
Článok sa zaoberá problematikou striktne formalistického výkladu zmlúv a povinnosťou súdov rešpektovať judikatúru, pričom analyzuje relevantné právne predpisy a judikáty súdov Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva.
V právnej praxi sa často stretávame s prípadmi, keď súdy pri výklade zmlúv postupujú striktne formalisticky, čo môže viesť k nespravodlivým rozhodnutiam. Na druhej strane, súdy sú povinné rešpektovať judikatúru, ktorá predstavuje ustálenú rozhodovaciu prax súdov v obdobných prípadoch. Cieľom tohto článku je analyzovať túto problematiku a poukázať na dôležitosť vyváženého prístupu pri výklade zmlúv a aplikácii judikatúry.
Článok 12 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje rovnosť všetkých osôb v dôstojnosti a právach. Základné práva a slobody sa zaručujú všetkým bez ohľadu na ich majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.
Článok 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje každému právo vlastniť majetok. Všetci vlastníci majú rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.
Článok 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje každému právo na súdnu a inú právnu ochranu. Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
Článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zaručuje každému právo na spravodlivé a verejné prerokovanie jeho záležitosti nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Podľa § 52 Občianskeho zákonníka je spotrebiteľská zmluva definovaná cez prizmu právneho a faktického postavenia jej strán. Práve postavenie strán zmluvy je dôvodom pre jej vymedzenie ako spotrebiteľskej zmluvy.
Podľa § 61 zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok), ak ide o exekúciu predajom spoluvlastníckeho podielu, spoluvlastnícky podiel podlieha schváleniu súdom.
Podľa § 4 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak určitá otázka nie je explicitne upravená v zákone, neznamená to automaticky, že je zistená medzera v zákone.
Podľa § 419 Civilného sporového poriadku, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Zákon o ochrane spotrebiteľa zakazuje nekalé obchodné praktiky pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie. Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti alebo podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa.
Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze PL. ÚS 11/2016 potvrdil princíp rovnosti ako základné ústavné kritérium pre posudzovanie zákonných obmedzení v prístupe k právu na súdnu ochranu. Zákonná úprava, ktorá umožňovala uplatnenie premlčaných práv, založených spotrebiteľskou zmluvou, ale ukladala súdom na premlčanie prihliadnuť z úradnej povinnosti, nespĺňala parametre proporcionality. Ústavný súd konštatoval, že pri novom zákonodarnom procese bude potrebné brať do úvahy tak rovnosť medzi dlžníkmi spotrebiteľmi a nespotrebiteľmi, ako aj medzi veriteľmi a spotrebiteľmi.
Tento nález sa zaoberá argumentáciou, na ktorej Krajský súd postavil svoje rozhodnutie.
Toto rozhodnutie porovnáva stanovené predpisy upravujúce exekučné konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo všeobecnosti považuje zásadu vigilantibus iura scripta sunt (práva patria iba bdelým) za relevantnú.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe
V kontexte ochrany spotrebiteľa považuje Najvyšší súd Slovenskej republiky princíp vigilantibus iura scripta sunt za dôležitejší.
V tomto rozhodnutí Najvyšší súd SR aplikoval čl. 4 ods. 2 C.s.p. na vyplnenie medzery v zákone, čím vlastne došlo k dotváraniu práva veľkým senátom.
Ústavný súd SR sa zaoberal aj otázkou formálnych náležitostí plnomocenstiev a elektronického podpisovania podaní. Skutočnosť, že plnomocenstvo ako jednostranný právny úkon neobsahuje explicitný prejav vôle advokáta o prijatí plnomocenstva, nepredstavuje prekážku na rozhodovanie o kasačnej sťažnosti podanej týmto advokátom (I. ÚS 117/2021). Na podanie dovolania postačuje plnomocenstvo udelené na „podávanie opravných prostriedkov“, bez výslovnej zmienky o dovolacom konaní (II. ÚS 348/2020). Ak žaloba nebola podpísaná zaručeným elektronickým podpisom, išlo o ústavne konformný dôvod na jej odmietnutie (I. ÚS 521/2019).
Striktne formalistický výklad zmluvy môže viesť k nespravodlivým rozhodnutiam, pretože sa zameriava len na doslovné znenie zmluvy bez zohľadnenia skutočnej vôle strán a účelu zmluvy. Súdy by mali pri výklade zmlúv brať do úvahy aj ďalšie faktory, ako sú okolnosti uzavretia zmluvy, správanie strán po uzavretí zmluvy a dobré mravy.
Súdy sú povinné rešpektovať judikatúru, ktorá predstavuje ustálenú rozhodovaciu prax súdov v obdobných prípadoch. Judikatúra zabezpečuje právnu istotu a predvídateľnosť rozhodnutí súdov. Súdy by sa mali od judikatúry odchýliť len v odôvodnených prípadoch, ak existujú závažné dôvody na zmenu rozhodovacej praxe.
V niektorých prípadoch môže dôjsť ku kolízii dvoch základných práv, napríklad práva na súdnu ochranu a práva na ochranu majetku. V takýchto prípadoch je potrebné hľadať spravodlivú rovnováhu medzi týmito právami. Súd by mal rozhodnúť pre ochranu toho práva, ktoré je v danom prípade dôležitejšie.
Ochrana spotrebiteľa je legitímny cieľ zákonnej úpravy záväzkových vzťahov. Zároveň je rovnako zrejmé, že spôsob realizácie tohto cieľa naďalej v plnom rozsahu podlieha ústavnému testovaniu z pohľadu aj princípu proporcionality. Ak nie je nevyhnutnou, resp. proporcionálnou úprava, umožňujúca uplatnenie premlčaných práv zo spotrebiteľských zmlúv a ukladajúca súdu povinnosť prihliadnuť na premlčanie ex offo, a minori ad maius nemôže požiadavku nevyhnutnosti spĺňať prísnejšia úprava, úplne vylučujúca „vymáhanie a zabezpečenie“ takýchto práv.
V prípade exekúcie predajom spoluvlastníckeho podielu je potrebné, aby súd schválil nadobudnutie tohto spoluvlastníckeho podielu. Súd by mal pri schvaľovaní brať do úvahy aj záujmy ostatných spoluvlastníkov.
Nadobudnutie vlastníckeho práva príklepom v dražbe podľa § 150 ods. Exekučného poriadku je originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva.
Zneužívanie práva je v rozpore so zásadou ochrany dobrých mravov. Za zneužívanie práva možno považovať aj situáciu, keď niekto uplatňuje svoje právo len formálne, bez skutočného záujmu na dosiahnutí jeho účelu.
V záujme zabezpečenia spravodlivého a vyváženého prístupu pri výklade zmlúv a aplikácii judikatúry by bolo vhodné zvážiť nasledovné legislatívne zmeny: