Zmluva ako právny úkon: definícia, význam a platnosť

Právne úkony, a teda aj zmluvy, predstavujú základný kameň záväzkovo-právnych vzťahov. Z nich totiž pre účastníkov vyplývajú práva a povinnosti, pohľadávky a záväzky. V prípade sporu o obsahu zmluvy je nevyhnutné najprv posúdiť jej platnosť, pretože práva a povinnosti vznikajú len z platnej zmluvy.

Náležitosti platnosti zmluvy

Pre platnosť zmluvy, ako právneho úkonu, sa vyžaduje, aby bola okrem iného určitá a zrozumiteľná, ako to stanovuje § 37 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). Toto ustanovenie hovorí, že právny úkon musí byť urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

Problémom však je, že samotný zákon neposkytuje definíciu pojmov "určitý" a "zrozumiteľný". Preto je potrebné vychádzať z teórie a súdnej praxe, ktoré tieto pojmy bližšie špecifikujú.

Určitosť a zrozumiteľnosť v judikatúre

Česká súdna prax ponúka dobrý základ pre pochopenie týchto pojmov. Rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 Cdo 2638/99 zo dňa 30.11.2000 definuje tieto pojmy nasledovne:

• Zrozumiteľnosť: Uskutočnený právny úkon musí byť formulovaný spôsobom, ktorý umožňuje druhému účastníkovi zoznámiť sa s ním a vnímať jeho zdelenie v pre neho pochopiteľnej forme.
• Určitosť: Aspoň výkladom podľa § 35 OZ musí byť zistiteľné, aký obsah ním mal byť vyjadrený a čo je konkrétne predmetom dojednania.

Iný rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33 Cdo 1527/99 zo dňa 22.6.2000 dodáva:

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

• Prejav vôle je neurčitý, pokiaľ je neistý jeho obsah, teda ak sa konajúcemu nepodarilo obsah vôle jednoznačným spôsobom stanoviť.
• Prejav vôle je nezrozumiteľný, ak konajúci nedosiahol jasného vyjadrenia svojej vôle vadným slovným alebo iným sprostredkovaním.

Zároveň tento rozsudok zdôrazňuje, že záver o neurčitosti či nezrozumiteľnosti právneho úkonu predpokladá, že ani jeho výkladom nie je možné dospieť k nepochybnému poznaniu, čo chcel účastník prejaviť (§ 35 ods. 2 OZ).

Podobné závery možno nájsť aj v novších judikátoch, napríklad v rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 23 Cdo 879/2014 zo dňa 2.6.2014.

Výklad právnych úkonov

Dôležité je, že právny úkon nebude neurčitý alebo nezrozumiteľný automaticky. Súd sa musí pokúsiť o jeho výklad a až v prípade, že napriek výkladu úkonu nebude schopný jeho neurčitosť či nezrozumiteľnosť prekonať, môže ho označiť za neplatný.

Rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 2 Cdon 257/97 hovorí, že právny úkon je neurčitý, ak zrozumiteľne vyjadrený obsah má také vecné nedostatky, že ich nie je možné preklenúť ani výkladom (§ 35 ods. 2 OZ). Súd teda nemôže rezignovať na výklad právneho úkonu, ale musí zisťovať obsah úkonu a pokúsiť sa cestou výkladu odstrániť jeho neurčitosť či nezrozumiteľnosť.

Pri výklade sa prihliada na konkrétne okolnosti prípadu, zisťuje sa vôľa strán v dobe uzavretia zmluvy a môže sa prihliadnuť aj na následné správanie strán (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33 Cdo 3100/2007 zo dňa 25.11.2009 a rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33 Odo 938/2004 zo dňa 27.4.2006).

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Teleologický výklad a princíp pacta sunt servanda

Nález Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 3900/12 zo dňa 28.2.2013 zdôrazňuje dôležitosť teleologického výkladu a princípu pacta sunt servanda (zmluvy sa musia dodržiavať). To znamená, že je potrebné sa vždy pýtať na účel zákonného príkazu či zákazu a určitosť právneho úkonu posudzovať vždy vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam daného prípadu, pričom pre interpretáciu obsahu záväzkového vzťahu je rozhodujúca skutočná vôľa obidvoch zmluvných strán v dobe uzavretia zmluvy.

