
Darovacia zmluva je právny úkon, ktorým darca bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému určitý majetok. Avšak, za určitých okolností môže byť takáto zmluva neplatná. Tento článok sa zaoberá problematikou neplatnosti darovacej zmluvy, s dôrazom na judikatúru a praktické aspekty, ktoré je potrebné zvážiť.
Darovacia zmluva je upravená v § 628 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia:
Rovnako ako každá iná zmluva, aj darovacia zmluva je právny úkon, ktorý musí spĺňať zákonom stanovené podmienky, aby bol platný. Medzi tieto náležitosti patrí sloboda a vážnosť vôle, určitosť a zrozumiteľnosť prejavu vôle, ako aj spôsobilosť osoby na právne úkony. Podľa § 37 a § 38 Občianskeho zákonníka musí byť každý právny úkon urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Neplatný je aj právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.
V praxi sa často vyskytujú prípady, keď poručiteľ za svojho života prevedie majetok na inú osobu. Hoci to samo o sebe nie je problém, problém môže nastať, ak poručiteľ v dôsledku vysokého veku, zdravotného stavu (napr. Alzheimerova choroba) nerozumie následkom svojho konania. Ak poručiteľ v dôsledku duševnej poruchy urobí právny úkon, pri ktorom si objektívne nemôže uvedomiť právne následky, alebo je ľahšie manipulovateľný, potom je možné uvažovať o neplatnosti darovacej zmluvy.
Typickým príkladom je prevod nehnuteľnosti tesne pred smrťou, alebo priamo v nemocnici na jedného z potenciálnych dedičov, čím sa táto nehnuteľnosť nebude prejednávať v rámci dedičstva. Kataster nehnuteľností nemá ako posúdiť neplatnosť takéhoto právneho úkonu, preto vykoná zápis a vlastníkom sa stane iná osoba.
Prečítajte si tiež: Pracovný pomer a nemocenské dávky
Ak máte podozrenie, že darovacia zmluva je neplatná, je potrebné túto skutočnosť namietnuť v dedičskom konaní a následne podať žalobu o určenie, že vec (nehnuteľnosť) patrí do dedičstva po poručiteľovi.
Najvyšší súd SR sa v konaní sp. zn. 8Cdo/94/2018 vyjadril k okruhu strán sporu v konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi: „V rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, v otázke vymedzenia okruhu strán sporu v konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, možno teda považovať za ustálený záver, že až do vyporiadania dedičstva ohľadom tejto veci sú všetci dedičia považovaní za jej vlastníkov, pričom v danom určovacom spore, títo majú postavenie tzv. nútených procesných spoločníkov (§ 78 ods. 1 CSP). Konania o takejto žalobe sa tak musia zúčastniť (ako žalobcovia alebo ako žalovaní) všetci dedičia, inak je daný nedostatok vecnej legitimácie.“
Rovnako Najvyšší súd v konaní sp.zn. 3Cdo/222/2010 skonštatoval: „Určovací návrh spočívajúci v tom, že vec (hnuteľná alebo nehnuteľná) patrí do dedičstva po poručiteľovi, a teda že ju poručiteľ vlastnil v okamihu svojej smrti, môže uplatňovať (je vecne legitimovaný) len ten, koho práv a povinností sa takéto určenie týka. Takouto osobou môže byť len ten, kto je poručiteľovým dedičom, prípadne jeho právnym nástupcom.“
Podľa názorov právnickej obce, žalovanými môžu byť ostatní dedičia (pri spore o dedičské právo, ak nehnuteľnosť bola takýmto spôsobom prevedená na jedného z nich), alebo iné, tretie osoby, ktorým svedčí zápis v katastri nehnuteľností.
