Nová Éra v Slovensko-Maďarskej Spolupráci: Zmluvy a Iniciatívy Pre Lepšiu Budúcnosť

Slovensko a Maďarsko, dve susediace krajiny s bohatou spoločnou históriou, prechádzajú obdobím intenzívnej spolupráce v rôznych oblastiach. Od historických zmlúv, ktoré položili základy vzájomných vzťahov, až po súčasné iniciatívy zamerané na zlepšenie cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, obe krajiny sa snažia budovať silnejšie a prosperujúcejšie partnerstvo.

Historický Kontext Slovensko-Maďarských Vzťahov

Slovensko a jeho štátoprávni predchodcovia majú Paríž a jeho okolie vo svojich spomienkach zaradené do príjemných súvislostí. Dokonca trikrát! V rokoch 1920, 1947 a 1995 sa v tomto meste kládli základy nových vzťahov Slovákov a Maďarov.

Trianonská Zmluva (1920)

Prvýkrát to bolo v roku 1920, keď bola podpísaná mierová zmluva s Maďarskom, ktorá pre Slovensko znamenala faktické uznanie slovenského práva na svoju štátoprávnu existenciu. Zároveň treba odmietnuť maďarskú interpretáciu o vraj trianonskom diktáte, ktorý znamenal nespravodlivé „roztrhanie“ maďarského štátu. Uhorsko nebol maďarský štát, len vládnuca maďarská trieda chcela dosiahnuť takýto cieľ. Po rakúsko-uhorskom (maďarskom) vyrovnaní v roku 1867 sa maďarizačný tlak premenil na doslova kultúrnu genocídu Nemaďarov, predovšetkým Slovákov. V maďarskej národnej spoločnosti sa vytvorilo presvedčenie, že len maďarstvo je život a toto sa vštepovalo (a vštepuje) do ďalších generácií. Aj v náboženstve boh bol v prvom rade bohom Maďarov. Láska k (maďarskej) vlasti sa nezakladala na úspešnom sociálno-ekonomickom rozvoji spoločnosti, ale výlučne na imaginárnych prednostiach „maďarstva“ a „maďarského“. Rezíduá takéhoto prístupu pretrvávajú v maďarskej politike dodnes. Osobitne vo vzťahu k Slovensku. Maďarské zmierenie s rozpadom Uhorska v roku 1918 bolo minimálne, maďarské vojská museli byť zo slovenského územia vytlačené silou, nasledujú štrajky a bojkoty proti novej (česko-slovenskej) moci. Jar a leto 1919 sa nesie v znamení revolučnej invázie vojsk Bélu Kúna a až po viac ako poldruha roku po porážke, v júni 1920 Maďarsko podpisuje mierovú dohodu, aj to „druhosledovými“ ministrami a s krajnou nechuťou. Práve mierová dohoda - prenesene nazývaná Trianon - určuje kvalitu vzájomných slovensko-maďarských vzťahov dodnes. Na slovenskej strane je považovaná za modus vivendi dobrého spolužitia, na strane maďarskej za prekážku naplňovania maďarského „poslania“.

