
Práca opatrovateľky v zahraničí, najmä v krajinách ako Rakúsko, Nemecko, Belgicko a Švajčiarsko, predstavuje pre mnohé slovenské ženy atraktívnu možnosť zárobku a sebarealizácie. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o podmienkach, povinnostiach a dôležitých aspektoch, ktoré by slovenská opatrovateľka mala zvážiť pred začatím práce v zahraničí.
Krajiny západnej Európy, ako Belgicko, čelia starnutiu populácie. To vedie k zvýšenému dopytu po kvalitnej starostlivosti o seniorov, pričom mnohé rodiny uprednostňujú opatrovanie v domácom prostredí pred umiestnením v zariadeniach sociálnych služieb. Opatrovateľky seniorov tak zohrávajú kľúčovú úlohu v zabezpečovaní dôstojného a kvalitného života starších ľudí.
Práca opatrovateľa osôb v Rakúsku je riadená rakúskym živnostenským zákonom. Slovenská opatrovateľka, ktorá sa rozhodne pre prácu v Rakúsku, musí preto dodržiavať nielen slovenské, ale aj rakúske právne predpisy. Väčšina agentúr ohlasuje opatrovateľom živnostenské oprávnenie v Rakúsku a vybavuje s tým spojené náležitosti.
Realita je taká, že väčšina slovenských opatrovateliek len veľmi ťažko nájde ponuku práce bez pomoci agentúry. Sprostredkovanie niekedy stojí nemalé peniaze. Počet agentúr, ktoré v tomto odvetví pôsobia, sa počíta rádovo na stovky na slovenskej, ale aj na rakúskej strane. V praxi to potom vyzerá tak, že živnostník musí podpísať zmluvu s agentúrou. Tá si určí svoje podmienky, ktoré sa líšia podľa konkrétnej agentúry.
Prvým krokom je získanie rakúskej živnosti, ktorá vám umožní legálne vykonávať opatrovateľskú činnosť. Založenie živnosti sa nahlasuje v mestách na Magistráte, mimo miest na okresných úradoch Bezirkshauptmannschaft (BH) podľa miesta výkonu opatrovateľskej činnosti. Odosiela sa to na tlačive Gewerbeanmeldung spolu s príslušnými prílohami. Je potrebné, aby opatrovateľ/ka bola prihlásená na prechodný pobyt, bez tohto prihlásenia nie je možné založenie živnosti. Založenie živnosti príslušný BH oznámi na hospodárskej komore (WKO) a sociálnej poisťovni (SVS).
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
Každá opatrovateľka, ktorá pracuje na živnosť, je podnikateľka a zodpovedá za svoju živnosť. Preto je dôležité hľadať informácie, vzdelávať sa a overovať si zdroje. Je potrebné mať za každý kalendárny rok spravené zúčtovanie príjmu - Einnahmen - Ausgaben Rechnung, výpočet obratu a základu dane. Daňové priznanie sa podáva do 31. mája nasledujúceho roka.
Od roku sa zaviedol pre drobných podnikateľov aj nový paušál vo výške 45% pre firmy zaoberajúce sa výrobou a vo výške 20% pre firmy poskytujúce služby, kde patrí aj opatrovanie - Personenbetreung. Podmienkou na uplatnenie je, že obrat firmy nesmie prekročiť sumu 35.000eur. Jednorazové prekročenie obratu do 40.000eur nie je prekážkou na uplatnenie paušálu, ak v predchádzajúcom roku nebol limit 35.000eur prekročený. Takisto podnikanie nesmie byť v danom kal. roku prerušené. Z toho vyplýva, že drobný podnikateľ má dve možnosti uplatnenia paušálnych výdavkov. Buď Basispauschalierung, alebo Kleinunternehmerpauschalierung. Pre niekoho bude výhodnejšie Basispauschalierung t.z. 12% resp. 6% a pre niekoho Kleinunternehmerpauschalierung t.z. 45% resp.
Aj keď ste poistená v Rakúsku ako živnostníčka, môžete mať zdravotnú starostlivosť aj na Slovensku vďaka formuláru E106. S E106 si môžeš vybaviť plnú zdravotnú starostlivosť aj na Slovensku, hoci platíš odvody len v Rakúsku. Odoslanie formulára E-106 - tento formulár slúži na to, aby OP mohla byť ošetrená na Slovensku, aj v Rakúsku, aj keď už na Slovensku nie je zdravotne poistená. Tento formulár odosielame my ako agentúra elektronicky na SVS a SVS už vyplnenú E-106 posiela elektronicky na príslušnú zdravotnú poisťovňu na Slovensku, ktorú opatrovateľ/ka pred vycestovaním mala.
Z pohľadu európskej legislatívy, ktorá platí vo všetkých štátoch rovnako, teda aj na Slovensku aj v Rakúsku, tvorí sociálne zabezpečenie jeden systém poistenia, ktorý zahŕňa sociálne poistenie a zdravotné poistenie (okrem komerčného zdravotného poistenia). Preto ak opatrovateľka, ktorá má bydlisko na Slovensku (má tu rodinu, stabilné bývanie, vracia sa domov za rodinou atď.) a vykonáva svoju činnosť len v Rakúsku, bude poistená len v rakúskom systéme sociálneho zabezpečenia a v tomto štáte si môže uplatniť nárok na všetky dávky sociálneho zabezpečenia. Lekára však môže navštevovať aj v štáte bydliska, na Slovensku.
Výnimkou je situácia, kedy opatrovateľka splní podmienky a využije inštitút dočasného vyslania na výkon práce do Rakúska. Vyslanie však nemôže presiahnuť dobu 24 mesiacov. V takom prípade ak splní podmienky stanovené európskou legislatívou, mala by v dostatočnom časovom predstihu pred vyslaním podať žiadosť o vystavenie formulára A1 z dôvodu vyslania (Vzory tlačív k formuláru PD A1). Žiadosť sa podáva príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého bydliska na Slovensku.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Existujú aj situácie, ak opatrovateľka vykonáva súčasne v turnusoch opatrovateľskú činnosť v Rakúsku a na Slovensku vykonáva iný druh samostatnej zárobkovej činnosti, alebo je na Slovensku zamestnaná. V takýchto prípadoch európska legislatíva určuje, aby túto skutočnosť oznámila inštitúcii štátu bydliska. Ak má takáto opatrovateľka bydlisko na Slovensku, je potrebné, aby podala žiadosť o určenie uplatniteľnej legislatívy z dôvodu výkonu dvoch činností na území dvoch štátov. Je nevyhnutné, aby Sociálna poisťovňa určila, v ktorom štáte bude platiť príspevky na sociálne zabezpečenia z oboch týchto vykonávaných činností, pretože európska legislatíva vylučuje, aby platila poistné na sociálne zabezpečenie v dvoch štátoch súčasne.
Práva, oprávnenia a povinnosti opatrovateľov sú zakotvené vo viacerých zákonoch. Je dôležité rozlišovať medzi opatrovateľskou činnosťou vykonávanou na základe závislej pracovnej činnosti (zamestnanec) a opatrovateľskou činnosťou vykonávanou na základe živnosti (podnikateľ).
Opatrovatelia v rámci pracovno-právneho pomeru sú voči zamestnávateľovi povinný dodržiavať dohodnuté usmernenia, obzvlášť čo sa týka informovanosti zamestnávateľa, rodinných príslušníkov, lekárov a zdravotných zariadení v prípade zhoršenia stavu jemu zverenej osoby.Tento zákon vstúpil do platnosti 1. júla 2007.
Opatrovateľky v zahraničí si aj v tomto roku budú musieť podávať priznanie. V spolupráci s odborníkmi Finančnej správy prinášame návod, ako vyplniť jednotlivé kolónky tlačiva.
