
Mediálna analýza je čoraz dôležitejšia v dynamickom svete mediálnych služieb. Tento článok sa zameriava na vzor zmluvy o poskytovaní služieb mediálnej analýzy a jej legislatívny kontext na Slovensku. Vláda Slovenskej republiky predkladá návrh zákona o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách), ktorý má zásadný vplyv na túto oblasť.
Návrh zákona o mediálnych službách, ktorý predložila vláda Slovenskej republiky, má za cieľ nahradiť existujúcu legislatívu, konkrétne zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a zákon č. 220/2007 Z. z. Dôvodom je potreba transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1808 zo 14. novembra 2018. Aktuálna právna úprava je považovaná za nedostatočnú a nespĺňa najnovšie požiadavky na reguláciu audiovizuálnych mediálnych služieb, pričom nezohľadňuje narastajúcu konvergenciu medzi televíznym vysielaním a službami distribuovanými cez internet.
Najvýraznejšou zmenou, ktorú prináša nová právna úprava, je zahrnutie platforiem na zdieľanie videí do regulačného rámca audiovizuálnych mediálnych služieb. Nová legislatíva upravuje práva a povinnosti nielen vysielateľov, poskytovateľov audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a prevádzkovateľov retransmisie, ale aj poskytovateľov platformy na zdieľanie videí a poskytovateľov obsahovej služby.
V súvislosti s novými podmienkami regulácie sa navrhuje nanovo upraviť aj postavenie a pôsobnosť národného nezávislého regulačného orgánu, ktorým je Rada pre vysielanie a retransmisiu, a to vrátane širších kompetencií. Poskytovatelia platforiem na zdieľanie videí budú povinní dodržiavať zákonné požiadavky ochrany maloletých, najmä z hľadiska podnecovania k nenávisti, násiliu alebo terorizmu.
Nová právna úprava nemení rozlišovanie lineárnych a nelineárnych služieb, ale zjednocuje požiadavky na jednotlivé subjekty. Predkladaný návrh zákona zachováva základný princíp krajiny pôvodu, avšak mení sa spôsob riešenia sporov. Nanovo sa upravujú podmienky mediálnej komerčnej komunikácie a výraznou zmenou prechádza oblasť plurality informácií a transparentnosti majetkových a personálnych vzťahov, ktorá sa má zjednodušiť.
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
Novinkou je povinnosť zápisu do registra partnerov verejného sektora pre všetky médiá, bez ohľadu na to, či so štátom obchodujú alebo nie. Zavádzajú sa nové spôsoby poskytovania obsahových služieb, ako autorizácia vysielania programovej služby a autorizácia poskytovania audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, registrácia retransmisie a registrácia platformy na zdieľanie videí a udeľovanie licencií na využívanie frekvencií.
Návrh zákona novelizuje aj niektoré ďalšie osobitné zákony, ktoré sa týkajú zmien v mediálnej oblasti. Ide o zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch, zákon č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky, zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, zákon č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani, zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a zákon č. 299/2020 Z. z. Zároveň sa navrhuje upraviť zákony o verejnoprávnych fondoch (Audiovizuálnom fonde, Fonde na podporu umenia a Fonde na podporu kultúry národnostných menšín).
Súčasťou návrhu zákona je aj úprava zákona č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska, ktorá reflektuje zmenu mediálneho prostredia a novú legislatívnu úpravu. Verejnoprávnemu vysielateľovi sa umožňuje poskytovať audiovizuálne mediálne služby na požiadanie a uskutočňovať prenosy multimediálneho obsahu v reálnom čase prostredníctvom svojich webových sídel a aplikácií. Navrhovaná právna úprava sa dotýka aj zákona č. 40/2015 Z. z. o audiovízii, v rámci ktorého sa navrhujú nové pravidlá v oblasti označovania vekovej vhodnosti a určovania potenciálne škodlivého obsahu.
