Zmluva s diablom: Legendy a realita v slovenskej kultúre

Zmluva s diablom je motív, ktorý sa objavuje v rôznych kultúrach a obdobiach. V slovenskej kultúre sa táto téma prejavuje v rôznych formách, od ľudových rozprávok až po moderné umenie. Tento článok sa zameriava na preskúmanie tohto fenoménu v kontexte slovenských speváckych legiend a kultúrnych osobností.

Filmové spracovanie témy

Téma zmluvy s diablom bola spracovaná aj vo filme. Jozef Zachar, významný slovenský režisér a scenárista, nakrútil v roku 1967 film s názvom "Zmluva s diablom". Tento film patrí do zlatého fondu slovenského hraného filmu a získal si uznanie pre svoju tematickú a žánrovú rôznorodosť. Zachar, ktorý zomrel 1. januára vo veku 92 rokov, patril k najplodnejším slovenským režisérom.

Nová scéna a jej prínos k slovenskej kultúre

Nová scéna, druhé divadlo v Bratislave, zohrávala dôležitú úlohu v rozvoji slovenského divadelníctva. Založená v roku 1946, mala dopĺňať repertoár SND a prinášať rôznorodé formy divadelného prejavu. Medzi hlavných iniciátorov vzniku Novej scény patril herec Martin Gregor. Po zrušení činohry v roku 1951 sa divadlo preorientovalo na operetu a hudobnú komédiu. V 60. rokoch sa Nová scéna stala známou uvádzaním amerických muzikálov, ako napríklad "My Fair Lady" a "Fidlikant na streche".

Muzikálová éra a Gizela Veclová

Zlatá éra muzikálu na Novej scéne priniesla na javisko talentovaných hercov a herečky. Gizela Veclová, považovaná za prvú muzikálovú herečku, stvárnila významné úlohy v muzikáloch ako "My Fair Lady" a "Hello Dolly!". Jej strhujúci prejav bol ocenený na festivale v Karlových Varoch. Veclová účinkovala aj v inscenáciách činohry a vo filmoch ako "Zmluva s diablom".

Cyrano z predmestia a slovenská muzikálová tvorba

V 70. rokoch, počas normalizácie, vznikali slovenské muzikály, ako napríklad "Cyrano z predmestia" (1977). Hudbu zložili Marián Varga a Pavol Hammel, texty napísali Kamil Peteraj a Ján Štrasser. Libreto Alty Vášovej prenieslo dej Cyrana z Bergeracu do súčasného prostredia hudobných klubov. Muzikál zožal veľký úspech a stal sa nadčasovým dielom.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Jozef Bednárik a muzikálový rozmach

Jozef Bednárik, divadelný mág, sa v 90. rokoch stal režisérom na Novej scéne. Vytvoril desiatku nezabudnuteľných inscenácií, ako napríklad "Evanjelium o Márii" a "Pokrvní bratia". Bednárik prispel k rozmachu muzikálov na Novej scéne a pomohol divadlu získať podobu muzikálového divadla.

Klub 27: Zmluva s diablom alebo tragická náhoda?

Klub 27 je zoznam známych hudobníkov, ktorí zomreli vo veku 27 rokov za záhadných okolností. Medzi najznámejších členov patria Jimi Hendrix, Brian Jones, Janis Joplin, Jim Morrison a Amy Winehouse. Existuje mnoho teórií o príčinách ich úmrtí, vrátane konšpiračných teórií o zmluve s diablom. Podľa tejto teórie hudobníci uzavreli pakt s diablom, výmenou za talent a slávu, pričom odovzdali svoju dušu vo veku 27 rokov.

Štatistický pohľad a psychologické vysvetlenia

Štatistické štúdie nepreukázali žiadny logický vzorec, ktorý by potvrdzoval zvýšenú úmrtnosť hudobníkov vo veku 27 rokov. Psychológovia však ponúkajú vysvetlenia, ako napríklad pocit vyhorenia a straty motivácie po dosiahnutí slávy a úspechu. Iní hovoria o psychologických problémoch, ktoré vedú k samovražde.

