Zmluva vo verejnom záujme: Definícia, Kontext a Aktuálne Zmeny

Kolektívna zmluva je typ súkromnoprávnej zmluvy, ktorá upravuje individuálne a kolektívne vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami a práva a povinnosti zmluvných strán. Princíp zmluvnej slobody v pracovnom práve vychádza zo samotnej Ústavy SR. Ako kontrolný mechanizmus pri uplatňovaní zmluvnej slobody strán v pracovnoprávnych vzťahoch môže pôsobiť kolektívne pracovné právo. Pod kolektívnym pracovným právom rozumieme oblasť pracovného práva, ktorá upravuje vzťahy medzi kolektívom zamestnancov a zamestnávateľom. Pod kolektívnou zmluvou rozumieme dvojstranný právny úkon, prameň práva, ktorý zakotvuje práva a povinnosti zmluvných strán, a z ktorého vznikajú práva a povinnosti nielen subjektom, ktoré uzavreli kolektívnu zmluvu, ale aj subjektom, ktoré nie sú individuálne určené. Nároky, ktoré tak pre zamestnanca vzniknú z pracovnoprávneho vzťahu v súlade s uzavretou kolektívnou zmluvou, je možné vymáhať aj súdnou cestou.

Tento článok sa zameriava na definíciu a kontext zmluvy vo verejnom záujme, s prihliadnutím na aktuálne zmeny v legislatíve, ktoré ovplyvňujú zamestnancov pracujúcich vo verejnom záujme.

Kolektívne Zmluvy Vyššieho Stupňa a Verejný Záujem

Konfederácia odborových zväzov SR (KOZ SR) aktívne presadzuje záujmy zamestnancov vo verejnom sektore prostredníctvom kolektívneho vyjednávania. KOZ SR vyzvala vládu a samosprávy, aby sa dohodli na podmienkach financovania a podpise kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa pre štátnu a verejnú službu na roky 2025 a 2026. Hovorkyňa KOZ SR, Martina NEMETHOVÁ, zdôraznila pripravenosť konfederácie podpísať kolektívne zmluvy pre štátnych aj verejných zamestnancov súčasne, bez rozdielov medzi nimi.

KOZ SR obdržala kolektívne zmluvy vyššieho stupňa na podpis v polovici decembra, avšak bez garancie podpisov zástupcov samospráv. Združenie miest a obcí Slovenska a Samosprávne kraje Slovenska podmieňujú podpis zmlúv zabezpečením dofinancovania zo strany vlády, ktoré by krylo záväzky vyplývajúce z kolektívnych zmlúv.

V prípade nedohody odporúča KOZ SR odborovým zväzom a ich základným odborovým organizáciám, aby si od 1. januára zabezpečili všetky sociálne benefity prostredníctvom svojich podnikových kolektívnych zmlúv. KOZ SR zdôrazňuje, že problém nie je na strane odborov, ktoré sú pripravené dohody plniť a podpísať. Problém spočíva v neschopnosti vlády a samospráv dohodnúť sa na podmienkach financovania a garantovať tak podpis kolektívnych zmlúv.

Prečítajte si tiež: Výhody pre Zamestnancov

Od 1. januára 2026 sa má zvýšiť základná stupnica platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a platové tarify štátnych zamestnancov, a to o 5 %. Súčasťou kolektívnych zmlúv sú dojednané aj sociálne benefity: priaznivejšia úprava dĺžky pracovného času, výmera dovolenky, odchodné a odstupné, príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie a prídel do sociálneho fondu. Verejní a štátni zamestnanci zároveň získavajú aj dni na zotavenie.

Právny rámec a definície

Zo zákona č. 2/1991 Zb. Zákon o kolektívnom vyjednávaní ani zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov neobsahujú právnu definíciu pojmu kolektívnej zmluvy. Ust. § 2 ods. kolektívna zmluva vyššieho stupňa uzavretá pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa osobitného predpisu (ktorým sa myslí zákon č. 553/2003 Z. z. Podniková kolektívna zmluva upravuje špecifickú problematiku, ktorá vychádza z konkrétnych pomerov podniku v porovnaní s kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa.

Štátni Zamestnanci vs. Zamestnanci vo Verejnom Záujme

Je dôležité rozlišovať medzi štátnymi zamestnancami a zamestnancami pracujúcimi vo verejnom záujme, pretože pre každú z týchto kategórií platí osobitná právna úprava, definícia, podmienky výkonu a činností či úprava práv a povinností.