Pre úspech v spore je dôležité najmä odborné vyjadrenie (znalecký posudok) znalca z odboru psychiatrie, prípadne vyjadrenia svedkov, ktorí boli v kontakte s poručiteľom v čase prevodu. Súdy kladú dôraz na to, ako zdravotný stav osoby posúdi znalec a či skonštatuje, že si z medicínskeho hľadiska nemohol uvedomovať následky svojho konania. Rovnako je potrebné vziať do úvahy aj existenciu prípadnej „lucida intervalla“, teda tzv. svetlej chvíľky, ktorú môže mať aj osoba inak nespôsobilá na právne úkony, kedy si počas daného momentu plne uvedomuje dôsledky konania.
Prečítajte si tiež: Čo robiť pri neplatnom ukončení nemocenského
Ak znalec skonštatuje a súd z ďalšieho dokazovania ustáli, že si poručiteľ skutočne nemohol objektívne, vzhľadom na svoj zdravotný stav uvedomiť následky svojho konania, môže (mal by) skonštatovať neplatnosť daného právneho úkonu.
Okresný súd zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby súd určil, že kúpna zmluva uzatvorená medzi nebohou ako predávajúcou a odporkyňami ako kupujúcimi je neplatná a že spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 3/6 z nehnuteľností patrí do dedičstva po nebohej. Súčasne navrhovateľ žiadal, aby súd určil, že darovacia zmluva uzatvorená medzi nebohou ako darkyňou a odporkyňou je neplatná a nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom darovacej zmluvy patria do dedičstva po nebohej.
V kúpnej zmluve bola predávajúca nebohá zastúpená svojou dcérou odporkyňou, ktorá zároveň v zmluve vystupovala na strane kupujúcej. Kúpna cena bola dohodnutá tak, že výška kúpnej ceny bola stanovená znaleckým posudkom. Podpisom zmluvy bolo potvrdené, že kúpna cena bola predávajúcej vyplatená.
Súd prvého stupňa dospel k záveru, že pri stanovení kúpnej ceny sa postupovalo v zmysle platných právnych predpisov. Ďalej uviedol, že z konania zástupcu vznikajú práva a povinnosti zastúpenému tak, ako by zastúpený konal sám. Ak odporkyňu splnomocnila jej nebohá na uzavretie kúpnej zmluvy, v ktorej odporkyňa vystupovala zároveň aj ako kupujúca, neznamená to bez ďalšieho, že by došlo k rozporu záujmov zástupcu so zastúpeným.
Nebohá ako darca uzavrela s odporkyňou ako obdarovanou darovaciu zmluvu podľa § 628 a nasl. Občianskeho zákonníka. Predmetom darovania bol spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti vo veľkosti 1/6 do podielového spoluvlastníctva. Darovacia zmluva obsahovala ustanovenie o zriadení vecného bremena, podľa ktorého obdarovaná mala zriadiť v prospech nebohej vecné bremeno, spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti v rozsahu darovaného spoluvlastníckeho podielu, vrátane doopatrovania nebohej do konca života a pochovania darcu obdarovanou.
Prečítajte si tiež: Záložná zmluva a dražby
Správa katastra povolila vklad darovacej zmluvy do katastra nehnuteľnosti a zamietla návrh na vklad vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného užívania nehnuteľnosti v prospech nebohej z dôvodu absencie súhlasu ostatných spoluvlastníkov. Súd využil postup podľa § 41 Občianskeho zákonníka a časť právneho úkonu, na ktorý sa neplatnosť vzťahuje (zmluva o zriadení vecného bremena) oddelil od jej ostatnej časti. Krajský súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa.
Je dôležité sledovať aktuálnu judikatúru a legislatívne zmeny, ktoré môžu mať vplyv na posudzovanie neplatnosti darovacích zmlúv. Napríklad, Ústavný súd SR rozhodol o nesúlade zákona č. 109/2025 Z. z., ktorým boli zavedené povinnosti pre MNO v oblasti Info zákona aj v oblasti zverejňovania - tzv. výkaz transparentnosti, a to s Ústavou SR, Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Chartou základných práv Európskej únie a Zmluvou o fungovaní Európskej únie. Nález je od 4.2.2025 vyhlásený v Zbierke zákonov, tzn. že novela č. 109/2025 Z.
tags: #neplatnost #darovacej #zmluvy #judikatura