Ďalšie významné osobnosti slovenskej kultúry

Okrem spomínaných umelcov existuje mnoho ďalších osobností, ktoré prispeli k rozvoju slovenskej kultúry. Medzi nich patrí:

• Prekladateľ a arabista: Arabista16. 2. 1931 Trnava20. 6. 2000 Praha (pochovaný Litomyšl)Narodil sa v Trnave v rodine stredoškolského profesora, ktorá sa v roku 1935 presťahovala do Pardubíc. Jeho záujem o arabčinu a arabský svet sa začal už na strednej škole v Pardubiciach. Vyštudoval Filozofickú fakultu UK v Prahe, odbory čeština, ruština a arabčina. V r. 1959 - 1972 pôsobil v Orientálnom ústave Československej akademie věd v Prahe. Počas tohto obdobia prednášal aj severoafrickú literatúru a tuagerský jazyk na Karlovej univerzite. V r. 1968 - 1970 pôsobil aj ako hosťujúci profesor na Seminári pre arabské a islamské štúdiá na Univerzite v Münsteri. Počas obdobia normalizácie bol v r. 1973 z politických dôvodov, kvôli jeho protestom proti sovietskej okupácii, prepustený z Orientálneho ústavu. Do ústavu sa vrátil až v r. 1990, kedy bol rehabilitovaný a stal sa jeho riaditeľom. Bol členom akademickej rady Akademie věd. Od r. 1994 bol šéfredaktorom periodika Akademický bulletin, od r. 1998 časopisu Nový Orient. Popredný znalec a propagátor modernej arabskej literatúry severnej Afriky, erudovaný prekladateľ. Vedel nielen dobre francúzsky a arabsky, ale ovládal aj tuáregčinu, berberčinu a kabyľčinu. O jeho plodnej práci svedčia desiatky prekladov, nielen veľkých literárnych diel, ale aj rozprávok. Je autorom mnohých vedeckých a odborných prác doma i vo svete. Stal sa veľkým popularizátorom arabskej literatúry a kultúry. Preklady: Blázon a iné paraboly, Zakliaty sultán - arabské rozprávky, Morská víla a iné rozprávky, Moderné alžírske poviedky a iné.
• Hudobná kritička, klaviristka, rozhlasová redaktorka a novinárka:27. 10. 1931 Trnava4. 1. 2001 BratislavaMaturovala na košickom gymnáziu, študovala v Košiciach na Vyššej hudobnej škole hru na klavír. Krátko pôsobila ako učiteľka klavíra, v roku 1952 začala pracovať v košickom štúdiu Československého rozhlasu a o rok neskôr prešla do Bratislavy, kde pôsobila v rozhlase ako hudobná redaktorka. Tvorkyňa mnohých estrádnych programov a vysielaní o vážnej hudbe, autorka rozhovorov s tvorcami a interpretmi vážnej hudby. V roku 1976 odišla pracovať do týždenníka Slovenka a naďalej sa venovala propagácii domácej a zahraničnej klasickej i novej hudby a hudobného života.
• Keramik, sochár a dizajnér:7. 11. 1925 Malé Leváre28. 9. 1999 TrnavaŠtudoval na Štátnej slovenskej odbornej keramickej škole v Modre s kachliarskym a tehliarskym oddelením (1942-1944), na Vyššej škole umeleckého priemyslu (1946 - 1950) a na Vysokej škole výtvarných umení (1950 - 1954) v Bratislave u profesorov Jozefa Kostku, Rudolfa Pribiša a Fraňa Štefunka na oddelení sochárstva. Už počas štúdia na vysokej škole začal experimentovať s tvorbou úžitkovej keramiky. Keramické materiály sa stali hlavným vyjadrovacím prostriedkom pre jeho široký umelecký záber. Priestor pre tvorbu našiel krátko po ukončení školy v Trnave, kde v jeho vlastnom ateliéri vznikli takmer všetky jeho diela. Od roku 1952 bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, od roku 1990 členom Slovenskej výtvarnej únie a Asociácie výtvarných umelcov užitého umenia a desingu. Venoval sa tvorbe úžitkovej a dekoratívnej keramiky. Svoje diela vystavoval na šiestich samostatných výstavách, na mnohých kolektívnych výstavách na Slovensku i v zahraničí a výtvarne dotvoril architektonické objekty