Typickým príkladom správania dotknutých strán v období rokov 1920 až 1938 je dôsledné maďarské sledovanie všetkých možných i nemožných indícií, ktoré podľa nich znamenajú protimaďarskú aktivitu. Napríklad roľnícka kolonizácia (aj) južného Slovenska na základe pozemkovej reformy znamená vraj snahu po zmene etnických pomerov. Pritom v Maďarsku v horthyovskom období v centre pozornosti stála „svätá vec maďarizácie“ (po slovensky: zmena etnických pomerov) uskutočňovaná aj spôsobmi takými „malichernými“, ako je násilná zmena priezvisk a (aj dnes Maďarmi) „ospevovaná idyla ničím nerušeného rozkvetu slovenského živlu v Békešskej Čabe v 20-tych a 30-tyh rokoch minulého storočia bola narušovaná rôznymi represiami zo strany orgánov maďarskej štátnej moci, prenasledovaním ľudí, ktorí organizovali slovenské ochotnícke divadlá, slovenské jazykové kurzy a udržiavali kontakty s materskou krajinou, ba zo strany štátu úplne cynickým spôsobom za prejavenie svojej slovenskosti naši Slováci museli znášať aj finančné tresty o. i. prispievaním na tzv. revizijný fond?“[1] Uvedená politika zostávala bez náležitej československej odpovede. Nečudo, že po nástupe Hitlera k moci aj Maďarsko vytušilo možnosti „nápravy trianonskej krivdy“ a vzťahy k Česko-Slovensku po podpise „Mníchova“ sa jednostranne vyvíjali podľa želania maďarskej strany. Nespravodlivú, aj z etnickej stránky, Viedenskú arbitráž, v rýchlom slede sprevádza vyhnanie kolonistov či agresívna „malá vojna“ v marci 1939 spolu s okupáciou ďalších území Slovenska, ktoré už ani neobývali príslušníci maďarskej národnostnej menšiny. Novým prvkom vo vzájomných vzťahoch sa stáva princíp reciprocity, ktorý sa ukázal v tom čase relatívne efektívny z hľadiska obhajoby slovenských záujmov v Maďarsku. Treba však poznamenať, že v „arbitrážnom“ Maďarsku slovenská menšina zosilnela: z okupovaných južných a východných území Slovenska, z Podkarpatska a najmä z Báčky, čo významne pomáhalo aktívnemu slovenskému životu. I keď v pôvodnom Maďarsku už boli v tom čase slovenské prejavy už hodne obmedzené. Aj toto Maďarsko pokračovalo v nekompromisnej maďarizačnej politike. Známe sú protislovenské vystúpenia maďarských žandárov s tragickými následkami v Šuranoch na Vianoce 1938 a v obci Čechy na Tri krále 1939.

Parížska Mierová Zmluva (1947)

Maďarsko, ako spojenec fašistického Nemecka, prehralo druhú svetovú vojnu a hranice sa vrátili pred Mníchov. Platnosť pôvodnej mierovej zmluvy z roku 1920 deklaruje parížska mierová zmluva z roku 1947. Pri posudzovaní dodržiavania predchádzajúcej trianonskej zmluvy československou stranou V. Clementis v roku 1946 konštatoval: „Maďarská menšina mala v Československu nielen všetky občianske práva, ale nadto ešte národnostné nadpráva. (…) a lepšiu situáciu sociálnu, akú mali Maďari v samotnom Maďarsku.“ Opačne, maďarská strana svoje záväzky z mierovej dohody nedodržiavala. „už sama príslušnosť k slovenskej národnosti znamenala u nich diskrimináciu. (…) Slováci v Maďarsku nemali ani jedinú školu (…) Slováci v Maďarsku nemali ani jedného poslanca.“ A čo je najdôležitejšie, „podľa archívov ženevskej Spoločnosti národov (…) najviac sťažností v menšinových otázkach bolo vznesené proti Československu zo strany maďarskej menšiny, ale ani jedna sťažnosť zo strany Československa, resp. Spojenci potvrdili správnosť svojho rozhodnutia po prvej svetovej vojne. Vystúpenia V. Clementisa z tých čias v Národnom zhromaždení, na parížskych mierových rokovaniach a iných dvoj- a viacstranných stretnutiach predstavujú novú, viac sebavedomú a ucelenú koncepciu (česko)slovenskej politiky vo vzťahu k Maďarsku. Určitou zaujímavosťou je, že vtedy realizovaný posun československo-maďarskej hranice na petržalskom predmostí, kde boli k Československu pripojené tri dediny (Jarovce, Rusovce a Čunovo), umožnil v roku 1992 realizovať variant C náhradného riešenia pri výstavbe vodného diela Gabčíkovo.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Vo vzájomných vzťahoch nastalo obdobie, ktoré sa na maďarskej strane často označuje ako obdobie reslovakizácie či obdobie tzv. Benešových dekrétov. Pritom to, čo sa nazýva Benešovými dekrétmi, je objektívne vyrovnanie s Viedenskou arbitrážou a následnou vojenskou agresiou Maďarska. Benešove dekréty nie sú začiatok pokrivenosti slovensko-maďarských vzťahov. Ten treba hľadať predovšetkým v nedodržiavaní mierovej zmluvy z Versailles z 1920 maďarskou stranou. Následne, obranné opatrenia Československa, neskôr Slovenska (niekedy nie najvhodnejšie volené, ale oprávnené) sa vydávajú za porušovanie európskych zásad spolužitia. Permanentné odmietanie, resp. nerešpektovanie základných slovensko-maďarských zmlúv je súčasťou maďarskej politiky dodnes. Uvedený trend pokračoval aj počas spoločných „ľudovodemokratických“ či „socialistických“ politických režimov v oboch krajinách. Po roku 1989 etnicky či nacionalisticky motivované prístupy prepukli naplno na obidvoch stranách. V poslednom období federácie sa ukázala potreba novej základnej zmluvy s Maďarskom. Treba však prihliadať aj na prichádzajúcu zmenu štátoprávneho postavenia Slovenska.

