
Zmluva o predaji stroja medzi fyzickou osobou a podnikateľom predstavuje dôležitý právny akt, ktorý si vyžaduje dôkladnú pozornosť. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na túto problematiku, pričom sa opiera o platnú legislatívu a praktické aspekty.
Zmluva o predaji podniku je upravená v ustanoveniach § 476 až § 488 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník“), pričom podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka ide o absolútny obchodný záväzkový vzťah. To znamená, že vždy bude podliehať režimu Obchodného zákonníka. Účastníkmi tejto zmluvy, ktorej predmetom je prevod podniku, môžu byť rovnako právnické osoby, ako aj fyzické osoby, ktoré nemajú oprávnenie na podnikanie.
Z dôvodu náročnosti úpravy, ochrany záujmov účastníkov zmluvy a najmä tretích osôb má prevažná časť ustanovení upravujúcich zmluvu o predaji podniku kogentnú povahu (§ 477, § 478, § 479 ods. 2, § 480, § 481, § 483 ods. 3 a § 488 Obchodného zákonníka), ktorá vylučuje možnosť, aby sa zmluvné strany dohodli odchylne alebo ich použitie vylúčili.
Podľa zákonnej definície zmluvou o predaji podniku sa predávajúci zaväzuje previesť na kupujúceho vlastnícke právo k veciam, iné práva a majetkové hodnoty, ktoré slúžia prevádzkovaniu podniku, a kupujúci sa zaväzuje prevziať záväzky predávajúceho súvisiace s podnikom a zaplatiť kúpnu cenu. Predmetom predaja môže byť podnik alebo jeho samostatná časť, napr. závod alebo prevádzka. Pre platnosť zmluvy o predaji podniku sa vždy vyžaduje písomná forma. Podpisy oboch zmluvných strán musia byť úradne osvedčené.
Rozdiel medzi kúpnou zmluvou a zmluvou o predaji podniku spočíva najmä v predmete predaja. Kúpnou zmluvou podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec a previesť naňho vlastnícke právo k tejto veci. Na rozdiel od kúpnej zmluvy predmetom predaja podľa zmluvy o predaji podniku nie je prevod vlastníckeho práva k jednotlivej veci.
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
Účelom zákonnej úpravy zmluvy o predaji podniku je vytvorenie podmienok, aby prevádzka podniku nebola po zmene jeho vlastníka narušená a aby podnik aj v tejto situácii plynule pokračoval vo svojej činnosti. Predávajúci predajom podniku nezaniká. Zmena vlastníckych práv uskutočnená na základe zmluvy o predaji podniku nemá vplyv na právnu subjektivitu predávajúceho.
Účastníkmi zmluvy o predaji podniku sú predávajúci a kupujúci. Zákon nerieši, či musí ísť o podnikateľov (fyzická osoba alebo právnická osoba). Predávajúcim však musí byť osoba oprávnená s podnikom nakladať. Kupujúci nemusí byť podnikateľom. Vyskytujú sa názory, že v čase uzavretia zmluvy kupujúci nemusí byť podnikateľom, ale v okamihu nadobudnutia podniku (dňom účinnosti zmluvy o predaji podniku) podnikateľom byť musí. Takéto riešenie sa však zdá byť málo praktické a aj z hľadiska právnej istoty problematické.
Zákonnou podmienkou vzniku zmluvy o predaji podniku je dohoda zmluvných strán o všetkých uvedených podstatných častiach zmluvy. Zmluva o predaji podniku zakladá záväzok predávajúceho odplatne previesť na kupujúceho vlastnícke právo k všetkým veciam, všetky práva a iné majetkové hodnoty slúžiace na prevádzkovanie podniku. Na druhej strane sa kupujúci zaväzuje prevziať všetky záväzky súvisiace s predávaným podnikom a zaplatiť kúpnu cenu.
Podnikom sa na účely tohto zákona rozumie súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania.