vo viacerých slovenských mestách. Nikdy nepodliehal módnym trendom. Jeho tvorba sa vyznačuje čistými líniami a čistou farebnosťou, v ktorej prevláda biela, červená, modrá, žltá a efekt kovovej glazúry. Jeho práce sa nachádzajú napr. v zbierkach Slovenskej národnej galérie Bratislava, Západoslovenského múzea Trnava, Záhorskej galérii Senica, Galérii Jána Koniarka v Trnave, Galérii Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne, Novohradskom múzeu a galérii Lučenec, v súkromných zbierkach doma i v zahraničí. Patril k najvýraznejším osobnostiam slovenskej keramickej tvorby druhej polovice 20. storočia.
• Psychológ, umelec, vynálezca, fotograf a filmový pracovník:14. 10. 1907 Madunice25. 10. 1990 Burbank, Illinois (USA)Študoval na gymnáziu v Nitre, psychológiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Absolvoval študijné pobyty v Berlíne, Paríži a Londýne. V r. 1938 získal titul PhDr. Od mladosti prejavoval záujem o fotografiu a film. Vydal knihu Film a škola (1937), v ktorej sa podrobne zaoberá nielen technickými, ale aj estetickými problémami filmu, psychologickými a pedagogickými momentmi filmového vyučovania. Nakrútil prvý slovenský farebný film Niekoľko perál slovenského folklóru. Pre Školfilm nakrútil snímku Výlet do Tatier (1942) a farebný národopisný film Ždiar (1943). Prispieval do časopisu Školfilmu. S Karolom Plickom stál pri zrode FAMU v Prahe. Pôsobil ako riaditeľ Psychotechnického ústavu a súčasne učiteľ dejín filmu na ŠUP, v r.1940 - 1942 riaditeľ Školfilmu v Bratislave, v r. 1945 - 1946 zástupca splnomocnenca vo Filmovom ústave v Prahe, od r. 1947 riaditeľ filmovej spoločnosti Slofis v Bratislave. V r. 1949 emigroval do Brazílie, kde uverejňoval aj astronomické štúdie a podal niekoľko patentov. V r. 1964 sa s rodinou presťahoval do USA. Tu sa venoval technike filmu, zaostril kameru na stereoskopické snímanie a projektor na stereoskopické premietanie, písal štúdie o ortostereoskopii.
• Jazykovedkyňa a vysokoškolská pedagogička: Betáková, Valéria doc. PhDr. jazykovedkyňa, vysokoškolská pedagogička28. 9. 1920 Hlohovec1. 8. 1990 BratislavaŠtudovala na gymnáziu v Trenčíne, slovenčinu a nemčinu na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave, ruštinu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave.Pôsobila na stredných školách a na gymnáziu v Prievidzi a Hlohovci, kde začínala ešte v rokoch 2. svetovej vojny a na ekonomických školách v Trenčíne a v Bratislave, kde pôsobila v povojnových rokoch. V rokoch 1956 - 1961 pracovala ako odborná asistentka na Vyššej pedagogickej škole v Bratislave, v rokoch 1961 - 1978 na Pedagogickej fakulte UK v Trnave.Popredná predstaviteľka slovenskej lingvodidaktiky a metodiky vyučovania slovenčiny. Autorka a spoluautorka viacerých učebníc slovenského jazyka pre základné a vysoké školy. Venovala sa aj prekladateľskej činnosti.V rokoch 1966 - 1972 predsedníčka pobočky Združenia slovenských jazykovedcov pri SAV v Trnave, v rokoch 1972 - 1973 členka výboru Združenia slovenských jazykovedcov pri SAV. V roku 1969 členka redakčnej rady pre vydávanie metodickej literatúry pri Slovenskom pedagogickom nakladateľstve v Bratislave, v roku 1968 členka odbornej komisie pre slovenský jazyk a literatúru pri Výskumnom ústave pedagogickom v Bratislave, v rokoch 1969 - 1970 členka odbornej komisie Ministerstva školstva SSR pre posúdenie a schválenie novej koncepcie slovenského jazyka v základnej škole, v rokoch 1970 - 1978 členka odborno-metodickej edičnej komisie Ministerstva školstva SSR pre schvaľovanie vysokoškolskej študijnej literatúry v odbore slovenský jazyk a literatúra, od roku 1971 členka komisie pre obhajobu kandidátskych dizertačných prác vo vednom odbore teória vyučovania slovenského jazyka, v rokoch 1971 - 1975 členka odbornej predmetovej komisie Ministerstva školstva ČSR pre vyučovanie materinského (slovenského) jazyka a literatúry v základnej škole, v rokoch 1984 - 1987 predsedníčka komisie, v rokoch 1975 - 1978 členka edičnej rady Univerzity Komenského v Bratislave.