Zmluva o Dobrom Susedstve a Priateľskej Spolupráci (1995)

Slovensko-maďarské vzťahy sa ako vzťahy dvoch zvrchovaných subjektov medzinárodného práva začínajú 1. januára 1993. Ale už od novembra 1989 sa začína formovať suverénna slovenská zahraničná politika a formuje sa aj vzťah k Maďarsku. Ako konštatuje štúdia z projektu Ústavu medzinárodných vzťahov v Prahe[4] „zbližovanie slovensko-maďarských záujmov komplikujú rozdielne typy reflexie a sebareflexie a na maďarskej strane prevažuje pocit veľkého národa, na základe ktorého sa stotožňujú uhorské dejiny s maďarskými. Text medzištátnej zmluvy medzi ČSFR a MR bol v podstate hotový už na jeseň 1991, keď sa mala podpisovať na krakovskom visegrádskom summite. Maďarská strana sa na poslednú chvíľu pokúsila do neho vsunúť pasáž o menšinách a odsúdení košického vládneho programu (podľa maďarskej interpretácie - princípu kolektívnej viny). Z podpisu zišlo. Až premiéri samostatného Slovenska a Maďarska Vladimír Mečiar a Gyula Horn podpísali Zmluvu o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou 19. marca 1995 v Paríži. Tretia (základná) slovensko-maďarská zmluva a opäť podpísaná v Paríži! Platnosť nadobudla 15. mája 1996. Zmluva obsahuje asi v štvrtine svojho textu pasáže o menšinách (Maďarsko si presadilo svoje) a robí rámec novodobým slovensko-maďarským vzťahom dodnes. „Zmluva je kompromis (…) Zmluva dvoch strán nemôže mať víťaza, aj keby to zvonku tak vyzeralo. „Vyriešila“ dve traumy, ktoré tu pôsobia dávno, ale za posledných päť rokov eskalovali priam enormne: otázku menšín a otázku hraníc“.[5] „Vyriešila“, ale len dočasne. Podľa maďarského presvedčenia môže byť vyriešená otázka maďarskej národnostnej menšiny uspokojivo len v prípade jej uznania za „partnerský“ národ. Čo znamená spravovanie života a vecí spoločných Maďarov na Slovensku v maďarskom „partnerskom duchu“? Nezávisle od slovenského štátoprávneho prostredia! Základná zmluva - ako požiadavka zmluvných strán i Európy - bola dohodnutá, ale slovensko-maďarské vzťahy ďalej tiekli svojimi slovenskými či maďarskými jarkami.

Súčasné Iniciatívy a Spolupráca

Cezhraničná Zdravotná Starostlivosť: Nová Zmluva s Maďarskom

Nová dohoda s Maďarskom by pomohla zjednodušiť prevoz pacientov z južných častí Slovenska do bližších nemocníc, ktoré sú však za hranicami. Záchranná služba takúto možnosť víta, pri závažnom stave pacienta rozhoduje totiž čas. Vláda SR chce preto uzavrieť zmluvu medzi Slovenskom a Maďarskom o poskytovaní cezhraničnej záchrannej služby. Podobnú dohodu už máme aj s Rakúskom.

Prezident Peter Pellegrini v stredu (19. 2.) v Komárne oznámil, že text tejto zmluvy už bol odovzdaný maďarskej strane. „V krátkej dobe očakávam, že ak všetko pôjde v poriadku, budú môcť záchranné zložky alebo naše vozidlá záchrannej služby sanitky poskytovať prvotnú zdravotnú starostlivosť na území Maďarska a opačne,“ vyhlásil.