Príklad: Opatrovateľka Zuzana Kováčová je daňovým rezidentom našej republiky a teda u nás si musí vysporiadať aj svoje príjmy, ktoré jej vlani plynuli zo zahraničných zdrojov. Vlani mala len príjmy zo živnosti na území Rakúska na základe rakúskeho živnostenského oprávnenia. Za opatrovanie dostala celkom 15 640 eura, preukázateľne zaplatené povinné poistné v Rakúsku bolo 1 920 eur. Tieto príjmy si vysporiadala v Rakúsku, tam podala daňové priznanie v súlade s rakúskou daňovou legislatívou. Podáva daňové priznanie aj na Slovensku a to na tlačive určenom pre fyzické osoby typu B.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe
Vo Švajčiarsku funguje odlišný systém podpory seniorov, ako v iných krajinách. Seniori si prispievajú do Švajčiarskeho zdravotného poistenia počas celého ich života, pričom v starobe poberajú príspevky na krytie nákladov na dlhodobú starostlivosť v sociálnych zariadeniach vo výške 20% a 31% nákladov na ambulantnú starostlivosť. Na druhej strane toto poistenie nekryje náklady na služby, ako je pobyt v domovoch so zdravotnou službou, domácu pomoc a službu donášku jedla do domu.
Starostlivosť o seniorov sa odohráva v rôznych typoch zariadení, ktorými sú domovy sociálnych služieb, rezidencie pre seniorov, denné stacionáre a vo veľkej miere domácnosti seniorov. Profesionálna starostlivosť zahŕňa ambulantnú starostlivosť, poradenstvo, osobnú starostlivosť, voľné aktivity, kurzy (ošetrovateľstvo), vzdelávanie a odbornú prípravu, ako aj špecifické služby (domáca starostlivosť, pomoc pri osobnej hygiene a služby donášky jedla do domu). Príspevky na takéto sociálne služby poskytuje federálne poistenie seniorov a pozostalých príslušníkov (AHV), ktoré je jadrom systému zabezpečenia v starobe. Príspevky pre seniorov v zdravotných zariadeniach sú niekoľko krát vyššie ako u seniorov, ktorým je poskytovaná starostlivosť u nich doma.
Opatrovateľ môže pracovať v domácnostiach opatrovaných seniorov, ako aj v sociálnych zariadeniach. Najčastejším spôsobom ako si nájsť prácu opatrovateľa je, že uchádzač o zamestnanie sa stáva zamestnancom švajčiarskej agentúry (napr. Spitex, Pro Senectute, Švajčiarsky červený kríž a pod.), ktorá ho posiela do domácností konkrétnych seniorov. Ďalší typ pracovnoprávneho vzťahu môže existovať medzi opatrovateľom a sociálnym zariadením pre seniorov a v neposlednom rade medzi opatrovateľom, ktorý pracuje na živnosť a opatrovaným, príp. jeho rodinou, na dohodu. Takto ponúkaná starostlivosť v prostredí domova je väčšinou platená seniormi, prípadne ich rodinami, alebo je len z časti krytá zdravotným poistením.
Treba mať na pamäti, že existuje rozdiel medzi ošetrovateľom a opatrovateľom. Ošetrovateľ vykonáva ambulantnú starostlivosť, pričom opatrovateľ pomáha zdravotne postihnutému pri hygiene, prezliekaní, stravovaní a pod.
Pracovné pozície pre opatrovateľov sú prevažne v nemecky hovoriacej časti Švajčiarska, preto je tu nevyhnutná komunikatívna znalosť nemeckého jazyka. Na túto prácu je potrebné mať zdravotnícke vzdelanie alebo opatrovateľský kurz, pretože opatrovateľ vykonáva pomoc pri osobnej hygiene, podávaní stravy, pomoc s prezliekaním, tiež vykonáva domáce práce ako varenie, nakupovanie, upratovanie, podávanie liekov a v neposlednom rade robí spoločnosť opatrovanému seniorovi. Vo väčšine prípadov opatrovatelia bývajú v spoločnej domácnosti so seniormi, kde im je poskytnuté aj stravovanie. Mzda za prácu sa pohybuje v závislosti od stavu pacienta a od jeho rodiny. V tomto sektore sú skôr uprednostňované ženy vo veku od 30 do 60 rokov s predchádzajúcimi skúsenosťami s opatrovaním, či už detí alebo starších ľudí.