Štátnym zamestnancom je občan, ktorý vykonáva štátnu službu v štátnozamestnaneckom pomere v služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej služby alebo bez určenia odboru štátnej služby. Táto definícia vychádza zo zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe. Štátna služba sa vykonáva v štátnozamestnaneckom pomere k štátu a zahŕňa činnosti, ktorými štátny zamestnanec plní úlohy štátneho orgánu pri vykonávaní štátnej správy alebo plní úlohy pri vykonávaní štátnych záležitostí v služobnom úrade. Služobne najvyšším vedúcim zamestnancom všetkým štátnym zamestnancom v príslušnom služobnom úrade je generálny tajomník. Štátna služba sa delí na stálu a dočasnú štátnu službu.

Výberové konania na obsadenie štátnozamestnaneckých miest sa uskutočňujú ako vnútorné (užšie alebo širšie) alebo vonkajšie. Služobnú zmluvu so štátnym zamestnancom uzatvára generálny tajomník a musí byť písomná. Aj pri štátnozamestnaneckom pomere plynie skúšobná doba. Štátnemu zamestnancovi patrí funkcia v 1. platovej triede až 9.

Prečítajte si tiež: Dopravné služby vo verejnom záujme – Martin

Zárobková Činnosť Zamestnancov vo Verejnom Záujme

Zamestnanec pri výkone práce vo verejnom záujme môže popri svojom zamestnaní vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter, len s predchádzajúcim písomným súhlasom zamestnávateľa. Ak sa zamestnávateľ nevyjadrí do 15 dní od doručenia žiadosti zamestnanca platí, že súhlas udelil. Zamestnávateľ môže z vážnych dôvodov súhlas písomne odvolať.

Toto obmedzenie sa nevzťahuje na činnosti vedecké, pedagogické, publicistické, lektorské, prednášateľské, literárne a umelecké. Vedúci zamestnanec, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho orgánu nesmie podnikať alebo vykonávať inú zárobkovú činnosť a byť členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnických osôb, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť. Ak pred nástupom do funkcie takúto činnosť vykonával, je povinný ju do 30 dní odo dňa jeho ustanovenia na miesto vedúceho zamestnanca skončiť. Zákaz členstva v riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánoch právnických osôb sa nevzťahuje na tohto vedúceho zamestnanca, ak je vyslaný do riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu právnickej osoby zamestnávateľom a ak takáto činnosť vyplýva z výkonu jeho práce. Tento vedúci zamestnanec nemôže od príslušnej právnickej osoby poberať odmenu, iný príjem alebo ďalšiu výhodu.

Novely Zákonov a Ich Vplyv

V posledných rokoch došlo k viacerým novelizáciám zákonov, ktoré upravujú výkon práce vo verejnom záujme. Tieto zmeny majú dopad na definície, odmeňovanie a podmienky zamestnávania.

Zosúladenie Definície Zamestnanca (2025)

Do 30.6.2025 sa zamestnancom na účely zákona č. 552/2003 Z.z. rozumela fyzická osoba, ktorá je v pracovnoprávnom vzťahu k zamestnávateľovi uvedenému v § 1 ods. Zákon č. 552/2003 Z.z. Aby bolo jednoznačné, že sa predmetná právna úprava vzťahuje aj na zamestnancov vykonávajúcich prácu na základe dohôd o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, bolo potrebné uvedené doriešiť explicitne aj v texte zákona č. Novelizované znenie § 2 ods. 1 zákona č. 552/2003 Z.z. „Zamestnanec podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je v pracovnoprávnom vzťahu na základe pracovnej zmluvy alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru k zamestnávateľovi uvedenému v § 1 ods.

Novela tak explicitne upravila postavenie zamestnanca - dohodára k výkonu práce vo verejnom záujme a k zamestnávateľovi podľa zákona č.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Predpoklady Výkonu Práce vo Verejnom Záujme

Fyzická osoba, ktorá sa uchádza o zamestnanie vo verejnej službe, musí spĺňať predpoklady výkonu práce vo verejnom záujme, ktoré ustanovuje § 3 zákona č. 552/2003 Z.z. Zamestnancom u zamestnávateľa, ktorý pôsobí v tzv. verejnej službe, sa podľa zákona č. 552/2003 Z.z. Predpoklad ohľadne spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu však podľa novelizovaného § 3 ods. 3 zákona č. 552/2003 Z.z. Ide napr. o výkon práce v oblasti sociálnych vecí a rodiny podľa osobitných predpisov, ako ­napr. zákon č. 453/2003 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 345/2022 Z.z.