• Historik umenia, pedagóg, súdny znalec a bábkar:Siváček, Vladimír PhDr. PaedDr. historik umenia, pedagóg, súdny znalec v oblasti výtvarného umenia, ochotnícky bábkar9. 9. 1942 Trnava31.08.2005 Veľký KrtíšZákladnú školu navštevoval v rodnom meste. Po ukončení povinnej školskej dochádzky študoval na JSŠ v Trnave. V štúdiu pokračoval na Pedagogickej fakulte UK, ktorú ukončil štátnou záverečnou skúškou v odbore slovenský jazyk - dejepis. Po vojenskej základnej službe pôsobil ako pedagóg. Pracoval v Krajskom dome detí a mládeže v Trnave, kde začal pracovať s bábkarskými súbormi. Diaľkové štúdium na DAMU Praha odbor bábková réžia ukončil v roku 1973. V r. 1976 -1990 bol riaditeľom Galérie J. Koniarika v Trnave. Po vykonaní rigoróznej skúšky v r. 1981 získal titul doktora pedagogiky. V roku 1987 obhájil kandidátsku dizertačnú prácu a v roku 1989 získal titul doktor filozofie. Pracoval ako súdny znalec pre odbor umelecké diela - odvetvie umenie výtvarné. Bol členom spoločnosti SAV a členom organizácie UNION INTERNATIONALE DE LA MARIONNETTE (Medzinárodný zväz bábkárov) so sídlom vo Francúzsku a od r. 2004 čestným členom UNIMA. V r. 1993-2004 vykonával funkciu riaditeľa múzea v Modrom Kameni, ktoré v r. 1995 reprofiloval na špecializované pracovisko s celoslovenskou pôsobnosťou na Múzeum bábkarských kultúr a hračiek hrad Modrý Kameň. Venoval sa dejinám výtvarného umenia trnavského regiónu, napísal prácu Výtvarní umelci Trnavského okresu (1980), Dejiny Trnavy - časť Výtvarné umenie 20. storočia v Trnave (1983), Pútnik životom: P. Teodor Jozef Tekel františkán - akad. maliar (2001), Medailér W.
• Literát a predseda Zväzu politických väzňov: literát, predseda Zväzu politických väzňov pre Trnavský kraj8. 7. 1945 Trnava26. 3. 2015 TrnavaZákladnú aj strednú školu navštevoval v Trnave. Od 18-tich rokov pracoval na železnici. Zo začiatku ako sprievodca, neskôr vlakvedúci. Ako mladík začal písať poviedky a fejtóny, ktoré uverejňoval v časopise Železničiar. Zapojil sa do súťaže vyhlásenej Ústredným kultúrnym domom železničiarov v Prahe, kde získal druhé miesto. Aj v ďalšej súťaži, vypísanej Československým rozhlasom v Bratislave, sa umiestnil na poprednom mieste. Pracoval ako redaktor časopisu Železničiar. Neskôr sa zamestnal ako majster v Atómových elektrárňach Jaslovské Bohunice. Do závodného časopisu písal poviedky a fejtóny. V roku 1983 bol zatknutý a v roku 1985 vo vykonštruovanom procese odsúdený za údajné podvracanie republiky na dva roky väzenia. Bola mu zakázaná vydavateľská činnosť. Na sklonku roka 1989 sa vrátil na bratislavskú železničnú stanicu, od roku 2003 pracoval vo funkcii vlakvedúceho na rýchlikoch i osobných vlakoch.Jeho veľkou vášňou bola literárna tvorba, ktorej sa popri svojej práci aktívne venoval po celý život. Výsledkom sú zbierky básní Ľudská neľudskosť a autobiografické publikácie Podvratník a Nežná revolúcia potkanov, v ktorých opisuje útrapy vo väzniciach a prenasledovanie normalizačným režimom v osemdesiatych rokoch 20. storočia. Spomína však aj na veselé či vážne príhody zo svojho života v dvoch dieloch Spomienky starého Trnavčana.Osobitné miesto v živote Vojtecha Ottmara tvorili aktivity pre politických väzňov, ktorým venoval veľa času i úsilia. Ako člen a vedúci trnavskej pobočky ZPKO dlhé roky bojoval za to, aby sa pamiatka obetí komunistického režimu dôstojne pripomínala.