V prípade domácej starostlivosti, zarába opatrovateľka minimálnu mzdu. Hodnota tejto mzdy bola určená na základe tzv. Univerzálnej pracovnej zmluvy. Jej podmienky vzájomne stanovila Únia odborárov a Zväz firiem Zu Hause leben. Podmienky boli následne predstavené verejnosti v Berne a vstúpili do platnosti od 1. januára 2015. Táto zmluva však platí iba pre súkromnú činnosť a nevzťahuje sa na neziskové spoločnosti, ktoré poskytujú nemedicínsku starostlivosť a opateru. Tým sa myslia neziskové nemocnice, ale i agentúry, ktoré rovnako poskytujú takúto starostlivosť.
Na základe vzájomnej dohody oboch spomínaných strán, musia opatrovateľky zarábať na hodinu minimálnu mzdu, ktorá predstavuje 22 CHF na hodinu. Podmienky, ktoré boli stanovené v rámci univerzálnej pracovnej zmluvy sú doslova míľnikom v rámci opatrovania a prinášajú pozitívnu zmenu. Avšak do rámca týchto podmienok a teda aj minimálnej mzdy nespadajú opatrovatelia a opatrovateľky, ktorí pracujú privátne v domácnostiach, to sa negatívne odzrkadľuje práve na ich minimálnej mzde. Pretože tá na hodinu predstavuje približne 18,55 CHF.
V zmluve je zároveň obsiahnutý aj 13. plat. Ten je dôležitý ako náhrada práve v rámci obdobia dovolenky, ale je to aj odškodnenie za cestu do práce. Pričom ak je opatrovateľka plne zamestnaná, tak týždenne odpracuje 42 hodín.
Obaja zmluvní partneri tejto univerzálnej pracovnej zmluvy sa snažili presadiť na Sekretariáte hospodárstva túto pracovnú zmluvu, aby jej podmienky boli záväzné pre celé Švajčiarsko. Napokon platí vo všetkých nemecky hovoriacich kantónoch.
Pri opatrovaní zlepšujú platové podmienky dve kritéria. Buď je to vzdelanie v danom odbore alebo doterajšie pracovné skúsenosti pri opatrovaní. V prípade, že má opatrovateľ dvojročné vzdelanie ohľadom opatrovania alebo štvorročné skúsenosti musí byť jeho hodinová mzda prinajmenšom 25 CHF. Daná mzda stúpa v prípade, že má človek ukončené celé vzdelanie v odbore, vtedy zarobí 27,50 CHF na hodinu, pričom vo Švajčiarsku musí byť akceptované aj vzdelanie, ktoré sa uskutočnilo v zahraničí.
Právo na voľný pohyb pracovníkov prináša aj slovenským opatrovateľkám možnosť zamestnania sa v súkromných domácnostiach v Nemecku bez osobitného pracovného povolenia. Tiež platí, že slovenské spoločnosti môžu vyslať svoje opatrovateľky do nemeckej domácnosti, alebo opatrovanie realizujú ako SZČO.
Opatrovanie seniorov v Nemecku sa môže vykonávať viacerými modelmi / spôsobmi so svojimi špecifikami. Zvyčajne sa uplatňuje:
priame zamestnanie opatrovateľky/ gazdinej (Haushaltshilfe) nemeckou rodinou. V tomto prípade ide o:
priame zamestnanie nemeckou sprostredkovateľskou agentúrou. V takomto prípade platí:
Opatrovateľ/ gazdiná (Haushaltshilfe) ako vyslaný personál.