Pracovný Poriadok a Interné Predpisy

Okrem všeobecne záväzných právnych predpisov sa pracovné pomery zamestnancov pracujúcich vo verejnom záujme riadia aj internými predpismi zamestnávateľa, ktoré bližšie upravujú práva a povinnosti týchto zamestnancov. Pracovný poriadok v podstate bližšie definuje práva a povinnosti zamestnancov uvedené v zákone č. 552/2003 Z.z. aj v Zákonníku práce. Na rozdiel od Zákonníka práce zákon č. 552/2003 Z.z. Ak u zamestnávateľa pôsobia zástupcovia zamestnancov, zamestnávateľ musí vydať pracovný poriadok len po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov. Ak by zamestnávateľ vydal pracovný poriadok bez ich súhlasu, bol by takýto pracovný poriadok neplatný.

Prostredníctvom novely došlo k úprave textácie § 12a zákona č. 552/2003 Z.z. Z uvedeného vyplýva, že v súvislosti so zmenami týkajúcimi sa dohodárov, ktoré priniesla novela, by mal zamestnávateľ do pracovného poriadku zapracovať aj skutočnosti obsiahnuté v § 224 ods. 1 a 2 Zákonníka práce (­napr. „Fyzická osoba, ktorá je štátnym občanom Slovenskej republiky, poskytne na účel preukázania bezúhonnosti podľa odseku 4 pred uzavretím pracovnoprávneho vzťahu zamestnávateľovi, ktorý je súčasne služobným úradom podľa osobitného predpisu, údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. „Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace. V súčasnosti je možné (na účely preukázania splnenia predpokladov podľa zákona č.

Preukazovanie Bezúhonnosti (od 2026)

Od 1.1.2026 bude teda možné preukazovať bezúhonnosť aj ďalšími druhmi verejných listín, napr. podľa zákona č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 138/2019 Z.z.

Zmeny v Odmeňovaní (2025-2026)

Novela priniesla zmeny aj do zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon č. 553/2003 Z.z.“).

S účinnosťou od 1.7.2025 novela v zákone č. 553/2003 upravila okruh osôb, na ktoré sa tento zákon neaplikuje. Zamestnanci zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorí neposkytujú starostlivosť v profesionálnej rodine alebo nie sú zamestnancami v štátnej službe, sú naďalej odmeňovaní podľa zákona č.

Zmenou prešlo aj ustanovenie § 4 zákona č. 553/2003 Z.z. týkajúce sa platu zamestnancov. Do textu zákona sa dostal pojem „príplatok za služobné motorové vozidlo“. Podmienky vyplácania tohto príplatku ustanovuje § 14b zákona č. Podľa novelizovaného znenia § 14b zákona č. 553/2003 Z.z.

Vďaka novele prešiel úpravou aj § 10 ods. 2 zákona č. 553/2003 Z.z. a podmienky zníženia, zvýšenia či odobratia osobného príplatku.

Podľa § 20 ods. 1 písm. h) novelizovaného zákona č. 553/2003 Z.z. Do textu zákona bol pridaný aj ďalší dôvod na poskytnutie odmeny. Podľa § 20 ods. 1 písm. i) novelizovaného zákona č. 553/2003 Z.z. môže poskytnúť zamestnávateľ zamestnancovi odmenu podľa kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa.

Novela upravila aj poskytovanie odmeny za prácu pri príležitosti letných dovoleniek a odmenu za prácu pri príležitosti vianočných sviatkov. Túto odmenu je možné poskytnúť aj bez návrhu vedúceho zamestnanca. (§ 20 ods. 3 novelizovaného zákona č.

Podľa prechodného ustanovenia § 32ia novelizovaného zákona č. 553/2003 Z.z. Vďaka novele sa do textu zákona č. 553/2003 Z.z. vkladá nové ustanovenie, a to § 8a, ktorý upravuje príplatok riaditeľa školy. Predmetné ustanovenie nadobudlo účinnosť 1.9.2025. za plnenie povinností podľa osobitných predpisov (podľa zákona č. 596/2003 Z.z. obsadila podľa osobitného predpisu (čiže podľa § 5 ods. 9 zákona č. bola podľa osobitného predpisu (§ 3 ods. 10 zákona č.

V prípade zamestnanca, ktorý podľa pracovnej zmluvy vykonáva práce vo verejnom záujme v zahraničí, sa pri určení tarifného platu a zvýšenia platovej tarify zamestnanca postupuje podľa novelizovaného § 22 ods. 1 zákona č. Takémuto zamestnancovi sa poskytuje zahraničný funkčný plat, ktorým je funkčný plat počas výkonu práce v zahraničí vynásobený platovým koeficientom podľa osobitného predpisu, ktorým je § 149 zákona č. 55/2017 Z.z.