Predmetom zmluvy nie je podnik ako vec, pretože podnik nemožno zaradiť do žiadnej kategórie uvádzanej v ustanovení § 118 Občianskeho zákonníka. Podnik predstavuje komplex vecí, práv a iných majetkových hodnôt slúžiacich na jeho prevádzkovanie. V zmluve o predaji podniku teda podnik nevystupuje ako subjekt, ale ako predmet zmluvy. Je možné, aby predávajúci predal celý podnik a pri ďalšom svojom podnikaní vytvoril nový podnik. S predajom podniku neprechádza na kupujúceho právna subjektivita predávajúceho. Tá ostáva zachovaná predávajúcemu, ktorý sa môže rozhodnúť ukončiť svoju činnosť a vstúpiť do likvidácie alebo pri ďalšom svojom podnikaní vytvoriť nový podnik. Predmetom prevodu môže byť aj tá časť podniku, ktorá tvorí jeho samostatnú organizačnú zložku.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Keďže predajom podniku predávajúci nestráca svoju právnu subjektivitu, kupujúci nie je univerzálnym právnym nástupcom (univerzálnym sukcesorom) predávajúceho, aj keď na základe zmluvy nadobúda všetky práva a záväzky súvisiace s podnikom. Vstupom do týchto práv a záväzkov sa kupujúci stáva singulárnym sukcesorom predávajúceho. Súčasťou prechodu práv a záväzkov je prechod pohľadávok, ktorý sa spravuje ustanoveniami o postúpení pohľadávok. Na prechod záväzkov na kupujúceho sa nevyžaduje súhlas veriteľa. Zo zákona vzniká ručenie predávajúceho za splnenie prevzatých záväzkov kupujúcim. Predávajúcemu vzniká oznamovacia povinnosť oznámiť dlžníkom prechod pohľadávok na kupujúceho. Kupujúcemu vzniká povinnosť oznámiť veriteľom prevzatie záväzkov predávajúceho. Na ochranu postavenia veriteľov pri prechode záväzkov na kupujúceho je aj možnosť podať odpor proti prechodu záväzkov podľa ustanovenia § 478 Obchodného zákonníka.
V praxi prevláda názor, že veci, práva a iné majetkové hodnoty slúžiace na prevádzkovanie podniku a s podnikom súvisiace záväzky netreba v zmluve o predaji podniku individualizovať a že stačí len dostatočne určito označiť predávaný podnik. Podľa tohto názoru konkrétna špecifikácia vecí, práv a iných majetkových hodnôt slúžiacich na prevádzkovanie podniku prechádzajúcich na kupujúceho tak nie je podmienkou platnosti zmluvy o predaji podniku. Je samozrejmé, že niektoré položky tvoriace podnik v čase uzavierania zmluvy ani nemožno individuálne určiť (vstupné suroviny, tovar a pod.). V záujme právnej istoty účastníkov zmluvy sa ale odporúča, aby bol predmet predaja v zmluve o predaji podniku dostatočne určito vymedzený. Konkretizácia vecí, práv a iných majetkových hodnôt slúžiacich na prevádzkovanie podniku je obvykle v prílohách zmlúv. Je vhodné, aby aj tieto prílohy boli signované účastníkmi zmluvy.
Pokiaľ je súčasťou podniku nehnuteľnosť, k prevodu vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti sa nevyžaduje uzavretie kúpnej zmluvy podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. V tomto prípade bude listinou, na základe ktorej príslušná správa katastra vykoná vklad vlastníckeho práva k prevádzaným nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností, zmluva o predaji podniku. Z tohto dôvodu musí mať zmluva o predaji podniku v časti o prevode nehnuteľností všetky náležitosti ustanovené zákonom č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon). Správa katastra je oprávnená preskúmať platnosť zmluvy o predaji podniku. Najmä je oprávnená preskúmať oprávnenie predávajúceho nakladať s nehnuteľnosťami, ktoré sú súčasťou predávaného podniku, určitosť a zrozumiteľnosť časti zmluvy o predaji podniku upravujúcej prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a existenciu prípadných obmedzení týkajúcich sa týchto nehnuteľností. V súlade s ustanovením § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa v takomto prípade vyžaduje, aby prejavy vôle boli na tej istej listine. Súčasťou predávaného podniku môžu byť tiež listinné cenné papiere. Na prevod vlastníckeho práva k týmto cenným papierom stačí uzavretie zmluvy o predaji podniku.