• Biskup, náboženský spisovateľ a národný pracovník:Biskup, náboženský spisovateľ, cirkevný hodnostár, národný a osvetový pracovník,prvý apoštolský administrátor Apoštolskej administratúry v Trnave27. 6. 1870 Vrbové29. 6. 1947 Trnava, poch. VrbovéĽudovú školu navštevoval vo Vrbovom, na gymnáziách študoval v Trnave, Ostrihome a v Bratislave, maturoval v Trnave, štúdium teológie absolvoval na univerzite vo Viedni.Za kňaza bol vysvätený 21. septembra 1893. Po štúdiách bol kaplánom v Topoľčanoch, Smoleniciach, Bojnej a v Bratislave - Blumentáli. 15. februára 1899 bol vymenovaný za farára do Dubovej pri Modre. Potom pôsobil v Ludaniciach. 29. mája 1922 ho pápež Pius XI. vymenoval za administrátora novozriadenej Trnavskej apoštolskej administratúry, ktorá bola vytvorená z tej časti Ostrihomského arcibiskupstva, ktoré sa stalo súčasťou ČSR. Biskupskú vysviacku prijal v Trnave 14. júna 1925 z rúk pražského arcibiskupa Františka Kordáča. V r. 1936 stál pri otvorení Rímskokatolíckej bohosloveckej fakulty UK v Bratislave. V r. 1938 sa pričinil o zriadenie Biskupského gymnázia v Trnave. Vo svojom rodisku vo Vrbovom dal v r. 1930 vybudovať kláštor premonštrátok a ďalší z jeho iniciatívy vznikol v Dvorníkoch pri Hlohovci. Po druhej svetovej vojne sa zaslúžil o obnovenie vydávania časti katolíckej tlače, najmä Katolíckych novín, náboženskými úvahami a príležitostnými článkami už pred rokom 1918 prispieval do náboženských periodík Duchovný pastier, Posol Božského Srdca Ježišovho, Pútnik svätovojtešský a iné. Jeho najhodnotnejšie príspevky vyšli v 2-zväzkovej nábožensko-filozofickej práci (1943 - 1944). Trnavskú apoštolskú administratúru viedol až do svojej smrti. Jeho životným krédom bolo heslo „S láskou za pravdu“ (Pro veritáte - cum caritáte).V r. 2010 mu bolo za rozvoj vzdelanosti a upevňovanie náboženského života na území Slovenska in memoriam udelené Čestné občianstvo TTSK. Na jeho pamiatku sa v r. 2010 trnavský arcibiskup Róbert Bezák rozhodol udeľovať Cenu biskupa Pavla Jantauscha. Jeho meno nesie vo svojom názve Arcibiskupské gymnázium v Trnave.V Západoslovenskom múzeu v Trnave - na prvom poschodí Domu hudby Mikuláša Schneidera Trnavského je od roku 2016 vystavená unikátna nábytková zostava z jeho pozostalosti. Nábytok do múzea daroval jeho príbuzný Ing. František Gregor z Košíc. Bol vyrobený piešťanským stolárom Vojtechom Novotným v tridsiatych rokoch 20.
• Vysokoškolský pedagóg:Vysokoškolský pedagóg25. máj 1920 Veľaty21. február 1975 TrnavaV roku 1941 ukončil štúdium na Štátnej učiteľskej akadémii v Prešove a začal svoju učiteľskú činnosť ako riaditeľ národnej školy vo Valkovciach. Postupne pôsobil ako učiteľ a riaditeľ meštianskej školy, učil na strednej všeobecnovzdelávacej škole, bol riaditeľom Strednej všeobecnovzdelávacej školy v Trnave, okresným školským inšpektorom a vedúcim odboru školstva. Po ukončení štúdia na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave pôsobil ako stredoškolský profesor pedagogiky na Pedagogickej škole v Trnave. V roku 1959…

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

tags: #zmluva #s #diablom #spevaci #legendy