
Tento článok sa zaoberá problematikou zmlúv vlastníkov spoločných poľovných revírov o ich užívaní, pričom zohľadňuje legislatívny rámec a praktické aspekty s tým spojené. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tejto téme, ktorý bude zrozumiteľný pre široké spektrum čitateľov, od študentov až po odborníkov.
O využití práva poľovníctva v poľovnom revíri rozhoduje vlastník alebo vlastníci spoločného poľovného revíru, a to postupom podľa § 5 a § 11 zákona č. 274/2009 Z. z. Tento zákon upravuje podmienky zachovania druhovej pestrosti a zdravých populácií voľne žijúcej zveri a jej prirodzených biotopov, uznávanie, zmeny a využitie poľovných revírov, poľovnícke hospodárenie, plánovanie a dokumentáciu, ochranu poľovníctva a zveri, starostlivosť o zver, zlepšovanie životných podmienok zveri a pôsobnosť poľovníckej stráže, vznik, registráciu a zánik poľovníckej organizácie, organizáciu, postavenie a pôsobnosť Slovenskej poľovníckej komory (ďalej len "komora"), podmienky na lov a zužitkovanie zveri, náhradu škody spôsobenej poľovníctvom, zverou a na zveri, pôsobnosť orgánov štátnej správy na úseku poľovníctva a štátny dozor v poľovníctve, zodpovednosť za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom.
Slovenský pozemkový fond (SPF) si ako správca poľovných pozemkov, začlenených do poľovných revírov, uplatňuje nárok na náhradu za užívanie v zmysle §15 ods. 1) zákona č. 274/2009 Z.z. Z uvedeného dôvodu sa fond prostredníctvom povereného zástupcu zúčastňuje na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov zvolaných pozvánkou (verejnou vyhláškou), kde má právo hlasovania za jednotlivé body schváleného programu zhromaždenia.
Vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru môžu užívať poľovný revír sami alebo prostredníctvom nimi založenej poľovníckej organizácie alebo jeho užívanie môžu postúpiť zmluvou o užívaní poľovného revíru. Evidencia zmluvy vlastníkov spoločného poľovného revíru o jeho užívaní alebo zmluvy o užívaní poľovného revíru podľa § 12 ods. 3, § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z. je dôležitá pre zabezpečenie transparentnosti a právnej istoty.
Spoločenstvá, ako napríklad „Urbárska obec pozemkové spoločenstvo Varín“, sú zakladané zmluvami o založení spoločenstva podľa § 11 zák. č. 181/1995 Z.z. Tieto spoločenstvá schvaľujú zmluvy o pozemkovom spoločenstve a prispôsobujú svoje právne pomery zákonu č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách. Zmluvy upravujú právne pomery spoločenstva v zmysle zákona č. 110/2018 Z.z., ktorý mení a dopĺňa zákon č. 97/2013 Z.z.
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
Majetok spoločenstva tvorí spoločná nehnuteľnosť a spoločne obhospodarované nehnuteľnosti, ktoré sú pozemkami nachádzajúcimi sa v katastrálnych územiach obcí. Spoločenstvo môže nadobúdať vlastný majetok kúpou, darom alebo iným príjmom, pričom výnosy získané z majetku spoločenstva sú majetkom spoločenstva ako právnickej osoby.
Na práva a povinnosti vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak § 8 ods. 1, §9 ods.1 až ods. 1. Členmi spoločenstva sú všetci vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti. Vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti schvália na valnom zhromaždení spôsob užívania vlastníckych podielov nepatriacich do spoločnej nehnuteľnosti, ako aj spôsob vyplácania podielov na zisku.
Pri rozhodovaní zhromaždenia fond vykonáva práva člena spoločenstva, ktorého podiel spoločnej nehnuteľnosti spravuje alebo s ktorým nakladá podľa čl. 7, ods. 1 a 2 zmluvy, len ak zhromaždenie rozhoduje podľa čl. 9 ods. 8, písm. b). Fond nemôže užívať pozemky, ktoré zodpovedajú podielom na spoločnej nehnuteľnosti podľa tohto odseku, ale užíva ich spoločenstvo; fond prijíma podiel na zisku alebo na nájomnom podľa čl. 12 ods.
Na prevod podielu spoločnej nehnuteľnosti medzi spoluvlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti sa nevzťahuje všeobecné ustanovenie o predkupnom práve, ak nejde o prevod podľa čl. 7 ods. Ak vlastník podielu na spoločnej nehnuteľnosti prevádza spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu, je povinný ho ponúknuť ostatným vlastníkom podielov na spoločnej nehnuteľnosti; podiel možno ponúknuť prostredníctvom výboru.