Dôsledkom prevádzkovania predávaného podniku v čase od uzavretia zmluvy do dňa nadobudnutia jej účinnosti sú neustále zmeny rozsahu a štruktúry jeho majetku, pričom tieto zmeny môžu mať vplyv na jeho kúpnu cenu. Dohoda zmluvných strán o výške kúpnej ceny preto patrí medzi najzložitejšie dojednania v zmluve o predaji podniku. Nie je nevyhnutné, aby bola v zmluve určená presná výška kúpnej ceny. Vzhľadom na ustanovenie § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka stačí, ak je v zmluve dohodnutý spôsob určenia ceny. Netreba však pritom zabudnúť na vyvrátiteľnú právnu domnienku vecného základu určenia kúpnej ceny upravenú v § 482 Obchodného zákonníka. Predpokladá sa, že kúpna cena je určená na základe údajov o súhrne vecí, práv a záväzkov uvedených v účtovnej evidencii predávaného podniku ku dňu uzavretia zmluvy a na základe ďalších hodnôt uvedených v zmluve, pokiaľ nie sú zahrnuté do účtovnej evidencie. Pokiaľ sa zmluvné strany v zmluve o predaji podniku nedohodnú inak, kúpna cena predávaného podniku sa určuje na základe údajov účtovnej evidencie o súhrne vecí, práv a záväzkov predávaného podniku, a to ku dňu uzavretia zmluvy. Ustanovenie § 482 Obchodného zákonníka má dispozitívnu povahu, čo pripúšťa, aby sa účastníci zmluvy o predaji podniku dohodli odchylne alebo jeho použitie vylúčili. Kúpna cena nemusí byť zhodná s výškou čistého obchodného imania podľa účtovnej evidencie predávajúceho. Vzhľadom na rozsah a zložitosť úpravy zmluvy o predaji podniku je vhodné v zmluve dohodnúť deň rozhodujúci pre určenie kúpnej ceny a v prípade, ak zmluva nadobudne účinnosť k neskoršiemu dátumu, aj spôsob jej úpravy v dôsledku zmien účtovnej hodnoty predávaného podniku, ku ktorým dôjde prevádzkovaním podniku v tomto období (napríklad dohoda zmluvných strán o vykonaní ďalšej účtovnej závierky). Druhá veta tohto ustanovenia má povahu špecifickej cenovej doložky. Zákon nevylučuje dohodu zmluvných strán o tom, že aj v takomto prípade sa kúpna cena nemení. Podľa ustanovenia § 482 je kúpna cena určená aj na základe ďalších hodnôt (napríklad obchodné meno spojené s predávaným podnikom, ktoré bude kupujúci používať aj po kúpe podniku), ktoré sú súčasťou predávaného podniku, avšak nie sú zahrnuté v jeho účtovnej evidencii. Ich ocenenie je vecou dohody zmluvných strán. Kúpna cena podniku určená na základe údajov účtovnej evidencie sa v takomto prípade môže zvýšiť o ich hodnotu. Dispozitívnosť ustanovenia § 482 zmluvným stranám umožňuje dohodu o inom spôsobe určenia kúpnej ceny predávaného podniku než na základe údajov jeho účtovnej evidencie.
Ustanovenie § 477 Obchodného zákonníka má kogentný charakter, a preto je vylúčená možnosť, aby sa zmluvné strany dohodli odchylne od tejto úpravy alebo aby jeho použitie vylúčili. Záväzok kupujúceho prevziať záväzky predávajúceho súvisiace s podnikom je podstatnou časťou zmluvy o predaji podniku. Dohoda účastníkov zmluvy o tom, že kupujúci niektoré záväzky predávajúceho, ktoré súvisia s podnikom, neprevezme, má za následok, že takúto zmluvu nemožno považovať za zmluvu o predaji podniku podľa ustanovení § 476 až § 488 Obchodného zákonníka a pre rozpor so zákonom je neplatná (§ 39 Občianskeho zákonníka). Dňom účinnosti zmluvy o predaji podniku na kupujúceho prechádzajú všetky práva a záväzky spojené s predávaným podnikom zo zákona, bez ohľadu na právny dôvod ich vzniku, ich obsah, splatnosť atď. Predovšetkým ide o prechod vlastníckeho práva k veciam, ktoré patria predávajúcemu a slúžia na prevádzkovanie podniku (okamih nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam upravuje odchylne § 483 ods. 3 Obchodného zákonníka), ďalej o prechod všetkých ďalších práv, majetkových hodnôt a záväzkov, ktoré súvisia s podnikom. Vlastnícke právo k veciam, ktoré sú zahrnuté do predaja, prechádza z predávajúceho na kupujúceho účinnosťou zmluvy. Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam prechádza vkladom do katastra nehnuteľností. Na rozdiel od ustanovenia § 477 Obchodného zákonníka (podľa ktorého na kupujúceho prechádzajú všetky práva a záväzky predávajúceho) je ustanovenie § 479 ods. 1 Obchodného zákonníka (upravujúce prechod všetkých práv vyplývajúcich z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva) dispozitívne, strany sa od neho môžu dohodou v zmluve odchýliť alebo jeho použitie vylúčiť. Zmluvou o predaji podniku prechádzajú na kupujúceho všetky práva z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva týkajúce sa podnikateľskej činnosti predávaného podniku. K právam z iného duševného vlastníctva patrí najmä autorské právo. Medzi práva z priemyselného vlastníctva patria najmä práva k patentom, zlepšovacím návrhom, dizajnom, úžitkovým vzorom, ochranným známkam, know-how, obchodnému menu (osobitná úprava je obsiahnutá v § 481 Obchodného zákonníka) a pod. Podľa odseku 1 ustanovenia § 479 Obchodného zákonníka predaj podniku neprerušuje dobu potrebnú na nadobudnutie alebo zachovanie práv vyplývajúcich z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva (napr. pri ochranných známkach). Ustanovenie § 479 ods. 2 Obchodného zákonníka má však kogentnú povahu. Podľa tohto ustanovenia na kupujúceho neprejdú práva z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva, ak by to odporovalo zmluve o výkone práv z duševného vlastníctva (licenčná zmluva, zmluva podľa autorského zákona). Na kupujúceho neprechádzajú ani tie práva, pri ktorých by to odporovalo ich povahe. Sem patria také práva z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva, ktoré majú osobnú povahu. Zmluva o predaji podniku je záväzkovým vzťahom súkromnoprávnej povahy, kde subjekty majú rovné postavenie, a podľa tohto hľadiska je nutné posudzovať i charakter predchádzajúcich práv a záväzkov. Zmluva o predaji podniku zakladá záväzkový vzťah súkromnoprávnej povahy, ktorého subjekty (predávajúci a kupujúci) majú rovnoprávne postavenie. Na kupujúceho teda neprechádzajú povinnosti predávajúceho súvisiace s predávaným podnikom, ktoré sa týkajú napríklad daní, ciel, zdravotného, nemocenského a dôchodkového poistenia, vzťahov k štátnemu rozpočtu a pod. Všeobecnú úpravu postúpenia pohľadávky obsahuje § 524 až § 530 Občianskeho zákonníka. Na tieto ustanovenia odkazuje ustanovenie § 477 ods. 2 Obchodného zákonníka. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s pohľadávkou prechádza na kupujúceho aj príslušenstvo (úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky) a zabezpečenie (napr. záložné právo, ručenie a pod.). Predávajúci je povinný odovzdať kupujúcemu všetky doklady a poskytnúť mu všetky potrebné informácie týkajúce sa prevedených pohľadávok (§ 528 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Za vymožiteľnosť postúpených pohľadávok (t. j. schopnosť veriteľov ich uhradiť) predávajúci kupujúcemu ručí len v prípade, ak sa na to písomne zaviazal, a to len do výšky prijatej odplaty spolu s úrokmi (§ 527 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Významnú odchýlku od všeobecnej úpravy prevzatia dlhu obsiahnutej v § 531 a § 532 Občianskeho zákonníka, ktorá sa pri predaji podniku nepoužije, upravuje § 477 ods. 3 Obch.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe
V prípade predaja stroja fyzickou osobou podnikateľovi, je kľúčové správne posúdiť daňové dôsledky.
Podľa zákona o dani z príjmov, príjem z predaja hnuteľnej veci nie je predmetom dane z príjmu fyzickej osoby, okrem prípadov, ak bola táto vec zahrnutá do obchodného majetku a predáva sa do piatich rokov od jej vyradenia z obchodného majetku. Za hnuteľnú vec sa na účely tohto zákona nepovažuje cenný papier.
Vzhľadom na to, že v tomto prípade fyzická osoba nie je živnostníkom a stroj nebol zahrnutý do obchodného majetku, príjem z predaja stroja by nemal byť predmetom dane z príjmu.
Pre zabezpečenie právnej istoty oboch strán je vhodné uzavrieť kúpno-predajnú zmluvu, ktorá bude obsahovať všetky podstatné náležitosti predaja, ako sú identifikácia predávajúceho a kupujúceho, presný popis stroja, kúpna cena, dátum a miesto uzavretia zmluvy, podpisy oboch strán.
Podnikateľ, ktorý stroj kupuje, vystaví výdavkový pokladničný doklad (VPD) a dá ho podpísať fyzickej osobe, ktorá stroj predáva. Nie je právnou povinnosťou pre fyzickú osobu, ktorá nie je podnikateľom, vystavovať príjmový pokladničný doklad (PPD), hoci to nie je zakázané.
Pri platbe v hotovosti je možné vystaviť príjmový pokladničný doklad, ktorý bude slúžiť ako potvrdenie o prijatí peňazí. V prípade platby bankovým prevodom slúži ako doklad o predaji výpis z bankového účtu.
uzavretá podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka
V ……………………. dňa …………………….
…………………………………………..Podpis predávajúceho
…………………………………………..Podpis kupujúceho
V kontexte predaja stroja je dôležité rozlišovať medzi kúpnou zmluvou a zmluvou o dielo. Ak je predmetom zmluvy len predaj stroja, ide o kúpnu zmluvu. Ak by však predaj stroja bol spojený s jeho úpravou alebo montážou na mieru, mohlo by ísť o zmluvu o dielo. Rozhodujúcim faktorom je, či prevažuje činnosť (úprava, montáž) alebo dodanie veci (stroj).