Špecifické Zmeny a Úpravy

Niektoré zmeny, ktoré novela priniesla, sú novou právnou úpravou, ako napr. úprava príplatku riaditeľa školy, niektoré sú skôr explicitným vyjadrením, aby sa sprecizovala doterajšia právna úprava (napr. úprava pojmu zamestnanec v zákone č.

Dohodári a Zákon č. 553/2003 Z. z.

K problematike dohodárov sa vracia aj novelizácia zákona č. 553/2003 Z. z. s účinnosťou od 1. júla 2025. Zákon č. 553/2003 Z. z. sa nevzťahuje na zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody vykonávanej mimo pracovného pomeru okrem ustanovení § 2 a § 3 tohto zákona, ktoré sa použijú primerane. Na dohodárov sa majú primerane aplikovať ustanovenia § 2 a § 3 zákona č. 553/2003 Z. z., pričom ostatných ustanovení tohto zákona sa to netýka s ohľadom na skutočnosť, že dohodárom patrí priznaná (dohodnutá) odmena, nie tarifný a funkčný plat s príslušnými príplatkami. Rovnako sa dohodári nezaraďujú do platovej triedy alebo platového stupňa, ale ich nárok na odmenu má byť primeraný vo vzťahu k odmeňovaniu zamestnancov v pracovnom pomere.

Preukazovanie Bezúhonnosti Verejnou Listinou

Podľa § 3 ods. 5 druhá veta zákona č. 552/2003 Z. z. v znení účinnom od 1. januára 2026 „bezúhonnosť možno preukázať aj verejnou listinou vydanou na účel podľa osobitného predpisu “. Výpis z registra trestov a odpis z registra trestov sú verejnými listinami.

Povinnosti Zamestnávateľa

S účinnosťou od 1. júla 2025 je v zákone č. 552/2003 Z. z. stanovená povinnosť upraviť v pracovnom poriadku alebo v inom vnútornom predpise zamestnávateľa podrobnosti vzťahujúce sa na uzatváranie dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ktoré môže zamestnávateľ na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb uzatvárať s fyzickými osobami len výnimočne. V tomto zmysle by mal zamestnávateľ, ktorý zamestnáva zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujem, do pracovného poriadku zapracovať najmä skutočnosti obsiahnuté v § 224 ods.

Zmeny v Príplatkoch a Odmenách (2025)

S účinnosťou od 1. júla 2025 sa terminologicky upravujú pojmy „príplatok za starostlivosť a vedenie služobného motorového vozidla“ a „príplatok za vedenie služobného motorového vozidla“ a zjednocuje ich zastrešujúcim pojmom „príplatok za služobné motorové vozidlo“. Takto má byť uvádzaný aj v oznámení o výške a zložení funkčného platu.

S účinnosťou od 1.9.2025 sa prostredníctvom nového § 8a zákona č. 553/2003 Z. V § 10 ods. 2 zákona č. 553/2003 Z. z. sa s účinnosťou od 1.

V § 20 ods. 1 písm. h) zákona č. 553/2003 Z. z. je s účinnosťou od 1. Ďalším dôvodom na poskytnutie odmeny sú podmienky podľa kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa [§ 20 ods. 1 písm. i) zákona č. 553/2003 Z. z. s účinnosťou od 1.7.2025]. V tomto prípade odmena formálne nie je podmienená kvalitným vykonávaním pracovných úloh, preto zamestnávateľ odmeny podľa kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa a ich výšku nezdôvodňuje (poskytované sú paušálne za stanovených podmienok) a neposkytuje ich na návrh vedúceho zamestnanca.

Úprava Výkonu Práce v Zahraničí (2026)

S účinnosťou od 1. januára 2026 sa upravujú niektoré podrobnosti výkonu práce vo verejnom záujme v zahraničí. Pri určení tarifného platu a zvýšenia platovej tarify zamestnanca, ktorý podľa pracovnej zmluvy vykonáva práce vo verejnom záujme v zahraničí, sa postupuje podľa novelizovaného § 22 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z.

V nadväznosti na zvýšenie platových taríf je v § 32ia zákona č. 553/2003 Z. z. dané prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júla 2025, ktoré sa týka odborného garanta podľa osobitného predpisu, ktorým je § 148b zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (odborný garant pre verejné obstarávanie). Jeho tarifný plat určí zamestnávateľ podľa predpisov účinných od 1.

tags: #zmluva #vo #verejnom #zaujme #definícia