Ustanovením § 1 sa navrhuje vymedziť predmet novej komplexnej právnej úpravy v oblasti poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb, ktorá vychádza z potreby transponovania smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1808 zo 14. novembra 2018. Predkladaná právna úprava zohľadňuje aktuálne potreby a nedostatky aplikačnej praxe. Návrh zákona upravuje práva a povinnosti poskytovateľa obsahovej služby, pod ktorým sa rozumie vysielateľ, verejnoprávny aj oprávnený, poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, prevádzkovateľ retransmisie, poskytovateľ multiplexu, či iný poskytovateľ obsahovej služby, ktorý nie je v návrhu zákona explicitne uvedený.
Navrhovaná úprava mení názov Rady pre vysielanie a retransmisiu na Radu pre mediálne služby. Navrhované ustanovenie § 2 stanovuje pôsobnosť návrhu zákona vo vzťahu k vysielateľovi rozhlasovej programovej služby, vysielateľovi televíznej programovej služby a poskytovateľovi audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie. Základným kritériom je sídlo, miesto podnikania alebo bydlisko v Slovenskej republike za podmienky, že tu aj prijímajú redakčné rozhodnutia. Ďalšími kritériami sú miesto zamestnávania podstatnej časti zamestnancov a stabilné a účinné spojenie s ekonomikou Slovenskej republiky.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Právna úprava sa vzťahuje aj na vysielateľa televíznej programovej služby a poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, ak majú sídlo, miesto konania alebo bydlisko v Slovenskej republike, avšak redakčné rozhodnutia prijímajú v inom členskom štáte Európskej únie, za predpokladu splnenia určitých podmienok týkajúcich sa zamestnávania zamestnancov a udržiavania stabilného a účinného spojenia s ekonomikou Slovenskej republiky. Pôsobnosť zákona sa uplatní aj v prípade, že vysielateľ programovej služby a poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie majú sídlo, miesto podnikania alebo bydlisko v inom členskom štáte EÚ, ale redakčné rozhodnutia prijímajú v SR a tiež tu zamestnávajú podstatnú časť zamestnancov alebo ak prvýkrát začali svoju činnosť na území SR a udržiavajú tu stabilné a účinné spojenie s ekonomikou.
Upravujú sa pravidlá určenia pôsobnosti vo vzťahu k prevádzkovateľovi retransmisie a poskytovateľovi multiplexu. Ako základné kritérium sa stanovuje sídlo alebo sídlo organizačnej zložky, miesto podnikania alebo bydlisko v Slovenskej republike.
Pokiaľ má materská mediálna spoločnosť poskytovateľa platformy na zdieľanie videí viac ako jednu dcérsku mediálnu spoločnosť a aspoň jedna dcérska mediálna spoločnosť má svoje sídlo v Slovenskej republike, pôsobnosť návrhu zákona sa bude vzťahovať na tohto poskytovateľa, ak táto spoločnosť prvýkrát začala svoju činnosť na území Slovenskej republiky a udržiava stabilné a účinné spojenie s ekonomikou Slovenskej republiky.
Predmetné ustanovenie vymedzuje niektoré základné pojmy, ktoré súvisia s navrhovanou právnou úpravou. Súčasťou predmetného ustanovenia nie sú pojmy, ktoré vecne súvisia výlučne s niektorou parciálnou časťou zákona, v takomto prípade sú jednotlivé definície pojmov zaradené priamo v týchto častiach. Medzi základné komunikáty, ktoré upravuje návrh zákona možno zaradiť program, doplnkové vysielanie, video vytvorené užívateľom, aktuálnu publicistiku a videotext. Vymedzenie týchto základných pojmov má význam najmä v súvislosti s ich následným používaním v návrhu zákona.
Program predstavuje základnú zložku programovej služby a z hľadiska definície predstavuje uzavretý celok. Zákonná úprava rozlišuje medzi programom, ktorý má formu zvukového komunikátu a programom, ktorý má formu audiovizuálneho komunikátu. Program sa poskytuje v rámci programovej služby, pričom program vo forme audiovizuálneho komunikátu sa poskytuje aj v rámci katalógu zostaveného poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie. Od programu je potrebné odlíšiť doplnkové vysielanie, ktoré je zložkou programovej služby, pričom nejde o program. Pod doplnkovým vysielaním možno v zmysle úpravy chápať najmä videotext, reklamný oznam, telenákup, zvukové a audiovizuálne prostriedky oddeľujúce reklamný oznam a telenákup a iná programová interpunkcia, ako aj oznam o aktuálnom čase a ohlasovanie programov.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe
V súvislosti s transpozíciou článku 1 ods. 1 písm. Predmetom návrhu zákona je okrem iného aj úprava práv a povinností poskytovateľov platforiem na zdieľanie videí ako subjektov poskytujúcich nové typy obsahov. V navrhovanom ustanovení sa definuje pojem redakčná zodpovednosť a redakčné rozhodnutie. Ustanovenie obsahuje zákonné definície majetkového a personálneho prepojenia najmä s ohľadom na novú úpravu transparentnosti majetkových a personálnych vzťahov.
