
Exekúcie a s nimi spojené zrážky zo mzdy a dôchodku sú realitou, ktorej čelí čoraz viac ľudí. Tento článok sa zameriava na aktuálne postupy a predpisy týkajúce sa zrážok z dôchodku v exekučnom konaní na Slovensku. Cieľom je poskytnúť čitateľom komplexný prehľad o ich právach a povinnostiach, ako aj o možnostiach, ktoré majú k dispozícii v prípade exekúcie.
Zrážky zo mzdy upravuje Zákonník práce a Exekučný poriadok. Konkrétne, § 131 Zákonníka práce definuje poradie a typy zrážok, ktoré zamestnávateľ prednostne vykonáva zo mzdy zamestnanca. Medzi tieto prednostné zrážky patria:
Po vykonaní týchto prednostných zrážok môže zamestnávateľ zraziť zo mzdy aj ďalšie položky, ako napríklad:
Ďalšie zrážky zo mzdy môže zamestnávateľ vykonať iba na základe písomnej dohody so zamestnancom, alebo ak taká povinnosť vyplýva z osobitného predpisu.
Exekúcia formou zrážky zo mzdy sa začína príkazom na začatie exekúcie a následným exekučným príkazom. Pred vydaním exekučného príkazu exekútor prostredníctvom Sociálnej poisťovne zisťuje zamestnávateľa dlžníka. Následne exekútor upovedomí zamestnávateľa o začatí exekúcie a doručí mu príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz. Tieto dokumenty sa doručujú zamestnávateľovi a zamestnancovi do vlastných rúk. Doručením týchto príkazov je zamestnávateľ povinný vykonávať zrážky z čistej mzdy dlžníka a vyplácať ich exekútorovi.
Prečítajte si tiež: Ako funguje exekúcia z dôchodku?
Ak zamestnanec poberá mzdu od viacerých zamestnávateľov, príkaz na začatie exekúcie sa vzťahuje na všetky mzdy. Celkovo zrazená suma však nesmie prevyšovať hodnotu pohľadávky a jej príslušenstva. Ak zamestnanec zmení zamestnávateľa, príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz sa vzťahujú aj na nového zamestnávateľa. Zamestnanec je povinný zmenu zamestnania oznámiť do jedného týždňa exekútorovi.
Exekučné zrážky je možné vykonať aj z dôchodku vyplácaného Sociálnou poisťovňou.
Zrážky sa vykonávajú z čistej mzdy zamestnanca, do ktorej sa započítavajú aj čisté odmeny za vedľajšiu činnosť, náborový príspevok a hodnota naturálií. Nezapočítava sa sem prídavok na dieťa a sumy poskytované ako náhrada nákladov spojených s pracovným výkonom.
Pri výpočte je potrebné zohľadniť tzv. základnú nepostihnuteľnú časť, ktorú nie je možné z mesačnej mzdy zraziť. Od 1.7.2024 predstavuje 383,58 eur na dlžníka (140 % hodnoty životného minima pre plnoletú fyzickú osobu). K tejto sume sa pripočítavajú ďalšie sumy na vyživované osoby (manžel, manželka, dieťa). Nepostihnuteľná časť na vyživované osoby sa násobí ich počtom, nedá sa však uplatniť na dieťa alebo manžela/ku, v prospech ktorého sa vykonáva exekúcia.
| Povinný nie je poberateľ dôchodku | Povinný je poberateľ dôchodku | |
|---|---|---|
| Základné nepostihnuteľné sumy na povinného | 383,58 eura | 383,58 eur |
| Na vyživovanú osobu | 95,89 eura | 191,79 eura |
| Pri pokutách za priestupky na povinného | 136,99 eura | 136,99 eur |
| Na vyživovanú osobu (pri pokutách za priestupky) | 68,49 eura | 68,49 eura |
| Pri zrážke výživného na maloleté dieťa na povinného | 115,07 eura | 115,07 eur |
| Na vyživovanú osobu (pri zrážke výživného) | 47,94 eura | 95,89 eura |
| Pri zrážke prednostných pohľadávok na povinného | 273,99 eura | 273,99 eur |
| Na vyživovanú osobu (pri zrážke prednostných pohľadávok) | 68,49 eura | 136,99 eura |
| Suma, nad ktorú sa zráža bez obmedzenia | 1 150,74 eura | 1 150,74 eura |
Pri uplatňovaní zrážok sa používa tzv. tretinový systém. To znamená, že pri výpočte sa z čistej mzdy odpočíta základná nepostihnuteľná suma a zvyšok čistej mzdy sa zaokrúhli na eurocenty smerom nadol na sumu deliteľnú tromi. Ak je po odpočítaní nepostihnuteľných častí zvyšok čistej mzdy zaokrúhlenej na eurocenty smerom nadol menší ako 300 % základnej sumy na povinného (t.j. 1 150,74 eur), táto suma sa delí na tretiny. Ak zvyšok presahuje 300 % základnej sumy na povinného, tak sa suma presahujúca túto hodnotu zrazí bez obmedzenia a hodnota 1 150,74 eur sa rozdelí na tretiny.