Orgánmi spoločenstva sú zhromaždenie, výbor a dozorná rada. Volebné obdobie orgánov spoločenstva je stanovené zmluvou na obdobie 4 rokov. Najvyšším orgánom spoločenstva je zhromaždenie, ktoré sa skladá zo všetkých členov spoločenstva. Zasadnutie zhromaždenia zvoláva výbor spoločenstva najmenej raz za rok. Výbor je povinný pozvať na zasadnutie zhromaždenia všetkých členov spoločenstva a fond, ak fond spravuje podiely spoločnej nehnuteľnosti alebo s nimi nakladá. Výbor v oznámení a pozvánke na zasadnutie zhromaždenia uvedie názov a sídlo spoločenstva, miesto, dátum a hodinu zasadnutia zhromaždenia, údaj, či ide o čiastkovú schôdzu alebo mimoriadne zasadnutie zhromaždenia, program zasadnutia zhromaždenia a poučenie o možnosti zúčastniť sa zasadnutia prostredníctvom zástupcu na základe splnomocnenia.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Každý člen spoločenstva má pri rozhodovaní zhromaždenia rovnaký pomer hlasov, aký mu patrí podľa pomeru účasti člena spoločenstva na výkone práv a povinností. Zhromaždenie môže zasadať formou čiastkových schôdzí, ak o tom rozhodne výbor, pričom čiastkové schôdze sú súčasťou jedného zasadnutia zhromaždenia. Výbor môže rozhodnúť o uskutočnení zasadnutia zhromaždenia formou korešpondenčného hlasovania (per rollam).
Výbor je výkonným a štatutárnym orgánom spoločenstva. Uzatvára v mene členov spoločenstva nájomnú zmluvu, ktorej predmetom je spoločná nehnuteľnosť alebo ich časť, alebo inú obdobnú zmluvu. Zastupuje členov spoločenstva, okrem členov spoločenstva podľa čl. 7 ods. Rokovanie výboru organizuje a riadi predseda spoločenstva, ktorý je zároveň členom výboru. Výbor zodpovedá za svoju činnosť zhromaždeniu.
Dozorná rada kontroluje činnosť spoločenstva a prerokúva sťažnosti jeho členov. Dozorná rada má najmenej troch členov. Dozorná rada má právo zvolať zasadnutie zhromaždenia, ak dochádza alebo už došlo k bezdôvodnému zníženiu majetku spoločenstva alebo ak je podozrenie, že došlo k porušeniu tohto zákona alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov alebo k porušeniu zmluvy o spoločenstve.
Národná rada SR prijala nový zákon o poľovníctve, ktorý nahradil zákon č. 23/1962 Zb. o poľovníctve. Nový zákon o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol publikovaný v Zbierke zákonov pod č. 274/2009 Z.z. a účinnosť nadobúda 1. 9. 2009.
Predmetom právnej úpravy nového zákona o poľovníctve sú v zmysle ust. § 1 zákona:
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe
Nový zákon o poľovníctve definuje poľovníctvo (§ 2 písm. l/) ako súhrn činností zameraných na trvalo udržateľné, racionálne, cieľavedomé obhospodarovanie a využívanie voľne žijúcej zveri ako prírodného bohatstva a súčasti prírodných ekosystémov; je súčasťou kultúrneho dedičstva, tvorby a ochrany životného prostredia.
Právom a výkonom poľovníctva (§ 2 písm. q/) je súhrn práv a povinností zver cieľavedome chovať a chrániť, loviť ju, ulovenú alebo inak usmrtenú zver a jej vývojové štádiá a zhody parožia si privlastňovať alebo predávať, zbierať vajcia pernatej zveri na účel jej vyliahnutia a chovu s povolením podľa osobitného predpisu a využívať na to v nevyhnutnej miere poľovné pozemky, poľné a lesné cesty.
Užívanie poľovného revíru nový zákon o poľovníctve (§ 11 a nasl.) upravuje tak, že o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri rozhoduje vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa § 5 (dvojtretinovou väčšinou vlastníkov poľovných pozemkov, počítanou podľa výmery poľovných pozemkov). Vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru môžu užívať poľovný revír sami alebo prostredníctvom nimi založenej poľovníckej organizácie alebo jeho užívanie môžu postúpiť zmluvou o užívaní poľovného revíru.
Nový zákon o poľovníctve oproti doterajšej právnej úprave významne posilňuje oprávnenia poľovnej stráže (§ 29), vrátane možnosti použitia donucovacích prostriedkov.
Nový zákon o poľovníctve zriaďuje na výkon verejnej správy poľovníctva - Slovenskú poľovnícku komoru (§ 41), ktorá je právnickou osobou. Komora plní úlohy na úseku poľovníctva (§ 42), ktoré jej vyplývajú zo zákona a zo stanov komory.