Ustanovenie upravuje pojem obsahová služba, ktorá bola zavedená do slovenského právneho poriadku zákonom o digitálnom vysielaní. Ide o službu určenú verejnosti, koncovému užívateľovi alebo inému užívateľovi. Vytváranie a zostavovanie obsahu je uskutočňované poskytovateľom buď z vlastnej iniciatívy alebo na základe individuálnych požiadaviek užívateľa. V rámci svojho vymedzenia obsahuje rozličné poskytovanie audiovizuálneho obsahu prostredníctvom verejného prenosu, a to vysielaním (lineárna mediálna služba), poskytovaním audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie (nelineárna mediálna služba), retransmisiou a poskytovaním multiplexu (súborná mediálna služba) a tiež po novom poskytovaním platformy na zdieľanie obsahu, najmä videí. Ustanovenie obsahuje aj negatívne vymedzenie, ktoré stanovuje, čo sa nepovažuje za obsahovú službu. Takými prípadmi sú poskytovanie výlučne prepojenia k službe bez ďalšieho vplyvu (napr.
V súvislosti s programovou službou je potrebné vymedziť doplnkovú obsahovú službu. Základným definičným znakom tejto služby je jej priamy súvis s programovou službou, ak informácie alebo komunikáty, ktoré tvoria jej obsah, tvoria spolu alebo jednotlivo aj obsah, ktorý je určený na príjem verejnosťou alebo koncovému užívateľovi spolu s programovou službou. Vymedzujú sa aj jednotlivé druhy doplnkovej obsahovej služby, pričom ide o demonštratívny výpočet. Do návrhu zákona sa zavádza nový druh doplnkovej obsahovej služby a tou je doplnková o…
Zmluva o poskytovaní služieb mediálnej analýzy je právny dokument, ktorý upravuje vzťah medzi poskytovateľom mediálnej analýzy a klientom, ktorý si túto službu objednáva. Vzor takejto zmluvy by mal obsahovať nasledujúce body:
Nová legislatíva v oblasti mediálnych služieb má priamy vplyv na zmluvy o poskytovaní služieb mediálnej analýzy. Zahrnutie platforiem na zdieľanie videí do regulačného rámca znamená, že mediálna analýza musí zohľadňovať aj tieto platformy. Poskytovatelia mediálnej analýzy musia byť schopní monitorovať a analyzovať obsah na platformách ako YouTube, Vimeo a sociálnych sieťach, kde sa šíri videoobsah.
Okrem toho, nové pravidlá týkajúce sa ochrany maloletých a boja proti nenávisti, násiliu a terorizmu znamenajú, že mediálna analýza musí byť zameraná aj na identifikáciu a monitorovanie obsahu, ktorý porušuje tieto pravidlá. Poskytovatelia mediálnej analýzy musia byť schopní identifikovať a analyzovať obsah, ktorý podnecuje k nenávisti, násiliu alebo terorizmu, a informovať o ňom svojich klientov.
Navrhovaná zmena názvu Rady pre vysielanie a retransmisiu na Radu pre mediálne služby (ďalej len „regulátor“) signalizuje rozšírenie pôsobnosti regulátora na nové oblasti mediálnych služieb. Táto zmena má vplyv na všetky subjekty pôsobiace v oblasti mediálnych služieb, vrátane poskytovateľov mediálnej analýzy. Poskytovatelia mediálnej analýzy musia sledovať činnosť regulátora a prispôsobovať svoje služby novým pravidlám a požiadavkám.