Prečítajte si tiež: Kniha Vlastnou hlavou o Ficovi a Smere
Pri rozhodovaní, aká časť (tretina) sa zo mzdy zrazí, je nevyhnutné rozlišovať, o aký typ pohľadávky ide:
Prednostné pohľadávky sa uspokojujú najprv z druhej tretiny, a ak táto nestačí na úhradu, uspokojujú sa spolu s ostatnými pohľadávkami z prvej tretiny. Tretia tretina sa z mesačnej mzdy nezrazí, ale ostáva povinnému. Platiteľ mzdy prestáva vykonávať zrážky zo mzdy v okamihu splatenia pohľadávky.
V prípade, ak je dlžník práceneschopný viac ako 10 dní, je platiteľ mzdy povinný túto skutočnosť oznámiť exekútorovi spolu s informáciou, ktorá pobočka Sociálnej poisťovne bude vyplácať povinnému nemocenské. Exekútor následne doručí exekučný príkaz príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Po skončení práceneschopnosti zamestnávateľ opäť oznámi túto skutočnosť exekútorovi a zrážky zo mzdy sú ďalej vykonávané zamestnávateľom. Rovnako je zamestnávateľ povinný oznámiť nástup zamestnankyne na materskú alebo rodičovskú dovolenku, a taktiež aj ukončenie čerpania tejto dovolenky.
Dlžník má v exekučnom konaní niekoľko možností, ako aktívne ovplyvniť priebeh exekúcie a minimalizovať jej dopady.
Ak sa dlžník domnieva, že exekúcia je vedená neoprávnene, napríklad z dôvodu, že pohľadávka už bola splatená, alebo že exekučný titul je neplatný, má právo podať námietku neprípustnosti exekúcie. Túto námietku je potrebné podať na súde, ktorý exekúciu nariadil.
Prečítajte si tiež: Všetko o DDS
V určitých prípadoch môže dlžník podať návrh na zastavenie exekúcie. Dôvodom na zastavenie exekúcie môže byť napríklad preukázanie, že exekúcia postihuje majetok, ktorý nepodlieha exekúcii, alebo že dlžník nie je povinný platiť vymáhanú pohľadávku.
Dlžník môže požiadať exekútora o povolenie splatiť dlh v splátkach. Ak exekútor súhlasí, dlžník sa zaväzuje pravidelne splácať dohodnutú sumu, čím sa môže vyhnúť ďalším exekučným úkonom.
Dlžník sa môže pokúsiť dohodnúť s veriteľom (oprávneným) na podmienkach splatenia dlhu. Ak sa dohodnú na nižšej sume alebo na splátkovom kalendári, môžu túto dohodu oznámiť exekútorovi, ktorý ju bude rešpektovať.
Zákon chráni určité prostriedky na bankovom účte dlžníka pred exekúciou. Ide najmä o sumu životného minima a prostriedky určené na výplatu miezd zamestnancov. Dlžník má právo požiadať banku o uvoľnenie týchto prostriedkov z exekúcie.
Ak exekúcia postihuje majetok, ktorý patrí tretej osobe (nie dlžníkovi), táto osoba má právo podať návrh na vylúčenie veci z exekúcie. Musí však preukázať, že je vlastníkom daného majetku.
Exekútor môže blokovať iba účet vo vlastníctve dlžníka. Ak mzda dlžníka chodí na účet inej osoby (napr. rodinného príslušníka), exekútor nemá právo tento účet zablokovať. Táto osoba však musí vedieť preukázať, že účet je jej vlastníctvom a že prostriedky na ňom sú jej príjmom.
Banka môže v rámci svojej autonómie stanoviť určité interné pravidlá pre akceptovanie plnomocenstiev. Tieto pravidlá však nesmú byť v rozpore so zákonom a nesmú svojvoľne obmedzovať práva klientov. Ak banka odmieta uznať notárom overené generálne plnomocenstvo a trvá na svojom internom formulári, pričom o tejto požiadavke neinformovala v obchodných podmienkach, ide o postup, ktorý je minimálne sporný.
Vo všeobecnosti je nepravdepodobné, aby bol účet neplnoletej osoby zablokovaný kvôli dlhom jej rodičov. Výnimkou je situácia, ak by si rodič posielal mzdu na detský účet, nakoľko exekútor na to môže prísť.
Ak dlžník uhradil celú pohľadávku, mal by exekútorovi predložiť doklad o zaplatení a požiadať ho o odblokovanie účtu. Ak exekútor nekoná, dlžník sa môže obrátiť na súd so žiadosťou o odblokovanie účtu.