Vládny návrh zákona bol vypracovaný na základe Legislatívneho zámeru rekodifikácie civilného práva procesného, ktorý schválila vláda Slovenskej republiky uznesením č. 283 z 5. júna 2013. Predkladaný vládny návrh zákona je súčasťou troch procesných kódexov (okrem Správneho súdneho poriadku sú to Civilný sporový poriadok a Civilný mimosporový poriadok), ktoré nahrádzajú súčasný Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb..
Cieľom novej právnej úpravy konania v správnom súdnictve je vytvoriť také procesnoprávne inštitúty, ktoré umožnia čo najviac sa priblížiť k ideálu rýchlej a spravodlivej ochrany práv a právom chránených záujmov účastníkov konania za predpokladu zodpovedného prístupu subjektov k súdnemu konaniu a vytvoriť tak priestor pre kvalitnejšie súdne rozhodnutia.
Princíp ústnosti, princíp priamosti a voľného hodnotenia dôkazov sú dôležité pre zabezpečenie spravodlivého procesu. Princíp ústnosti znamená zabezpečenie práva na vypočutie pred správnym súdom. Princíp priamosti má pomáhať správnemu súdu pri zisťovaní skutkového stavu.
Najzásadnejšou navrhovanou zmenou bude zavedenie kasačnej sťažnosti, ktorá nahradí inštitút odvolania, nakoľko apelačný systém sa pre správne súdnictvo ukázal ako nevhodný a v praxi najvyššieho súdu sa neosvedčil, keďže i v rámci opravného konania správny súd rieši zásadne otázky právne a nie skutkové. Kasačná sťažnosť bude mať povahu mimoriadneho opravného prostriedku na najvyšší súd ako správny súd a bude prípustná len z dôvodov uvedených v zákone.
Predkladaný vládny návrh zákona má pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti, keďže zverejňovaním rozsudkov a iných oznámení na webovej stránke súdu sa zavádzajú nové elektronické služby. Rovnako má vládny návrh zákona pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a pozitívne sociálne vplyvy, a to najmä s ohľadom na zvýšenú vymožiteľnosť práva, ktorá sa aplikáciou zákona dosiahne.
Vymedzuje sa predmet zákonnej úpravy. Zavádza sa pomenovanie „správny súd“. Toto má zvýrazniť osobitosť správneho súdnictva. V prvom odseku je vymedzená všeobecná definícia správneho súdnictva ako oblasti súdnictva poskytujúceho ochranu fyzickým osobám a právnickým osobám v konaniach začatých na základe ich žalôb a zároveň ako oblasti, v ktorej správne súdy rozhodujú v určených veciach, napr.
Druhý odsek je odzrkadlením čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj ako „ústava“) ohľadom práva na súdnu ochranu poskytovanú správnymi súdmi. Vymedzuje sa administratívne konanie, ktorým sa rozumie postup orgánu verejnej správy pri výkone jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní nielen individuálnych, ale i normatívnych správnych aktov.
Definuje sa rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorým sa rozumie správny akt formálne označený ako rozhodnutie alebo za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu, ktorý bol vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, t.j. pri výkone jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy.
Pod opatrením orgánu verejnej správy sa rozumie správny akt orgánu verejnej správy odlišný od rozhodnutia, ktorý bol vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, t.j. pri výkone jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy a ktorého účinkami môžu byť práva, právom chránené záujmy a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb priamo dotknuté.
Oproti doterajšej právnej úprave sa v pomenovaní upustilo od prívlastku „nezákonný“, ktorý evokoval protiprávnosť každého žalovaného zásahu. Na rozdiel od rozhodnutia alebo opatrenia má iný zásah orgánu verejnej správy čisto faktickú povahu, čiže neprebehlo pri ňom žiadne formalizované administratívne konanie a je výsledkom okamžitého uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom.
Pod orgány štátnej správy sa zaraďujú orgány štátnej správy na ústrednej, resp. celoštátnej úrovni i orgány miestnej štátnej správy, či už všeobecnej alebo špecializovanej. Orgánmi územnej samosprávy sú obce, mestá, v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje.
Motív neľudskej hry, v ktorej sa skupina ozbrojených zvrhlíkov zabáva lovom na živý ľudský terč, je v kinematografii pomerne obľúbený. Medzi známe filmy patrí napríklad Živý terč (Hard Target, 1993) s Jean-Claude Van Dammom a Živý terč 2 (Hard Target 2, 2016) so Scottom Adkinsom.
tags: #zmluva #vlastníkov #spoločného #poľovného #revíru #o