Znalecký posudok ako verejná listina: Komplexný pohľad

Znalecký posudok zohráva kľúčovú úlohu v rôznych právnych konaniach. Tento článok sa zameriava na znalecký posudok ako verejnú listinu, pričom zohľadňuje jeho procesné aspekty, náležitosti a prípustnosť ako dôkazného prostriedku.

Úvod do problematiky znaleckého posudku

Znalecký posudok je odborné vyjadrenie znalca, ktorý má špeciálne vedomosti a skúsenosti v danej oblasti. Používa sa na objasnenie skutočností, ktoré sú dôležité pre rozhodnutie súdu alebo iného orgánu verejnej moci. Znalecký posudok môže byť vyžiadaný súdom, alebo ho môže predložiť strana konania ako prostriedok procesnej obrany.

Procesná subjektivita a znalecký posudok

Procesná subjektivita je procesná podmienka, ktorá musí existovať, aby súd mohol vo veci konať a rozhodnúť. Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví (§ 62 CSP). Ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví (§ 64 CSP).

Znalecký posudok vs. odborné vyjadrenie

Skutočnosť, že odborné vyjadrenie (vyjadrenie odborne spôsobilej osoby, bez ohľadu na to, či bolo vyjadrenie v zmysle § 206 CSP zadovažované súdom na návrh strany alebo predkladané stranou ako prostriedok procesnej obrany) má hospodárnu prednosť pred znaleckým dokazovaním, môže sa týkať otázok jednoduchších na zodpovedanie, má nevedecký obsah, resp. na jeho predloženie nie sú potrebné vedecké poznatky a samotná skutočnosť, že formálna stránka zadovažovania odborného vyjadrenia je procesne jednoduchšia a zároveň naopak skutočnosť, že znalecký posudok musí spĺňať určité formálne náležitosti, musí teda spĺňať určité formálne podmienky.

Znalecký posudok v trestnom konaní

V trestnom konaní je znalecký posudok dôležitým dôkazným prostriedkom. Predmetom dôkazu je všetko, čo môže prispieť k objasneniu veci a čo je v súlade s právnymi predpismi. Dôkaz musí byť zákonný, t. j. získaný a vykonaný spôsobom, ktorý stanovuje Trestný poriadok. Nezákonný dôkaz nemožno použiť v konaní pred súdom.

Prečítajte si tiež: Znalecký posudok hnuteľného majetku

Zákonnosť dôkazu

Okrem zákonnosti dôkazu existuje ešte tzv. účinnosť dôkazu. Dôkaz, ktorý je vykonaný v procesnom zmysle a týka sa predmetu dokazovania v danom procese, musí spĺňať formálne (materiálne) podmienky, aby mohol byť použitý. Dôkazy, ktoré majú určité vady, môžu byť absolútne neúčinné (napr. výsluch bez účasti obhajcu) alebo relatívne neúčinné (napr. vykonanie výsluchu).

Výsluch obvineného

Výsluch obvineného musí byť vykonaný spôsobom, ktorý stanoví Trestný poriadok. Ak obvinený nesúhlasí s výsluchom bez účasti obhajcu, nemožno ho k tomu donútiť. Ak bol o tejto možnosti poučený a súhlasí s výsluchom bez účasti obvineného, musí byť o tom vykonaný zápis, prípadne úradný záznam. Ak bol výsluch vykonaný nezákonne, nemožno vadu takto vykonaného dôkazu zhojiť.

Použitie úradného záznamu

Úradný záznam o výpovedi obvineného, ktorý nebol vypočutý ako svedok, nemožno použiť ako listinný dôkaz v konaní pred súdom. Ak obvinený využije svoje právo a k veci sa nevyjadruje, nesmie mu byť úradný záznam predložený.

Znalecký posudok a právo na obhajobu

Obvinený má právo vyjadriť sa k znaleckému posudku a navrhnúť doplnenie dokazovania. Má právo klásť znalcovi otázky prostredníctvom obhajcu, pričom na uplatnenie tohto práva mu musí byť poskytnutá reálna možnosť.

Vyšetrenie obvineného

Výsledky vyšetrenia obvineného na tzv. detektore lži nemožno použiť ako dôkaz v trestnom konaní.

Prečítajte si tiež: Trestné konanie a znalecké posudky

Dôkaz získaný z iného konania

Dôkaz možno považovať aj trestný rozsudok cudzozemského súdu. Môže slúžiť napríklad pri hodnotení osoby obvineného.

Rekognícia

Rekognícia je úkon, ktorým sa zisťuje, či je osoba, ktorá sa zdržiavala na mieste činu. Ak obvinený odmietne účasť na rekognícii, nemožno ho k tomu donútiť pod sankciou poriadkovej pokuty. Ak sa rozhodol vypovedať, tak dobrovoľne poskytol svoju hlasovú vzorku.

Znalecký posudok a vecné bremeno

V zmysle ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. Na zriadenie práva nevyhnutnej cesty tak musia byť splnené tieto tri podmienky: (i) vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku, (ii) prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak a (iii) neexistujú okolnosti, ktoré zriadenie práva cesty vylučujú. Priľahlý pozemok je pozemok, ktorý susedí so stavbou a umožňuje prístup k nej.

Judikatúra Najvyššieho súdu SR

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa vo svojej judikatúre opakovane zaoberal otázkami znaleckého dokazovania a jeho prípustnosti. Napríklad, v rozhodnutí sp. zn. 2Tdo 28/2012 sa zaoberal otázkou použitia výpovede utajeného svedka ako jediného dôkazu o vine obžalovaného. Najvyšší súd SR sp. zn. IV. ÚS 241/2012 sa vyjadril k otázke spravodlivého súdneho konania.

Prečítajte si tiež: Dom v Čiernom pri Čadci - znalecký posudok

tags: #znalecky #posudok #verejna #listina