
Manažérska zmluva je v praxi často používaný, no právne nedefinovaný inštitút. Tento článok sa zameriava na komplexný pohľad na manažérsku zmluvu, jej charakteristické znaky, rozdiely medzi obchodnoprávnou a pracovnoprávnou úpravou, a praktické aspekty jej využitia. Cieľom je poskytnúť čitateľovi ucelený prehľad o tejto problematike, a to od základných definícií až po špecifické situácie, s ktorými sa možno v praxi stretnúť.
Fyzické osoby môžu vykonávať odplatnú prácu na základe pracovnoprávnych predpisov alebo v súlade s normami obchodného práva. Rozhodujúce je, či sa právny vzťah riadi Zákonníkom práce alebo Obchodným zákonníkom, čo má vplyv na postavenie zmluvných strán, rozsah ich práv a povinností, ako aj zodpovednosť za škodu.
Kľúčovým kritériom pre určenie, či sa jedná o pracovnoprávny alebo obchodnoprávny vzťah, je definícia závislej práce. Podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce sa za závislú prácu považuje práca vykonávaná v podriadenosti zamestnanca zamestnávateľovi, osobne pre zamestnávateľa, podľa jeho pokynov, v jeho mene, za mzdu alebo odmenu, v pracovnom čase, na náklady a zodpovednosť zamestnávateľa, pričom ide prevažne o opakovanie určených činností.
V praxi sa často stretávame so zmluvami označovanými ako manažérske zmluvy. Teória a prax ich považujú za zmluvy uzatvárané podľa predpisov obchodného alebo pracovného práva. Zákonník práce pojem "manažér" nedefinuje, ale § 9 ods. 3 obsahuje definíciu "vedúceho zamestnanca".
Žiaden zákon na Slovensku neobsahuje legálnu definíciu manažérskej zmluvy. Najvyšší súd SR sa o definíciu pokúsil a uviedol, že „manažérska zmluva je osobitným, nepomenovaným typom zmluvy, ktorej obsahom sú niektoré pracovnoprávne záväzky, ale aj záväzky prekračujúce rámec pracovného práva“. Aplikačná prax pre pracovnú zmluvu s manažérom - vedúcim zamestnancom používa pojem manažérska zmluva.
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
Manažérska zmluva sa riadi Zákonníkom práce, ak manažér riadi podriadených zamestnancov, jeho práca spĺňa znaky závislej práce a vykonáva prácu podľa pokynov zamestnávateľa v jeho podriadenosti. V takom prípade ide o závislú prácu v pracovnom pomere založenom pracovnou zmluvou. S manažérmi, ktorí nevykonávajú pôsobnosť štatutárneho orgánu, sa spravidla uzatvára pracovná zmluva, ktorá okrem práv a povinností vedúceho zamestnanca podľa § 82 Zákonníka práce môže obsahovať aj výhody plynúce z manažérskej funkcie (napr. trinásty, štrnásty plat, služobné vozidlo, notebook) a iné podmienky.
Pracovná zmluva uzavretá s manažérom, resp. vedúcim zamestnancom, by mala obsahovať špecifické ustanovenia, ktoré zohľadňujú jeho postavenie a zodpovednosť.
V súlade s § 43 ods. 1 Zákonníka práce musí pracovná zmluva obsahovať podstatné náležitosti, ako sú:
Okrem obligatórnych náležitostí je možné v pracovnej zmluve dohodnúť aj ďalšie podmienky, ktoré sú pre obe strany dôležité. Medzi ne patria napríklad:
Vzhľadom na absenciu zákonnej definície manažérskej zmluvy neexistuje jednotný vzor. Obsah zmluvy závisí od konkrétnych potrieb a dohody zmluvných strán. Dôležité je, aby zmluva jasne definovala práva a povinnosti manažéra, rozsah jeho právomocí, zodpovednosť, ako aj podmienky odmeňovania a prípadné ďalšie benefity.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Vzhľadom na neistý vývoj v kolektívnom vyjednávaní o Kolektívnej zmluve vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme (Kolektívna zmluva vyššieho stupňa pre verejnú službu) a Kolektívnej zmluve vyššieho stupňa v štátnej službe na obdobie od 01. 01. 2026, sa odporúča, aby základné odborové organizácie uzavreli dodatok ku kolektívnej zmluve o predĺžení platnosti a účinnosti kolektívnej zmluvy. V prípade, že nedôjde k uzavretiu Kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, právnym základom pre dlhodobo zaužívané benefity je úprava v kolektívnej zmluve na úrovni príslušného zariadenia.
Je dôležité zapájať mladých odborárov do formovania trhu práce. Ich energia, nové impulzy a ochota prinášať inovatívne riešenia sú nevyhnutné pre to, aby odbory zostali silným a relevantným partnerom aj v meniacom sa ekonomickom prostredí.
SOZ ZaSS (Slovenský odborový zväz zdravotníctva a sociálnych služieb) aktívne pracuje na zlepšovaní pracovných podmienok a kolektívneho vyjednávania v sektore starostlivosti. Organizuje stretnutia, rokovania a konferencie s cieľom presadzovať záujmy zamestnancov.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe