskytuje situácia, keď jedna strana sa zaviazala zabezpečovať určitú činnosť a druhá strana má povinnosť jej za to poskytovať protiplnenie. Neznamená to však, že neexistujú prípady, kedy jedna zo zmluvných strán nemá zo zmluvy žiadny profit, naopak len niečo zabezpečuje, plní si dohodnutú povinnosť.
Vo všeobecnosti platí, že zmluvné strany môžu vypovedať zmluvu na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo na záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť, ktorá je uzavretá na dobu neurčitú v lehote troch mesiacov ku koncu kalendárneho štvrťroka. Neplatí to len v prípade, ak si zmluvné strany dohodli vlastný režim výpovede. Podľa občianskeho zákonníka ďalej platí, že nie je možné vypovedať zmluvu dojednanú na dobu určitú a zmluvu s jednorázovým plnením.
Zmluva o poskytovaní služieb (alebo zmluva o poskytnutí služieb) nie je ako samostatný zmluvný typ upravená v žiadnom zákone. Zaraďuje sa medzi tzv. inominátne (nepomenované) zmluvy. Najčastejšie ju uzatvárame podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Uplatňuje sa medzi podnikateľmi navzájom alebo medzi subjektmi verejného práva a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Ak sa na tom strany písomne dohodnú aj medzi podnikateľom a fyzickou osobou. Zmluvu o poskytovaní služieb je možné uzatvoriť aj podľa § 51 Občianskeho zákonníka. Najmä medzi fyzickými osobami (nepodnikateľmi) navzájom, medzi fyzickými osobami a podnikateľmi, tiež medzi subjektmi verejného práva navzájom ako nepodnikateľmi. Náš právny poriadok pozná aj služby, ktoré sú regulované osobitnými zákonmi. Tu platí, že zmluva o poskytovaní služieb sa riadi podmienkami vymedzenými týmto zákonom. Podmienky, ktoré osobitný zákon nevymedzuje, sa riadia Obchodným zákonníkom alebo Občianskym zákonníkom. Ako príklad uvádzame: - Poskytovanie sociálnych služieb v zmysle zákona č. 448/2008 Z. z. - Poskytovanie poštových služieb v zmysle zákona č. 324/2011 Z. z. - Poskytovanie právnych služieb v zmysle zákona č. 586/2003 Z.
Prečítajte si tiež: Občiansky zákonník a práca dôchodcov
Zmluva o poskytovaní služieb ako zmluva inominátna nemá obligatórne písomnú formu. V záujme zachovania právnej istoty ju však vo väčšine prípadov preferujeme. V závislosti od charakteru služby je možné zmluvu uzatvoriť aj ústnym dohovorom strán alebo iným prejavom vôle. V praxi sú to jednoduchšie služby (jednorazové). V takýchto prípadoch postačuje písomná alebo elektronická objednávka a následne faktúra (niekedy iba pokladničný blok).
Zmluvné strany (podnikateľ a fyzická osoba) sa dohodnú na režime podľa Obchodného zákonníka, aj keď by sa mali riadiť Občianskym zákonníkom. Jedná sa o tzv. fakultatívne obchody. Takáto dohoda o voľbe práva musí byť písomná. Zmluva o poskytovaní služieb sa okrem právneho režimu podľa Obchodného a Občianskeho zákonníka môže riadiť prioritne režimom podľa osobitného zákona. Takýto zákon môže ukladať pre určitý typ zmluvy povinne písomnú formu. Príkladom je Zmluva o poskytovaní sociálnej služby podľa § 74 zákona 448/2008 o sociálnych službách Z. z.
