
Tento článok sa zaoberá problematikou zneužitia, podvodu a zmeniek v slovenskom právnom kontexte. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na tieto pojmy, ich definície a vzájomné súvislosti, s dôrazom na ich potenciálne zneužitie a právne dôsledky.
Zneužitie predstavuje konanie, pri ktorom dochádza k využitiu určitej situácie, právomoci alebo prostriedku na dosiahnutie neoprávneného prospechu alebo na poškodenie iného subjektu. Zneužitie môže mať rôzne formy a môže sa vyskytovať v rôznych oblastiach, ako napríklad v obchodnom práve, trestnom práve alebo v oblasti ochrany spotrebiteľa.
Podvod je definovaný ako úmyselné konanie, ktorým sa niekto snaží oklamať inú osobu s cieľom získať neoprávnený prospech alebo spôsobiť škodu. Podvodné konanie môže zahŕňať rôzne formy klamstva, falšovania alebo manipulácie s informáciami. V trestnom práve je podvod definovaný ako trestný čin, za ktorý hrozia rôzne sankcie, vrátane trestu odňatia slobody.
Zmenka je cenný papier, ktorý predstavuje bezpodmienečný záväzok určitej osoby (zmenkového dlžníka) zaplatiť v určitom čase a na určitom mieste určitú sumu peňazí osobe uvedenej na zmenke (zmenkovému veriteľovi). Zmenka je upravená zákonom č. 191/1950 Zb. - Zákon zmenkový a šekový. Zmenka môže byť použitá ako platobný prostriedok, zabezpečovací prostriedok alebo ako investičný nástroj.
Zmenky môžu byť predmetom rôznych foriem zneužitia a podvodov. Medzi najčastejšie patria:
Prečítajte si tiež: Preukazy ZŤP na Slovensku
Zneužitie a podvody so zmenkami majú závažné právne dôsledky. V závislosti od konkrétnych okolností prípadu môže ísť o:
Trestného činu úverový podvod sa dopustí osoba, ktorá vyláka od iného úver alebo zabezpečenie úveru tým, že ho uvedie do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru alebo na splácanie úveru, a tak mu spôsobí malú škodu (t. j. škoda prevyšujúca 266 € a menšia ako 2 660 €).
Začiatkom roku 2018 vstúpili do účinnosti nové ustanovenia Obchodného zákonníka a Trestného zákona, ktorých cieľom je boj proti podvodnému konaniu, ktorého cieľom je zbaviť sa záväzkov spoločnosti poškodením veriteľov použitím tzv. Termín biely kôň označuje osobu, ktorá nechá na seba previesť obchodný podiel (stane sa novým spoločníkom), teda iba prepožičia svoje meno a priezvisko a svoju totožnosť. Táto osoba nemá záujem podnikať alebo spoločnosť riadiť. Trestný čin, ktorý postihuje spomínané podvodné konanie sa označuje ako „Nekalá likvidácia“ a jeho ustanovenia možno nájsť v §251b Trestného zákona. Pri uvedenom trestnom čine sú páchateľmi tak osoby, ktoré obchodný podiel na biele kone prepíšu ako aj samotné biele kone.
Nasledujúci príklad ilustruje komplexnosť problematiky zneužitia práva v kontexte daňových podvodov, konkrétne v oblasti DPH. Prípad sa týka spoločnosti, ktorej bolo odopreté právo na odpočítanie dane z dôvodu jej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom.
Správca dane neuznal spoločnosti právo na odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti JJ & BETROM, s.r.o. za zdaňovacie obdobie marec 2017. Dôvodom bolo, že spoločnosť JJ & BETROM, s.r.o. sa podieľala na daňovom podvode, ktorého sa dopustila spoločnosť T-FLEX s.r.o. Spoločnosť T-FLEX s.r.o. mala nakupovať tovar od poľskej spoločnosti a následne ho predávať spoločnosti JJ & BETROM, s.r.o., ktorá ho ďalej predávala žalobkyni. Správca dane zistil, že spoločnosť T-FLEX s.r.o. si nesplnila svoje daňové povinnosti a neodviedla DPH.
Prečítajte si tiež: Zneužitie Peňažného Trhu: Analýza
Spoločnosť argumentovala tým, že nemala vedomosť o daňovom podvode a že prijala všetky potrebné preventívne opatrenia. Zdôraznila, že tovar bol reálne dodaný do jej skladov a že zaplatila za faktúry. Spoločnosť tiež poukázala na to, že konatelia spoločností JJ & BETROM s.r.o. a T-FLEX s.r.o. potvrdili realizáciu deklarovaných obchodov, dodanie tovaru a zaplatenie príslušných úhrad.
Správny súd žalobu spoločnosti zamietol. Kasačný súd sa stotožnil s rozhodnutím správneho súdu a kasačnú sťažnosť spoločnosti zamietol. Súdy argumentovali tým, že spoločnosť sa zúčastnila na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom a že mala a mohla vedieť o podvodnom konaní spoločnosti T-FLEX s.r.o. Súdy poukázali na to, že spoločnosť T-FLEX s.r.o. bola neaktívna, bez potrebného vybavenia a s fiktívnym sídlom. Tovar bol dodávaný priamo do skladov žalobkyne, pričom spoločnosť T-FLEX s.r.o. tovar nenadobudla.
Kasačný súd zdôraznil, že pre neuznanie odpočítania dane nie je podstatná vedomosť daňového subjektu o daňovom podvode, ale skutočnosť, či sa daňový subjekt zúčastnil na plnení poznačenom daňovým podvodom a či mohol o tomto podvode vedieť. Súd poukázal na to, že daňový subjekt je povinný dodržiavať primeranú obozretnosť pri výbere obchodných partnerov a pri realizácii obchodných transakcií.
Na minimalizáciu rizika zneužitia a podvodov so zmenkami je dôležité prijať preventívne opatrenia, ako napríklad:
Konatelia spoločností majú trestnoprávnu zodpovednosť za činy, ktoré spáchali v rámci výkonu svojej funkcie. Ak konateľ svojím konaním spôsobí spoločnosti škodu, je povinný ju nahradiť. V prípade, ak spoločnosti vznikla škoda v dôsledku konania konateľa, posudzuje sa či konal s odbornou starostlivosťou a v záujme spoločnosti. Ak by sa preukázalo, že konateľ porušil svoje povinnosti a spôsobil tým škodu, je povinný škodu nahradiť. V prípade, ak konateľ preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti, nezodpovedá za škodu, ktorú spôsobil.
Prečítajte si tiež: Premlčanie trestného činu zneužívania právomoci
Osoba, ktorá spôsobila škodu inému, je povinná ju nahradiť. Pri určení výšky náhrady škody sa prihliada na rozsah škody a na okolnosti, za ktorých bola škoda spôsobená. V prípade, ak bola škoda spôsobená úmyselne, môže súd priznať poškodenému aj náhradu nemajetkovej ujmy.