Ústavný súd tiež pripomína, že v súkromnom práve sa aplikuje zásada pacta sunt servanda - a to aj v prípadoch, keď je to pre niektorú zo zmluvných strán nevýhodné. Zmluvná strana si musí byť vedomá svojej zodpovednosti v zmluvných vzťahoch a nemôže zmluvy uzatvárať a neskôr namietať ich neplatnosť podľa svojej vlastnej vôle.

Preferencia platnosti zmluvy

Nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 625/03 zo dňa 14.4.2005 hovorí, že základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s tým spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy.

Znamená to, že úkon bude pre neurčitosť alebo nezrozumiteľnosť neplatný len vtedy, ak sa súdu napriek riadne vykonanému výkladu (gramatickému, logickému, systematickému či teleologickému) ustanovení zmluvy bez toho, aby obsah zmluvy nahrádzal, napriek posúdeniu správania zmluvných strán (vrátane správania následného, nielen pri uzavretí zmluvy), prihliadnutí na zásadu, že zmluvy sa majú dodržiavať a pri uprednostnení platnosti zmluvy pred jej neplatnosťou, naďalej nepodarí odstrániť jej neurčitosť alebo nezrozumiteľnosť.

Zmluva v pracovnom práve

Zákonník práce č. 311/2001 Z. z. (ZP) používa univerzálny právny pojem právny úkon, ale nevymedzuje jeho obsah. Jeho definícia sa nachádza v § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. ZP však upravuje jeho neplatnosť nad rámec všeobecných požiadaviek, ktoré sú kladené na perfektný právny úkon v zmysle § 37 až 40 OZ (napr. nebol urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom). Podľa § 17 ods. 1 ZP právny úkon, ktorým sa zamestnanec vopred vzdáva svojich práv, je neplatný.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Právne skutočnosti a právne úkony

Práva a povinnosti vznikajú alebo zanikajú na základe právnych skutočností. Právne skutočnosti sú skutočnosti reálneho sveta, s ktorými právo spája právne následky (zmenu práv a povinností). Podskupinou právnych skutočností sú aj právne úkony (napr. zmluva).

Právne skutočnosti delíme na subjektívne a objektívne. Subjektívne sú prejavom ľudskej vôle (výpoveď, zmluva…), objektívne vznikajú nezávisle od nej (uplynutie lehoty, smrť…). Objektívne nazývame aj právnymi udalosťami.

Právne úkony sú subjektívnymi právnymi skutočnosťami. Sú prejavom ľudskej vôle, s ktorým zákon spája vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností. Asi najbežnejším právnym úkonom, s ktorým sa stretávame, je zmluva. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje správanie aspoň dvoch osôb. Tým, že tieto osoby napíšu a podpíšu určitú listinu, uzavrú svojím konaním zmluvu. Zmluva potom spôsobuje konkrétne právne následky, ktoré spočívajú v tom, že zmluvným stranám vznikajú práva a povinnosti vyplývajúce priamo zo zmluvy alebo zo zákona.

Predmet, teda správanie, na ktoré sú účastníci právneho úkonu oprávnený alebo povinní, musí byť dovolený, možný a v súlade s dobrými mravmi. Subjekt, ktorý robí právny úkon, musí mať spôsobilosť na právne úkony (§ 8 OZ). Spôsobilosť na právne úkony u právnických osôb (združenia, s r. o., a.s.

Pri konkrétnych právnych úkonoch Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy určujú čo má byť v jednotlivých typoch právneho úkonu uvedené. Napríklad Zákonník práce vyžaduje na platnosť pracovnej zmluvy, aby v nej bol dohodnutý deň nástupu do práce, mzdové podmienky, druh práce a miesto výkonu práce.

Druhy právnych úkonov

Významné je najmä delenie na pomenované (typické) a nepomenované (atypické), ktoré zohľadňuje tú skutočnosť, že účastníci sa v občianskoprávnych vzťahoch môžu dohodnúť aj na zmluve, ktorú zákon neupravuje a nepomenúva.

Zmluvná voľnosť v občianskom práve sa prejavuje aj v ustanovení § 853 OZ, podľa ktorého si účastníci občianskoprávnych vzťahov môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.

Špecifické situácie a platnosť zmluvy

Nesprávne označenie zmluvných strán

Presné a zákonu zodpovedajúce označenie zmluvných strán zmluvy o nájme nebytových priestorov, uzatváranej v režime zákona č. 116/1990 Zb., ako zmluvy s obligatórnou (povinnou, teda zákonom predpísanou) písomnou formou, je jednou zo zákonných náležitostí nevyhnutných pre posudzovanie takejto zmluvy za platný právny úkon.

Symbolická kúpna cena

Všeobecný súd konal v medziach svojej právomoci a postupoval správne, keď kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod nehnuteľnosti, len vzhľadom na nízku dojednanú kúpnu cenu 1 Sk nepovažoval za simulovaný právny úkon, ktorým malo byť zastreté darovanie. Uzavretá kúpna zmluva obsahuje podstatné náležitosti (dohoda o predmete kúpy a dohoda o kúpnej cene) a, naopak, nemá náležitosti darovacej zmluvy, keďže v nej bola dohodnutá kúpna cena (aj keď nízka), keď podstatnou náležitosťou darovacej zmluvy je, naopak, bezodplatnosť.

Vôľa a prejav vôle

Vôľa je základnou pojmovou kategóriou právneho systému. Právo stanovením normatívov (príkazov, zákazov, dovolení) pôsobí na jej utváranie. Do procesu jej tvorby vstupujú aj mimoprávne (sociologické, psychologické) momenty. Právny systém uvažuje o konaní ako o právnej skutočnosti závislej od vôle. Konanie preto hodnotí s ohľadom na vôľu subjektu práva. Niektoré konania považuje za súladné s právom (inak povedané, za právne) iné za nesúladné s právom (inak povedané, za protiprávne).

Neplatnosť právnych úkonov

Neplatnosť právneho úkonu uvedená v ustanovení § 39 Občianskeho zákonníka má povahu absolútnej neplatnosti. Vo všeobecnej rovine možno povedať, že neplatný je právny úkon, ktorý nemá niektorú z náležitostí, ktoré zákon pod sankciou neplatnosti právneho úkonu vyžaduje. Pritom Občiansky zákonník pojem „absolútna neplatnosť“ nepoužíva. Používa len termín „neplatnosť“, preto platí, že pokiaľ je nejaká vada právneho úkonu sankcionovaná neplatnosťou (a nejde pritom o niektorý z prípadov relatívnej neplatnosti), ide o absolútne neplatný právny úkon.

Zmluva v prospech tretej osoby

Zmluva v prospech tretej osoby nie je samostatným alebo osobitným zmluvným typom. Okamihom vyslovenia súhlasu tretej osoby so zmluvou v prospech tretej osoby totiž vzniká tretej osobe nárok na plnenie voči dlžníkovi práve podľa tejto zmluvy. Nemôže však ísť o námietky, ktoré sa týkajú vzťahu medzi dlžníkom a veriteľom, ako napríklad námietka započítania pohľadávok dlžníka voči pohľadávkam veriteľa. Vo veci udelenia súhlasu tretia osoba dokonca nemusí uskutočniť žiadny úkon a môže ostať pasívna.

Rôzne významy pojmu "zmluva"

Pri právnických debatách, ale aj v rôznych právnych dokumentoch (vrátane súdnych rozhodnutí) sa stretávame s nedorozumeniami a nepresnosťami, ktoré sú spôsobené zamieňaním rôznych významov pojmu „zmluva“. Zmluva je právna skutočnosť (právny úkon), ktorá spočíva v konaní určitých osôb, a s ktorou zákon spája vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností. Keďže na zmluvu je potrebná účasť aspoň dvoch osôb, je to viacstranný právny úkon.

Skladá sa z minimálne dvoch samostatných prejavov vôle - 1. návrh, t. j. ponuka na uzavretie zmluvy, 2. prijatie návrhu, t. j. súhlas druhej strany s návrhom ( § 43a a násl. Obč. zákonníka). Keď dôjde k účinnému prijatiu návrhu na uzavretie zmluvy, t. j. keď voči sebe zmluvné strany prejavia zhodnú vôľu uzavrieť zmluvu, vznikajú zmluvným stranám práva a povinnosti, ku ktorým sa zaviazali.

tags: #zmluva #právny #úkon #definícia