Záväznosť objednávky. Odoslanie (resp. potvrdenie) objednávky považujeme za prejav vôle smerujúci k uzatvoreniu zmluvy o poskytovaní služieb. Objednávka navyše obsahuje údaje, ktoré dostatočne vymedzujú predmet záväzkov. Poskytovateľ má často vlastné všeobecné obchodné podmienky, vlastný cenník (príp. sadzobník) aj reklamačný poriadok. Pred uzatvorením zmluvy je dôležité, aby sa klient s týmito dokumentmi oboznámil. Ak plánujeme služby poskytovať (alebo odoberať) čiastkovo, využívame rámcovú zmluvu o poskytovaní služieb. Táto vymedzí podmienky pre uzatváranie čiastkových zmlúv. Pred uzatvorením zmluvy o poskytovaní služieb si overíme, či podmienky poskytovania danej služby nepodliehajú „regulácii“ podľa osobitného zákona. Ochrana osobných údajov (GDPR). Poskytovatelia služieb v praxi nakladajú s osobnými údajmi svojich klientov. Netreba zabúdať na realizáciu opatrení v zmysle zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov. Ak je účastníkom zmluvy fyzická osoba - spotrebiteľ, zmluva sa riadi aj režimom tzv. spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Tento režim sa použije prednostne ! A to aj v prípade, ak sa podnikateľ písomne dohodol s fyzickou osobou na režime podľa Obchodného zákonníka. Subjekty verejného práva (štátne orgány a organizácie, obce, VUC a právnické osoby nimi zriadené, založené, financované alebo kontrolované) využívajú zmluvu o poskytovaní služieb na zabezpečovanie verejných potrieb. Nezabúdame, že poskytovateľ služieb musí byť vybratý v súlade so zákonom č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní. Ak v zmysle zmluvy o poskytovaní služieb budeme prijímateľom verejných prostriedkov v sume nad 100 tis. eur, máme povinnosť registrácie v zmysle zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora.
Zmluvu posudzujeme vždy podľa jej obsahu (nie podľa názvu). Ak uzatvoríme zmluvu, ktorá je svojim obsahom napr. zmluvou o dielo, riadi sa režimom zmluvy o dielo i napriek tomu, že ju nazveme inak. Dôležité je, nepomýliť si zmluvu o poskytovaní služieb v režime nepomenovaných zmlúv s iným typom zmluvy. Takýmito zmluvnými typmi sú:
a) Zmluvy upravené v Občianskom aj Obchodnom zákonníku: Zmluva o dielo - Výsledkom zmluvy o dielo je dielo, ako hmotne alebo nehmotne zachytený výsledok činnosti zhotoviteľa. Dielo sa stáva vlastníctvom objednávateľa (napr. zhotovenie stavby, montáž nejakej veci). Služba je nehmotný proces. Jej výsledkom nie je dielo, ktoré by zostalo klientovi. Je len uspokojená nejaká jeho potreba (napr. upratanie priestorov.) Kúpna zmluva - Službu si nemýlime s tovarom. Pri kúpe tovaru dochádza k prechodu vlastníctva k tovaru z predávajúceho na kupujúceho. Zmluvou o poskytovaní služieb klient iba prijíma službu, príp. súčasne využíva hmotné veci poskytovateľa. Napr. masérsky stôl vo vlastníctve maséra. Nevzniká mu však vlastníctvo k žiadnej veci. Zmluva o sprostredkovaní/sprostredkovateľská zmluva - Využívaná v praxi realitnými kanceláriami.
Prečítajte si tiež: Občiansky zákonník a zmluvy o službách
b) Zmluvy upravené v Občianskom zákonníku: príkazná zmluva, zmluva o úschove, zmluva o ubytovaní, zmluva o preprave, poistná zmluva.
c) Zmluvy upravené v Obchodnom zákonníku: mandátna zmluva, komisionárska zmluva, zmluva o kontrolnej činnosti, zasielateľská zmluva, zmluva o preprave veci, zmluva o obchodnom zastúpení.
Zmluva o spolupráci s fyzickou osobou predstavuje jednoduchý a flexibilný spôsob, ako si zabezpečiť pomoc pri jednorazových alebo opakovaných činnostiach bez toho, aby bolo potrebné uzatvárať pracovný pomer. V praxi sa využíva v situáciách, keď jedna osoba potrebuje služby alebo výpomoc od druhej, no nejde o živnosť ani dlhodobý pracovnoprávny vzťah. Hoci Občiansky zákonník nevyžaduje písomnú formu, písomná zmluva výrazne posilňuje právnu istotu.
Nižšie uvádzame príklad vzoru zmluvy o prevode majetku podľa § 51 Občianskeho zákonníka. Tento vzor slúži len na ilustračné účely a je potrebné ho prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prípadu.