Záchranári takúto dohodu vítajú. „Väčšina ľudí, ktorí tu žijú, sú vo väčšine bilingválni a tým pádom sa dohovoria,“ uviedol Brna. Záleží podľa neho aj na závažnosti stavu pacienta, „kde rozhoduje čas“. „Vtedy ho potrebujeme dostať do najbližšieho zdravotníckeho zariadenia,“ dodal.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

„Ak by sa naozaj cezhraničná spolupráca dostala až na takú úroveň, že vieme odviezť pacienta do maďarskej nemocnice, ak je táto lepšia alebo bližšia, tak by to bol rozhodne krok vpred pre pacienta,“ uviedol riaditeľ záchrannej zdravotnej služby ZaMED Matej Polák. „To znamená systému, kde by dokonca pacienti z Komáromu alebo z ďalšieho okolia na maďarskej strane mohli využívať kapacity slovenskej komárňanskej nemocnice,“ vysvetlil.

O takejto spolupráci sa aktuálne diskutuje aj s Českou republikou. „Na tomto veľmi aktívne pracujeme,“ uviedol minister zdravotníctva Kamil Šaško. Dodal, že v marci budú na túto tému diskutovať v rámci modelu V4 počas poľského predsedníctva na neformálnom zasadnutí ministrov zdravotníctva.

Príklad z Praxe: Situácia v Štúrove

Predstavte si situáciu, že ste v Štúrove, zraníte sa a potrebujete sa rýchlo dostať do najbližšej nemocnice. Tá je v okresnom meste v Nových Zámkoch, a teda vzdialená 50 kilometrov. Bližšia je však v maďarskom Ostrihome.

„Ak by sme mali ísť čisto do slovenského, len kvôli tomu, že zasahujeme na slovenskom území, môže to toho pacienta stáť aj život alebo kvalitu jeho zdravia,“ hovorí záchranár záchrannej zdravotnej služby ZaMED Patrik Brna.

Ďalšie Medzinárodné Zmluvy a Dohody

Zmluva o Policajnej Spolupráci

Slovenská republika je tiež stranou Zmluvy medzi Belgickým kráľovstvom, Nemeckou spolkovou republikou, Španielskym kráľovstvom, Francúzskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Holandským kráľovstvom a Rakúskou republikou o prehĺbení cezhraničnej spolupráce, predovšetkým v boji proti terorizmu, cezhraničnej trestnej činnosti a nelegálnej migrácii (Prüm, 27. mája 2005) (oznamuje, že 5. decembra 2006 bola podpísaná 2. zmluva s Maďarskom proti organizovanej trestnej činnosti podpísaná 2. mája 2007 č. 248/2007 Z.z.).

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas so zmluvou uznesením č. z 18. júna 2015 a rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. Prezident Slovenskej republiky ratifikoval zmluvu. Zmluva nadobudla platnosť 1. novembra 2015 v súlade s článkom 11 ods.

Táto zmluva upravuje rôzne aspekty policajnej spolupráce, vrátane:

• Článok 1 ods. 1: Definície pojmov.
• Článok 1 ods. 2: Spoločné operácie.
• Článok 1 ods. 6: Vzájomná pomoc.
• Článok 1 ods. 7: Výmena informácií.
• Článok 1 ods. 8: Cezhraničné sledovanie.
• Článok 2 ods. 1: Spolupráca v oblasti boja proti terorizmu.
• Článok 4 ods. 2: Využívanie spoločných databáz.
• Článok 5 ods. 4: Jazykové požiadavky (maďarský jazyk a anglický jazyk).
• Článok 12 ods. 1: Ochrana osobných údajov.
• Článok 12 ods. 2: Zodpovednosť za škodu.
• Článok 12 ods. 7: Riešenie sporov.
• Článok 13 ods. 3: Zmena zmluvy.
• Článok 13 ods. 4: Platnosť zmluvy.
• Článok 13 ods. 5: Výpoveď zmluvy.
• Článok 19 ods. 1: Cezhraničná spolupráca v pohraničných oblastiach.
• Článok 19 ods. 5: Spolupráca v oblasti ochrany životného prostredia.
• Článok 24 ods. 4: Finančné aspekty spolupráce.
• Článok 38 ods. 3: Ratifikácia zmluvy.

Ochrana Osobných Údajov

Všetky formy spolupráce musia byť v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov.

tags: #zmluva #s #madarskom #text